Aké zvyky nás čakajú do Vianoc?
Počas celého predvianočného obdobia a aj Vianoc samotných sa vykonávali rôzne magické úkony a zákazy, ktoré boli zamerané na zabezpečenie prosperity, pozitívne ovplyvnenie prírody, zdravia, života. Rozšírené boli veštby a predpovede o vydaji, narodení, úmrtí a aj pranostiky o úrode.
Je nejaký špecifický zvyk pre naše regióny?
Vianočné zvyky boli na celom území veľmi podobné. V Čičmanoch bolo zvykom ráno jedličkou povymetať pec a ísť s ňou do maštale poupratovať aj tam. Pre zvieratá sa piekol osúch. Bol to prvý osúch, ktorý sa v domácnosti upiekol. Dávali doň oblátku, zrno a vetvičku z jedličky a každému zvieraťu sa dal kúsok zjesť.
Vo viacerých obciach v okolí Žiliny ženy vstávali veľmi skoro, aby stihli rozkúriť pec a pripraviť cesto na chleby a koláče, kým započujú kikiríkať kohúta. Na svitaní už vyťahovali upečené chleby z pece. Chleby poumývali vodou. Do zvyšnej vody potom pridali svätenú vodu a vykropili dom aj maštaľ.
V Štiavniku na Silvestra chodili pravidelne po domoch slamené masky – kurine baby aj s muzikantom. Tancovali s gazdinou, ktorá slamu z odevu masky podkladala pod sliepky.
Ako kedysi vyzeral Štedrý deň?
Označenie Štedrý deň je odvodené od charakteru obyčajov, ktoré mali zabezpečiť šťastný a pokojný život v nasledujúcom roku. S týmto dňom sa spájajú úkony, pre ktoré je typická mágia prvého dňa – ako sa bude človek správať, taký bude celý rok. Počas dňa prebiehali aj v minulosti prípravy na večer. Muži museli do východu slnka obriadiť dobytok. Ženy mali mať do obeda upečené koláče a navarené jedlá. Zvykom bolo piecť „poplanúchy“, ktoré sa rozdali chudobným a žobrákom. Do osúchov sa zavinuli sušené hrušky.
V oblasti Horného Považia prevláda kresťanstvo a kresťanská cirkev nariaďovala dodržiavať pôst.
Ozdobovali si svoje domácnosti?
Uprataný a vyčistený dom sa ozdoboval pôvodne čečinou a nad stôl sa vešal slamený stromček, ktorý sa zhotovoval z najkrajších klasov. Na niektorých miestach severného Slovenska sa nad stôl zavesil dožinkový veniec, ktorý sa dával posvätiť už 15. augusta.
V prvej polovici 20. storočia sa začal aj vo vidieckom prostredí objavovať vianočný stromček. Pôvodne sa vešal na hradu nad stôl. Zdobili ho orechami, ovocím, ozdobami z papiera, pečivom, slamou a aj sviečkami. Neskôr sa stromček kládol vedľa stola. Pod stromček sa dával aj betlehem, väčšinou s papierovými figúrkami. Stromček sa v dome necháva do Troch kráľov, niekedy až do Hromníc 2. februára.
Do kúta miestnosti sa dávala slama a počas celých sviatkov členovia rodiny na nej spávali. Po Vianociach ju dali koňom a kravám. Do kúta v izbe postavili obilný snop, aby bola nasledujúci rok dobrá úroda.
Vrcholom Štedrého dňa je bohatá večera. Ako sa pripravovali na stolovanie?
V domácnosti sa pozornosť venovala aj úprave štedrovečerného stola a jedlám. Stôl bol považovaný za symbol prosperity. Nesmel na ňom chýbať chlieb, krížik alebo modlitebná knižka. Na stôl sa dávali aj jedlá pripravené na večeru, miska s plodinami, ktoré sa v hospodárstve urodili a sviečka, ktorá sa často vložila do hrnčeka s obilím. Obilie zo štedrovečerného stola sa na jar vysievalo ako prvé. Pod obrus sa skryli peniaze a na rohy stola sa položili štyri chlebíky.
Pred večerou sa v dome pozametalo a slobodná dievka vyniesla smeti na krížne cesty a čakala odkiaľ zašteká pes – tam sa mala vydať.
