Strach, zúfalstvo a nervozita, ktorá by sa dala krájať. Taká atmosféra momentálne vládne pri obytných kontajneroch na Bratislavskej ulici, kde mesto presťahovalo obyvateľov z vyhorenej bytovky. V 10 bunkách s rozlohou 17 metrov štvorcových ich žije viac ako sto. V jednom kontajneri údajne prespáva až 19 ľudí vrátane detí. „Spíme aj na zemi. Detská postieľka sa stiahne, stôl premiestnime, naň položíme stoličky a na zem rozložíme žinenky. Ja mám šesť detí a okrem mňa sú tu aj moje sestry s deťmi, brat, mama... Teraz je tu pomerne pokoj, lebo cez deň sú v robote a v škole. Okolo ôsmej sa tu však všetci stretávame,“ opisuje bojové podmienky pre život 28-ročná Miroslava. Napriek tomu, že predtým žila v trojizbovom byte a momentálne sa tlačí s celou rodinou v úzkom priestore, pôsobí vyrovnane. Pravdepodobne ako ostatní dúfa, že ide len o dočasné riešenie. „Chceme sa vrátiť naspäť. Každý jeden z nás by bol dal ruku k dielu. Bola by som schopná ísť do bytovky aj teraz a začať čistiť pivnice aj povalu. My sme bývali úplne hore, vždy cez víkend sme si upratali. Žili sme tam takí normálni ľudia,“ hovorí.
Keď sa jej pýtame, kde perie a varí, ukazuje smerom k ďalším dvom bunkám, kde sú sociálne zariadenia pre mužov a ženy. „Varím na variči, ale mäso, zemiaky a riad chodím umývať do spoločných umyvární. Ženské záchody sú však momentálne obsadené kvôli nezhodám medzi rodinami, preto chodíme len na mužské,“ rozpráva.
Ako tu máme bývať?
Dôchodca Jozef žil vo vyhorenej bytovke len 4 mesiace. Predtým býval v dome, ktorý dalo mesto tento rok zbúrať. Opäť sa teda musel sťahovať a s ním aj jeho početná rodina. „Mám tri postihnuté deti. Ako tu máme bývať?“ nahnevane rozhadzuje rukami a vedie nás do „svojho kontajnera“. Unimobunka je skromne zariadená. Okrem manželskej postele, kde vraj spia štyri deti a jeden dospelý, je tam ešte jedno lôžko, malá kuchynská linka a stolík. Ostatné unimobunky sú na tom rovnako. „Z bytovky sme si brali len najnutnejšie veci, takmer všetko sme nechali tam, veď kde by sme to tu pomestili,“ vysvetľuje strohé zariadenie 59-ročná Margita. Ona a jej priateľ zas riešia inú dilemu. V bunke síce prespávajú „len“ piati, ale na rozdiel od ostatných osadníkov, kde ide zväčša o rodinných príslušníkov, sú si vraj navzájom cudzí. „Sme tu natlačení ako sardinky. Aj keby sme chceli odísť, nie je kam,“ zúfalo konštatuje.
Kde budú žiť, záleží na nich
Obyvatelia sa obávajú toho najhoršieho – že tu zostanú natrvalo. Chcú sa vrátiť domov. Požiarom poškodená bytovka je však podľa mesta neobývateľná, čo potvrdil aj súdnoznalecký posudok statika. Nad opravou bytovky, ktorá by vyšla 300-tisíc eur, mesto neuvažuje. „Keďže nájomníci nevytvárali fond opráv, bytovku nie je možné opraviť,“ podotkol hovorca mesta Pavol Čorba.
Náhradné ubytovanie poskytlo mesto len dvom evakuovaným rodinám. Ostatné rodiny sú podľa mesta neplatiči. Preto aj jednou z podmienok, aby sa mohli nasťahovať do obytných kontajnerov, bolo uhradenie nájmu na mesiac dopredu. „Doba nájmu unimobunky je zmluvne uzatvorená na obdobie jedného mesiaca a opakovane sa bude uzatvárať podľa dodržania úhrad a ostatných ustanovení vyplývajúcich z dohody a prevádzkového poriadku pre dočasné ubytovanie v obytných prístreškoch,“ povedal hovorca mesta.
Ak obyvatelia tieto podmienky nedodržia, mesto dáva od nich ruky preč. „Ako a kde budú títo obyvatelia žiť, záleží predovšetkým na nich,“ skonštatoval Pavol Čorba.
Koledujeme si o nelegálnu osadu
Podľa Jarmily Lajčákovej z Centra pre výskum etnicity a kultúry by každej samospráve malo záležať na tom, aby rodiny s deťmi neskončili ako bezdomovci. „Situáciu na Bratislavskej ulici už dlhšie sledujem. Keď došlo k požiaru, viacerí obyvatelia, ktorých poznám, mi volali a boli pripravení okamžite bezodplatne pracovať na oprave poškodenej bytovky. Podľa statického posudku, ktorý si dal vypracovať úrad splnomocnenca, bola bytovka opraviteľná. Namiesto toho, aby mesto začalo čo najskôr s ponúknutou pomocou obyvateľov okamžite opravovať zhorenú bytovku, nechalo rodiny týždne žiť v telocvični. Javí sa to, že chce vyriešiť situáciu len pre niektorých a zrejme ponechať rodiny na ulici, čo je v právnom štáte neprípustné. Namiesto toho, aby mesto vytvorilo napríklad motivačný prístup prestupného bývania a vytvorilo cestu von z geta, chce zrejme vytvoriť ďalšiu nelegálnu osadu, ktorá bude na príťaž všetkým. Je smutné, že takmer stotisícové mesto nedokáže zabezpečiť sociálne bývanie pre približne 500 ľudí, pričom to dokážu oveľa menšie a chudobnejšie obce na východnom Slovensku, kde je často podiel chudobných Rómov viac ako päťdesiat percent,“ upozornila Jarmila Lajčáková z nezávislej mimovládnej organizácie.
Žiaľ, už je isté, že obyvatelia sa domov nevrátia. V závere minulého týždňa začalo mesto s likvidáciou požiarom poškodenej bytovky. Cez víkend už na dome chýbala strešná krytina aj okná.
