Snažiť sa zapojiť verejnosť do rozhodovania o svojom životnom priestore je cesta správna, avšak veľmi zdĺhavá a riskantná. Príznačnou vlastnosťou nás Slovákov je totiž ufrflanosť. Často nechceme zdvihnúť zadok z gauča a zaujímať sa o veci verejné. Preto sa netreba čudovať, že to niektorí ľudia dokážu zneužiť a rozhodnú tak, že sa nám to nemusí páčiť. A potom frfleme. Lebo nám už nič iné nezostáva. Necháme iných rozhodnúť o nás, o našom verejnom priestore. Pritom jedinou cestou, ako to zmeniť, je aktívne sa zapájať do vecí, ktoré sa nás týkajú. Ako napríklad vyjadriť sa k tomu, ako bude vyzerať park pri kostole v Trnovom. Občianske združenie Malá Fatra tu totiž na popud miestneho farára usporiadala verejný piknik s komunitným plánovaním verejného priestranstva v okolí Kostola sv. Juraja. To je počin, ktorému treba zatlieskať. Podľa architektov je totiž komunitné plánovanie v zahraničí základným predpokladom úspešnosti každého verejného projektu. Je to tak ale aj na Slovensku? Nie celkom. „Chceme ukázať, že aj na Slovensku sa dajú robiť veci pre ľudí, a tak ako to chcú oni, nie ako si to predstavujú úradníci. Park bude slúžiť v prvom rade ľuďom, takže oni by si mali rozhodnúť, ako má vyzerať,“ povedal MZ za Trnové Jozef Juriš.
Projekt sa stretol s odozvou. Ale ruku na srdce, rozhodne neprišli všetci, ktorých sa bude týkať. Neboli sme tam, hoci sme mali možnosť ovplyvniť to, ako bude vyzerať naše bezprostredné okolie. A keď sa nám výsledok nakoniec nebude páčiť, tak budeme frflať. Je to také typické – slovenské. Nechcem však na tomto mieste kritizovať nás, občanov. Tento stav je výsledkom „vládnutia“ minulého režimu, kedy povedať svoj názor zaváňalo kriminálom. A to v nás zostalo, je to súčasťou našej osobnosti. Lenže tie časy sú už dávno preč. Preto stojí za pochvalu počin farára z Trnového, miestneho poslanca a OZ Malá Fatra, ktorí sa snažia zapojiť farníkov, občanov do rozhodovania o tom, ako bude vyzerať ich verejný priestor. Ide o nás.
Pozri aj článok V Trnovom plánujú park pri kostole.