Rozšíreným zvykom bolo pod stôl klásť železné časti poľnohospodárskych nástrojov a vedľa stola sa položil mútovník. Niekedy sa doň dali pupáčiky, kúsok chleba a jačmeň. Až po sviatkoch sa to zanieslo statku – aby kravy dobre dojili.
Nohy stola sa obkrútili reťazou a uzamkli zámkou. Robilo sa to ako znak súdržnosti a zdravia rodiny.
Aké jedlá sa nachádzali na sviatočnom stole?
Čo sa týka samotných jedál, ktoré sa konzumovali počas štedrej večere, boli to predovšetkým jedlá z obilnín, strukovín, kapusty, ovocia, často sa používal aj mak a cesnak.
Na Vianoce sa napiekol dostatok koláčov i pečiva a zabezpečili sa alkoholické nápoje – pálenka, hriate a víno, ktoré sa ponúkali hosťom a koledníkom.
Štedrý deň bol považovaný za deň nového počiatku a pre ľudí mal magický význam. Preto sa príprave štedrovečernej hostiny venovala patričná pozornosť. Charakter jedál, jej poradie a počet chodov symbolizovali predovšetkým želanú hojnosť v rodine a hospodárstve.
Na Hornom Považí boli typickými štedrovečernými jedlami najmä polievka z kyslej kapusty, hrachu, šošovice, fazule. Niekde sa pridávali sušené huby alebo ovocie. Rozšírené boli aj múčne jedlá – plnené pirohy alebo opekance. Pripravovali sa z upečených šúľkov cesta, ktoré sa nakrájali na menšie kúsky a zaliali teplým mliekom a posypali makom alebo poliali medom. Vianočné koláče a pečivo mali rôzne názvy aj tvar. V našom regióne to boli spomínané opekance alebo pupáky. V Čičmanoch sa podávali pupáčiky s makom a bryndzou. S makom preto, aby bolo všetkého ako maku a s bryndzou, aby kravy a ovce dobre dojili. Pupáčiky sa šúľali dlhé, aby boli dlhé aj klasy obilia.
Ako teda vyzerala večera po všetkých prípravách?
Štedrá večera sa začínala modlitbou, ktorú predniesol najstarší člen rodiny a želaním pokojných sviatkov celej rodine. Potom rozdal oblátky, potrel ich medom a cesnakom a dal každému. S medom, aby boli dobrí a cesnakom pre zdravie. Deťom sa robil na čelo medom krížik. Od večere sa nesmelo postaviť, pretože by husi na hniezde nesedeli.
Hlavný chod tvorili polievky – kapustnica s hríbami, hrachová alebo fazuľová polievka so sušenými slivkami. Nasledovali opekance s makom, krupicová kaša, nazývaná „Ježiškova kaša“ a ryba.
V niektorých obciach sa na štedrú večeru varila hustá omáčka zo sušeného ovocia a húb. Na štedrovečernom stole nesmelo chýbať ovocie, čerstvé, sušené alebo uvarené a tiež orechy.
Štedrá večera končila modlitbou.
Konzumácia rýb sa rozšírila pod vplyvom cirkvi, pretože sa ako studenokrvné živočíchy považovali sa pôstne jedlo. Čerstvé ryby sa jedli varené alebo sa kupovali nakladané kyslé ryby. V druhej polovici 20. storočia sa začali kúsky rýb alebo rybie filé vyprážať v oleji a podávať so zemiakmi alebo so zemiakovým šalátom.
Magické účinky prosperitného charakteru sa nepripisovali iba jedlám, ale aj počtu chodov štedrej večere. Skladala sa zvyčajne zo siedmich alebo deviatich chodov, niekde bolo zvykom jesť iba tri sústa z každého jedla. Následnosť jedál sa v obciach a aj rodinách odlišovali.
Počas večere sa vykonávali aj rôzne zvyky, dodnes niektoré z nich pretrvávajú. Ako to bolo kedysi?
Ku štedrému večeru patrili aj veštby a predpovede do budúceho roka. Z rozkrojeného jablka a otvoreného orecha predpovedali zdravie a smrť. Ak bolo ovocie zdravé a pekné, takí mali byť aj domáci. Pri pozorovaní horiacej sviečky čakali na koho sa obráti plameň – ten mal zomrieť. Ak sviečka zhasla, čakali v nasledujúcom roku v rodine smrť.
