V koľkých rokoch a prostredníctvom akej techniky ste začínali?
Začal som ako malý chlapec s ceruzkou a pastelkami, no až ako 23-ročný som namaľoval svoj prvý obraz na plátne. Bol to Elvis Presley, čiernobiely portrét maľovaný olejovými farbami. Nasledovali portréty Johna Lennona a Marilyn Monroe. Bolo to ešte v Anglicku, kde som vtedy žil. Vtedy ma maľovanie chytilo prvýkrát tak výrazne, že som si ako umelec vedel predstaviť svoju budúcnosť.
Mali ste v časoch svojich začiatkov jasno v tom, že sa chcete venovať olejomaľbe?
Vtedy áno, inak som ani nechcel maľovať. Dnes ešte okrem oleja maľujem aj akrylom, príp. kreslím uhlíkom. Ale olej zostáva naďalej moja srdcovka.
Mohli by ste svoju tvorbu charakterizovať?
Zatiaľ nemám svoj vlastný štýl, ktorý by ma charakterizoval. Skúšam maľovať rôzne veci, aby som našiel niečo, čo by ma v záplave ostatných diel iných autorov identifikovalo. Ľuďom sa napríklad páčia moje obrazy zložené z farebných obdĺžnikov. Sú plné farieb, na prvý pohľad jednoduché, no zároveň prácne. Napr. obraz 3504, ktorý sa skladá z 3504 týchto obdĺžnikov. Možno toto je prvý pokus o nájdenie môjho štýlu.
Vyjadrujete v obrazoch svoje nálady, alebo skôr nejaké pripomínajúce idey a udalosti?
Pokiaľ maľujem obrazy, kde si môžem dovoliť využiť fantáziu, tak sa vtedy snažím dať do svojich obrazov nejakú myšlienku. Väčšinou ale maľujem obrazy, kde si vyžiadajú zákazníci svoje predstavy, tam už toľko experimentovať nemôžem.
Ste viac introvert alebo extrovert? Prejavuje sa to na tvorbe?
To záleží na okolnostiach. Pokiaľ mám dobrú náladu a veci idú tak, ako majú, vtedy som extrovert. Vyhľadávam spoločnosť, nadväzujem nové vzťahy a skúšam viac experimentovať pri svojich obrazoch. No ak mám chvíle, kedy som najradšej sám, len so svojimi myšlienkami, potom som introvert. Keby som to mal ale vzájomne porovnať, prevláda našťastie extrovertná časť môjho ja.
Máte maliarsky vzor? Ak áno, prečo práve ten?
Ako svoje vzory by som mohol spomenúť Andyho Warhola a Joana Miró. Páčia sa mi ich obrazy, ktoré ani časom nestrácajú na zaujímavosti. U Warhola obdivujem jeho odvahu maľovať objekty konzumnej spoločnosti a povýšiť ich na umenie. Joan Miró ma zase upútal svojimi abstraktnými obrazmi, jasnými farbami, ktoré v sebe nesú ľahkosť a harmóniu pocitov.
Jestvuje (z tých svetových skvostov) obraz, ktorý nemáte, ale veľmi rád by ste ho vlastnili?
Asi čokoľvek od vyššie spomínaných autorov by som mal veľmi rád vo svojej zbierke. Možno sa časom k nejakému ich obrazu dopracujem (úsmev).
Dostali ste niekedy požiadavku na obraz, ktorého námet alebo téma sa vám priečili?
Zatiaľ našťastie nie, doteraz som taký problém nemal. Najradšej maľujem obrazy, ktoré majú v sebe optimizmus, dobrú náladu, pokoj, takže ak by chcel niekto namaľovať niečo pochmúrne, zrejme by sme dlho hľadali spoločnú reč. Ak by sme ju vôbec našli.
Máte svoje obľúbené životné motto?
„Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody.“ Predostrite niekomu nejakú prosbu alebo úlohu a na základe tohto uvidíte, aký má k tomu alebo k vám postoj. Bez ohľadu na to, čo hovorí. Veľakrát to uľahčí odhadnúť ľudí a pomôže zlepšiť smer vášho života.
Kde všade (v rámci miest) ste vystavovali?
Čo sa týka Slovenska, vystavoval som zatiaľ v Nimnici, Považskej Bystrici či Bratislave, v Česku to bola Karolinka. Rád by som, samozrejme, tento zoznam rozšíril, no potrebujem ešte popracovať na obrazoch, ktoré by som chcel vystaviť. Takže ďalšia výstava bude zrejme až budúci rok.
Kde sa vidíte tak za 20 rokov?
Vedel by som si predstaviť život v Španielsku v dome na pobreží, byť obklopený rodinou a maľovať obrazy, o ktoré budú mať ľudia stále záujem (úsmev). A mať, samozrejme, zoznam svojich výstav, na ktorom už budú aj mestá ako New York či Paríž.
Petra Vörösová
Snímka archív Tonnyh Oravíka
