Organizátori im umožnili exkluzívny rozhovor so špičkovým vedcom zo Žilinskej Univerzity. Profesor Pavel Palček je vedúci oddelenia štruktúrnej analýzy materiálov z Katedry materiálového inžinierstva, pod Strojnícku fakultou. Deťom ukázal všetky záhady zloženia materiálov, ktoré nás bežne obklopujú pod vedeckými mikroskopmi vrátane vzácneho meteoritu. Po kvalitnej prednáške od pána profesora, si každé dieťa pripravilo zaujímavú otázku.
Čo vás viedlo k tak špecifickému odboru?
Od malého chlapca som mal vzťah ku strojom a technike. Strednú školu mám na strednej Strojníckej priemyslovke v Dubnici nad Váhom. Po skončení školy som bol rozhodnutý, že ostanem pracovať a tak som vyskúšal aj zamestnanie. Po istej dobe, sme sa s mojím kamarátom zhodli, že vyskúšame prijímacie skúšky na vysokú školu. Tam ma prijali a od septembra som nastúpil na odbor “Konštruktér koľajových vozidiel”. Počas štúdia si ma všimol jeden z vyučujúcich, ako viem kresliť technické obrázky. V piatom ročníku som nakoniec dostal návrh ostať na doktorandskom štúdiu, ktorý som ukončil záverečnou prácou v oblasti “Vlastnosti materiálov”. V tematike som doposiaľ, lebo mi prirástla k srdcu.
Emu zaujímalo, odkedy pán Palček učí na škole.
Doktorandské štúdium som si obhájil a ukončil v roku 1980. Stihol som dovtedy absolvovať základnú vojenskú službu a oženiť sa s mojou manželkou. Budúci rok to teda bude päťdesiat rokov, odkedy učím na Žilinskej Univerzite.
Mali ste obľúbeného študenta na ktorého si pamätáte? Spýtala sa Anna.
Anička odpoviem ti tak, že ku mne chodia študenti, ktorí majú záujem. Sú zanietený do problematiky, ktorú ich učím. Tento rok sme mali výročie sedemdesiat rokov vzniku univerzity. Stretli sme sa s mojimi doktorandmi a študentami, ktorý prišli už aj so svojimi rodinami. Prežili sme spolu krásne chvíle. Deti boli na svojich rodičov očividne hrdí, keď sa mohli prechádzať po škole, kde ich rodičia študovali. Mali to priam ako sviatosť. Stáva sa mi občas, že ma osloví môj bývali študent a chce sa poradiť v rámci svojej profesie s niečím odborným. Vždy ma poteší, keď vidím ako sa im v živote darí.
Bola aj situácia, že vám naopak žiak, ktorý nesadol? Pokračuje v téme desaťročná Mya. Na túto otázku sa veľmi ťažko odpovedá. Mojich študentov sa snažím motivovať vždy tak, aby začali byť sami aktívni. Niekedy ma tak študenti prekvapia, že po našej hodine majú voľno aj dve-tri hodiny a oni chcú po prednáške pokračovať. Tých študentov, ktorých náš odbor baví, majú aj takto proaktívny prístup. Nájdu sa študenti, ktorí už v prvom ročníku zistia, že ich štúdium nebaví a sami odídu, či prestúpia na iný odbor.
Čo by ste robil iné miesto vyučovania? Vyzvedá sa Milka.
Buď by som ostal v zamestnaní, ktoré som robila po strednej škole, čo bol sústružník a frézar. Alebo by som bol v železničnej doprave. Vyskúšal som si totiž v rámci štúdia na vysokej škole aj dva mesiace povolanie “strojvodcu na lokomotíve”. Veľmi ma táto práca bavila a mal som veľmi dobrého školiteľa. Paradoxne on ma výrazne smeroval k tomu, aby som sa venoval vedeckej činnosti.
Na prehliadke ste nám ukázali naživo malý meteorit, konštatuje malá Terezka. Odkiaľ ste ho získali?
Chodia ku nám rôzne firmy, podniky, ktoré potrebujú zistiť z čoho je rôznorodý materiál. Rovnako aj výskumné ústavy a múzea. Naposledy som tak analyzoval mincu, ktorú našli výskumníci zo Žiliny. Zistili sme, že medená, ale bola falošná a aj písmo bolo mierne amatérsky vyrazené. Prípad ktorí ťa zaujíma sa stal tak, že prišiel raz jeden pán, ktorý našiel útvar s domnienkou, že našiel meteorit. Po hlbokej analýze sa jeho predpoklad potvrdil a časť
mi nechal na vedecké účely.
Ako sa teda dnes vyrábajú mince, zamýšľa sa druhá osemročná Anička.
Mincovňa v Kremnici je najstaršia na Slovensku. Vyrába mince nie len pre našu krajinu, ale aj pre iné štáty. Mince sa robia jedno-kovové, ale sú aj zložené. Konkrétne jedno euro, alebo dvoj eurová minca, sú lisované z viacerých kovov. Niektoré majú vyššiu hodnotu v cene kovu ako má minca samotnú peňažnú hodnotu. Výroba je pod veľmi prísnym dohľadom.
Medzi kovmi sme sa na prehliadke nemohli dotýkať kadmia, vyzvedala sa Ela.
Olovo, ortuť sú veľmi jedovaté kovy. Kadmium patrí tiež medzi škodlivé svojou prirodzenosťou a patrí medzi ťažké kovy. Ľudské telo ho nedokáže odstrániť. Ani potením, močom a ani stolicou. Niektoré ťažké kovy sa pomaličky vedia vylučovať cez vlasy a nechty. Napríklad arzén v minulosti slúžil na kráľovských dvoroch ako otrava. Tieto kovy napadajú najmä nervový systém.
Naše Mediálne centrum pomáha deťom odhaľovať svoje nadanie. Aké indície vedia napovedať o vzťahu dieťaťa k skúmaniu kovov?
Prešlo mi veľa študentov univerzitnými lavicami. Dôležité sú otázky, ktoré deti kladú dospelým a učiteľom. Tu sa zrkadli, ako dieťa zmýšľa a aké môže mať smerovanie. Pýtanie je preto asi najdôležitejšie ako spoznať záujmy dieťaťa.
Autor: Deti z Mediálneho centra
Foto: LM
Ak vás zaujal náš článok, jeho obsah, forma a fotografie, pripomíname vám jeho tvorcu. Túto rubriku pripravujú deti z Mediálneho centra Žilina. V prípade, ak máte doma tiež malého zvedavca, ktorého baví robiť rozhovory, prihláste ho k nám. Od septembra otvárame nový študijný multi-mediálny odbor na SZUŠ Anima Libera. Prihlášky nájdete na našej stránke www.medialnecentrum.sk alebo na stránke školy www.szus-animalibera.sk
