Voláte sa Katarína, ale mnoho ľudí vás pozná pod pseudonymom Amanda Čils. Prečo ho máte a ako vznikol?
Keď som začala tvoriť grafity, bolo to vo veku mojich 13 - 14 rokov, vyberala som si prezývku. Každý "grafiťák" má prezývku, pod ktorou sa prezentuje. Moje prvé meno bolo Činčils, pretože chovám činčily a sú aj najčastejším námetom, ktorý zobrazujem. Časom mi to pripadalo dlhé, tak som si prezývku skrátila na Čils a Amanda sa k tomu pridalo už nejako prirodzene. Zároveň keď sa ľuďom predstavím ako Amanda, ľahko si meno zapamätajú, pretože nie je bežné.
Grafity nie je úplne jednoduchý výtvarný štýl, dobre zvládnutá technika maľby so sprejom vyžaduje dlhoročnú prax. Kedy ste s ním začali?
Klasicky som začínala na ZUŠ-ke. V období posledných ročníkov na základnej škole som začala sledovať a skúšať tvoriť grafity, ale najskôr sme len čmárali písmená na stenách a pod mostami. Moja tvorba sa v tomto smere začala vyvíjať počas strednej školy a postupom času som sa dostala k tomu, že je to moje povolanie, ktoré ma živí. V mojich obrazoch sa často objavujú práve spomínané činčily, chameleóny, ktorých som tiež chovala a farebné kvety. Všetka inšpirácia vychádza z toho, čo mám okolo seba a je to pre mňa vždy jasná voľba, keď idem maľovať napríklad na festival. Pestro farebné obrazy vnášajúce pozitívnu energiu sú pre mňa také špecifikum.
Žijete v Španielsku, tu ste aj študovali umenie. Vaša cesta k životu v tejto krajine bola pomerne zaujímavá.
Študovať umenie som začala už v Žiline na strednej umeleckej škole. Pokračovala som v Ružomberku na škole úžitkového výtvarníctva a tu som maturovala. Na Trnavskej univerzite som následne začala študovať odbor Animácia výtvarného umenia. V druhom ročníku som išla na Erasmus do Turecka. Bola som tam rok a zistila som, že štúdium na Slovensku nenapĺňa moje očakávania a tak som hľadala chodníčky, ako sa znovu dostať do zahraničia. Po dosiahnutí bakalárskeho titulu v Trnave som odišla na postgraduálnu stáž do Španielska, kde som robila reštaurátorku v paláci Alhambra v Granade. No a tu sa mi zapáčilo a rozhodla som sa, že tu chcem ostať žiť. Približne rok a pol som sa učila španielčinu, aby som sa tu mohla prihlásiť na magisterské štúdium, čo bolo v Granade na univerzite (Universidad de Granada), ktoré som ukončila titulom Mgr.art. (la doňa artista) odbor maľba, komix a audiovizuálna tvorba.
V čom bolo iné štúdium v Šapnielsku od toho u nás?
Kreatívne ma to veľmi "nakoplo". Pedagógovia boli úplne otvorení ľudia a celý štúdijný plán bol postavený na praktickej výučbe viac ako na teórii. Chodili k nám napríklad riaditelia z prestížnych galérií, ktorí nám vysvetľovali, ako sa dostať k vystavovaniu svojich diel.
Vaše "školské časy" sa ale nekončia...
Hlásim sa na doktorandské štúdium do Madridu (Universidad Complutense de Madrid), kde sa chystám študovať opäť reštaurátorstvo, ale tentoraz grafity a street art-ových stien. Na tejto univerzite už je tím ľudí, ktorí takúto prácu robia po celom Španielsku a ja by som sa k nim rada pridala.
Čím je pre vás táto južanská krajina taká príťažlivá, že ste sa tu rozhodli žiť?
