Podľa Európskej komisie sa na svetovú výrobu oblečenia minie približne 95 miliárd litrov vody za rok. Na výrobu jedného bavlneného trička je spotreba až 2720 litrov vody – to zahŕňa celý proces od spracovania bavlny. Neuveriteľné je, že toto množstvo zodpovedá spotrebe pitnej vody na jedného človeka za tri roky. Celoeurópska produkcia oblečenia znamená nielen obrovské množstvo spotrebovanej vody, ale aj vypustenie 195 miliónov ton CO2 do atmosféry.
Ohrozené zdroje vody nie sú jediným problémom textilného priemyslu. Konzum a príliš veľký dostatok všetkého sa za posledné polstoročie vymkli spod kontroly. Priemerný Európan si podľa štatistík zbytočne kúpi každý rok viac ako 12 kg oblečenia, pritom však pravidelne nosí iba 30 % svojho šatníka.
„Sekáče“ – áno alebo nie?
Dnes je už naozaj presvedčenie, že v „sekáči“ nakupujú len sociálne slabší, prežitkom. Nájdete tu všetky kategórie zákazníkov, od najmenších slečien, ktoré prišli s mamami, až po dôchodcov. Presvedčili sme sa o tom sami. „Dcéra si tu akurát našla krásne slávnostné šaty, ktoré sa točia. Nakupujeme v second handoch, pretože sú to rovnako pekné veci ako inde v obchodoch a príde mi zbytočné platiť za to veľa. Hlavne pre dieťa,“ hovorí pani Iveta a mizne v kabínke s pár kúskami pre seba.
Štýlovú Dominiku sme stretli pri kabelkách. „Takmer výhradne nakupujem v second handoch. Študovala som odbor zameraný na životné prostredie, a aj vďaka tomu sa snažím vyberať si udržateľnosť – aj v móde. Keď som žila v Bratislave, takmer všetci mladí nakupovali v „sekáčoch “,“ hovorí.
A je to pravda. Aj v pánskom oddelení sme stretli dvoch chalanov – športovcov. „Chodíme nakupovať do všetkých sekáčov v Žiline. Nielen športové veci, aj voľnočasové a elegantné. Je to určite ekologické a vôbec sa za to nehanbíme,“ dodávajú.
Záujem o veci z druhej ruky potvrdzujú aj predavačky zo second handu na Sládkovičovej ulici. „Ľudia chodia veľa, či už keď je nový tovar alebo naopak keď sú zľavy,“ hovorí pani za pokladnicou. Tovar menia každých päť týždňov, a keďže ide o populárnu celosvetovú sieť, dodávajú ho z centrálnych zahraničných skladov. „Niekoľkokrát do mesiaca máme aj akcie, napríklad „šťastné hodinky“, keď môžu v určitom turnuse zákazníci kúpiť lacnejšie. Takisto 30- alebo 50-percentné zľavy alebo všetko za 2 eurá. Ľudia k nám chodia opakovane, pochvaľujú si, že máme pekné veci a veľký výber,“ podotýka.
Aby nevznikal ďalší textilný odpad
V Žiline máme viac second handov, ktoré sú pobočkami medzinárodných sietí alebo malých kamenných obchodov. Konkrétne ten na Sládkovičovej sa netají, že sa angažuje v boji za klimatickú zmenu. Európania totiž ročne pošlú na skládku alebo do spaľovne 4,9 milióna ton použitého oblečenia. To je ekvivalent 60 nákladných áut plných šatstva, ktoré sa vyhodia a spália každú minútu. Až 90 % z nich pritom môže byť opätovne využitých. A to je tá filozofia – obmedziť neustále zvyšovanie textilného odpadu.
Fungujú na princípe modernej triediarne, kde sa oblečenie mení na recyklované a znova použiteľné zdroje. Tovar prichádza zo zberných kontajnerov, výkupných miest a iných zdrojov, kde ľudia nosia nechcené šatstvo. Ten následne triedia podľa kvality materiálu či sezónnosti. Každá triedička pritom musí najskôr prejsť poctivým 9-mesačným školením. Ich rukami prejde denne 90 ton oblečenia. Následne sa dostáva do skladov a potom ho čaká jeho opätovné poslanie – znova sa dostať na pulty obchodov – tentokrát „z druhej ruky“ – a potešiť ďalšieho zákazníka.
Celý proces je zameraný na maximálne znovu využitie každého kúska a prevenciu vzniku ďalšieho odpadu a prebieha v súlade s EU Waste Framework Directive.
