Prednedávnom klesla teplota vzduchu hlboko pod nulu a mnohých fanúšikov ľadového korčuľovania to vylákalo na zamrznuté vodné plochy. Záchranári ale varujú, prírodné klziská sú pre toto hobby nebezpečné.
ŽILINA. RADÔSTKA. Po minulé roky sa obľube korčuliarov tešil i rybník pri Celulózke. Tento rok z neho ešte nestihli odhrnúť sneh a teploty začali stúpať, no nie je vylúčené, že mrazy ešte túto zimu udrú. V tom prípade by sa však ľudia mali zamrznutej vodnej ploche vyhnúť. „Neodporúčam využívať prírodné plochy na korčuľovanie, kto tam ide, ide na vlastné riziko. Aj bezpečný ľad môže mať slabšie miesto, puklinu alebo pod ním tečie teplý silnejší prúd a môže dôjsť k preboreniu,“ vystríha Miroslav Nagy, hlavný tréner Falck Academy, ktorá je špecialistom na poskytovanie kurzov pomoci a dcérskou spoločnosťou Falck Záchranná.
Miroslav Nagy
Preborenie hrozí hlavne keď sa trochu oteplí a hrúbka ľadu sa stenčí
Keď už k preboreniu dôjde, záleží na tom, či je dôvodom tečúci prúd. „Tu hrozí veľké nebezpečenstvo, že človeka vtiahne pod ľad. Stane sa doslova obeťou, pretože vyhľadať ho pod ľadom je veľmi ťažké a pravdepodobne ho nájdu až na jar,“ vysvetľuje Miroslav Nagy.
Môže nastať i prípad, že voda v mieste preborenia nie je hlboká, no nebezpečenstvo tkvie v hypertermii alebo v podchladení. Ak sa človek včas nedostane von, hrozí mu zastavenie obehu krvi.
Otužilec by možno nemal až taký problém vydržať v ľadovej vode, bežný organizmus však pri styku s vodou, ktorá má len niečo nad nulou, zažije šok. „Je to individuálne, každý môže reagovať ináč. Preto sa neodporúča ani skákanie do vody – kvôli teplotnému šoku. A tam sa bavíme o rozdiele medzi teplotami 35 °C a 25 °C,“ hovorí tréner.
Nezachraňujte vy sami!
V žiadnom prípade by sme však záchranu človeka, ktorý sa preborí, nemali realizovať sami. Treba sa spoľahnúť na odbornú pomoc a privolať záchranárov, resp. hasičov. „Pomoc musí byť odborne vykonaná, aby nedošlo k tomu, že bude ohrozený aj život záchrancu. Záchranca sa nemá vystavovať tomu, že sa preborí aj on. A ešte keď je rozdiel v hmotnosti osôb. Keď ide o dieťa, ktoré sa dostalo pod ľad a jeho ľad neudržal, dospelý záchranca sa môže preboriť už v polovici,“ tvrdí Miroslav Nagy. Privolaní hasiči majú na záchranu techniky s použitím rebríka. Snažia sa ľahnúť si na ľadovú plochu a rozložiť váhu, nevyškolený človek by to však nemal skúšať.
Záchranár sa po vytiahnutí človeka z vody už riadi podľa toho, či je tento pri vedomí, respektíve má prítomné životné funkcie. „Pokiaľ nie, treba začať s oživovaním. V tomto prípade nám hypotermia hrá do karát, lebo pri oživovaní znižuje metabolické nároky buniek na kyslík a máme veľkú šancu, že ho oživíme, i keď bol na krátku dobu pod ľadom,“ opisuje hlavný tréner Falck Academy.
Ak je pri vedomí, prvým krokom je snažiť sa ho zbaviť príčiny chladu, a tou je mokrý odev, pretože môže takisto spôsobiť podchladenie. „Dodržiavame klasických 5 T – ticho, teplo, tekutiny, tíšenie bolesti a transport. To teplo je ale v tomto prípade naozaj kľúčové. Dotyčného však zohrievame postupne, to je dôležité,“ dodáva Miroslav Nagy.
Prvoradá je prevencia. „Vyslovene by som vystríhal ľudí, aby používali voľné plochy na takú príjemnú činnosť, ako je korčuľovanie. Stojí to za to, aby sme sa starali o svoju bezpečnosť. Využime plochy, ktoré sú umelo vytvorené, na rybníkoch to môže skončiť tragicky,“ dodáva.
V Radôstke hasiči vytvorili klzisko
Dobrovoľní hasiči z Radôstky urobili radosť hlavne najmenším spoluobčanom práve umelo vytvorenou plochou. Asfaltové ihrisko pri základnej škole pomocou tlakového čerpadla trinásťkrát poliali vodou, aby vznikla dostatočná vrstva ľadu a dalo sa na nej korčuľovať. Vďaka reflektorom z vedľajšieho multifunkčného ihriska sa tu môžu korčuliari, ale i hokejisti realizovať aj za tmy.
Veronika Cvinčeková
Snímky archív, Falck Záchranná, a. s.