Slobodné dievčatá sa snažili podľa veštieb zistiť, či sa vydajú – zametali smeti, vyniesli ich von a počúvali odkiaľ zašteká pes – tam sa mali vydať.
Taktiež sa veštby a mágia podobnosti uplatňovali aj na zvieratách – sliepkam sa sypal hrach, aby dobre znášali vajíčka
Ku tomuto dňu patrili aj koledy, ktoré si ľudia spievali a v mnohých obciach chodili koledníci vinšovať zdravie a prosperitu. Najznámejšou a najrozšírenejšou koledou aj u nás je Tichá noc, svätá noc.
Slávnostný deň bol vo väčšine obcí ukončený slávnostnou polnočnou svätou omšou.
Čím sa najčastejšie obdarovávali?
V minulosti boli dary skromné. Najskôr to boli cukrovinky, ovocie, malé drevené doma vyrobené hračky, knižka či odev. Ich obsah závisel od bohatstva rodín. V súčasnosti si už Vianoce bez darčekov ani nevieme predstaviť.
Vianočné obdobie trvá do Troch kráľov. Mali v minulosti zvyky aj po Vianociach?
Druhý sviatok vianočný je 26. 12., je to sviatok sv. Štefana. Počas tohto dňa bolo rozšírené vinšovanie, spievanie a vzájomné navštevovanie sa. V mnohých obciach sa konajú štefanské zábavy. Boli to prvé zábavy po skončení adventu.
V tradičnej kultúre sa poslednému dňu v roku (31. 12.) nepripisoval zvláštny význam. Rozšírené bolo robenie hluku, zábavy mládeže na priadkach a dospelých v krčme, vzájomné návštevy a vinšovanie. Rozšírené boli úkony zabezpečujúce chov hydiny – slamené masky kurine baby.
V súčasnosti sa oslavuje príchod Nového roka v kruhu priateľov, na zábave, na námestiach. Súčasťou je kolektívne vinšovanie o polnoci, hlučná zábava, prejavy neviazanej veselosti.
Znamenal aj vtedy nový rok nový začiatok? Aké zvyky prevládali?
Nový rok 1. 1. je prvý deň kalendárneho roka. Obyčaje s ním späté súvisia s mágiou počiatku. V poverových predstavách sa správanie ľudí, zvierat a počasie v tento deň vysvetľovali ako veštby do budúceho roka. Prvým návštevníkom v dome nesmela byť žena, chorý alebo starý človek. Veľká starostlivosť sa venovala čistote obydlia, ľudí, zvierat, inventár musel byť usporiadaný, nič nesmelo chýbať ani byť požičané, inak by to chýbalo v celom budúcom roku. Ľudia mali vstávať zavčasu, byť v dobrej nálade, svieži, mierumilovní.
Významnú obradovo-magickú úlohu mali jedlá. Nejedlo sa mäso z hydiny alebo zajaca, pretože by šťastie a majetok uleteli, utiekli. Medzi obradové jedlá patrila bravčovina – symbol hojnosti, šošovica – symbol bohatstva, cestoviny, koláče. V súčasnosti poverové zložky novoročných obyčajov ustúpili, zachováva sa vinšovanie osobným kontaktom, odosielaním pohľadníc či správ posielaných mobilnými telefónmi.
Vianočné obdobie ukončujú Traja králi. Čo sa spája s týmto dňom?
V tradičnej kultúre sú trojkráľové motívy zobrazované v betlehemoch, vianočných hrách a obchôdzkach. Do polovice 20. storočia sa predmety posvätené v tento deň v kostole – voda, krieda, sviečka, cesnak používali na magickú ochranu pred démonmi a na liečenie. V mnohých rímskokatolíckych lokalitách sa dodnes zachováva kňazská koleda. Kňaz obchádza domy a žehná príbytky, kropí ich svätenou vodou, okiadza kadidlom, dvere označí iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. Pôvodne sa uvádzali iniciály C+M+B (z latinského Christus mansionem benedicat – Kristus požehnávaj tento dom). S týmto dňom sú späté pranostiky o počasí (Na Tri krále zima stále) a o úrode (Ak je na Troch kráľov jasno, zdarí sa pšenica, ak je mnoho hviezd, bude mnoho zemiakov).