Je to kultúra, história, spôsob života. Ľudia sú komunikatívni, prídu, prihovoria sa. Napríklad keď som maľovala do mušlí motívy mora a okolia, trávila som veľa času na pláži. Bolo bežné, že Španieli ku mne prišli, buď si niektoré kúpili alebo ich vymenili za ovocie... Takto stretnete zaujímavých ľudí, koľkokrát aj majiteľov podnikov. Stalo sa mi, že sa takto niekomu moja tvorba zapáčila a pozval ma, aby som si u neho v podniku spravila výstavu alebo si kúpil obraz.
Robíte takzvaný live painting. Čo konkrétne to znamená?
Je to "živé maľovanie" a v okolí Žiliny ho organizovali chalani z Martina, ktorí sa teraz volajú Street art academy. Na týchto podujatiach som sa naučila maľovať pred publikom. V Granade som nič takéto nevidela. Zoznámila som sa s jednou hudobnou skupinou a členom som navrhla, či by si nechceli takto zaexperimentovať, spojiť ich koncert s vizuálnym performance. Súhlasili, zapáčilo sa im to a tiež majiteľovi podniku, v ktorom sa podujatie konalo. Spravili sme z toho teda pravidelnú akciu a časom sme s live paintingom začali cestovať po celej Andalúzii, dokonca sme pridali aj "otvorený mikrofón", čiže čítanie poézie či prózy alebo spev. Aj keď ide o živé maľovanie, obraz si vopred pripravím, aspoň skicu.
Vyhrali ste aktuálny ročník podujatia Maľuj podľa seba, čo je tiež živé maľovanie. Čakajú vás štyri plátna, ktoré by ste mali pomaľovať a následne na celý rok vystaviť v Emócia gallery and caffe club. Máte už premyslený motív?
Budem asi pokračovať v koncepte, ktorý som robila na súťaži, nech to má nadväznosť, teda pestrofarebná explózia, zvieratá, kvety, dobrá energia. Napadlo mi, že by som to poňala ako jeden obraz rozdelený na štyri časti. Aby obraz dával zmysel ako celok, ale aj každé plátno samostatne.
Budúci rok budem v porote, hodnotiť ostatných umelcov, ale hádam sa o pár rokov súťaže znovu zúčastním.
Ste celkom mladá a vo svojej "brandži" najmä u nás pomerne známa. Akú máte predstavu o svojej tvorbe do budúcna?
Živím sa propagačným výtvarníctvom a maľbami na zákazku. Spolupracujem s tímom umelcov, ktorí mi pomáhajú so zákazkami, ja pripravím podklady a ideme spolu maľovať na stenu, alebo každý osobitne. To by som chcela rozšíriť do Španielska, zoznámiť sa tam s viacerými ľuďmi a celkovo by som potom mala viac času aj na svoju tvorbu. Tú by som rada rozšírila o tvorbu muralov na ozaj veľké steny, pretože v poslednej dobe mám pocit, že aj 40-metrová plocha je mi malá, najradšej by som mala k dispozícii osemposchodový panelák (smiech). Okrem toho máme s kamarátmi Katkou Kurdašíkovou a Michalom Chudíkom Občianske združenie Tri steny a malú galériu v Žiline, kde celý rok organizujeme výstavy a v tomto by som tiež určite chcela pokračovať.
Kto je Katarína Čaplická?
Žijem v: Madrid, Žilina
Obraz, na ktorý sa rada pozerám: mám rada veľa obrazov a umelcov, je tažké si vybrať len jedného. Ale moja najväčšia srdcovka a klasika je Van Gogh a jeho posledný obraz – Obylné pole s havranmi, 1890
A Zdzislaw Beksinski - AE78, 1978
Obľúbený relax: snowboard, skateboard, turisktika, lezenie, plávanie, posedenie na teraske pri pive.
Najviac si pochutím na jedle: koložvarská kapusta, paprikové zemiaky, hovädzie na hubách, cestoviny všetkých druhov a spôsobov.
Obľúbené miesto v Žiline: v mojom ateliéri na Mariánskom námestí nad Guinness pubom, Emócia gallery and caffe club, Kingstone.
Cestovateľský sen: Mexiko a južná amerika, thajsko, indonézia.
