Volený richtár spolu s mestskou radou zabezpečoval chod mesta. Existencia dvoch richtárov nebola špecifikum Žiliny, takýchto miest bolo viac. Dedičný richtár mohol svoj majetok – richtárstvo predať, potomkovia ho mohli dediť. Od roku 1325 poznáme mená jedenástich dedičných richtárov, prvým bol Ján Pezold. Bola medzi nimi i žena Dorota Podmanická, ktorá dedičné richtárstvo zdedila po manželovi Blažejovi Podmanickom v roku 1480. Posledným dedičným richtárom bol Michal Podmanický v roku 1520. Dediční richtári mali súdnu právomoc, pričom im patrila tretina udelených pokút, poplatky z mýta, mali od daní oslobodené pozemky, ktoré sa nachádzali na Frambore (pôvodne Freibergu).
MAJETKOVÉ SPORY
Medzi dedičnými richtármi a mešťanmi boli trvalé majetkové spory, ktoré sa vyriešili odkúpením majetku dedičného richtára mešťanmi na začiatku 16. storočia. Tieto spory boli jednou z príčin, prečo si mesto zriadilo vlastnú samosprávu na čele s voleným richtárom a dvanásťčlennou mestskou radou. Národnostné zloženie tejto rady bolo predmetom sťažnosti žilinských Slovákov u kráľa Ľudovíta I. Ten v roku 1381 po preskúmaní okolností rozhodol, že polovicu členov rady majú tvoriť Slováci a polovicu Nemci. Toto Privilégium pre žilinských Slovákov je niekedy nesprávne nazývané ako Privilegium pro Slavis. Výsada od kráľovnej Márie z roku 1384 povolila Žilinčanom voliť richtára aj farára.
TERMÍNY VOLIEB
Prvým známym voleným richtárom v Žiline bol Jokl Smyt v roku 1419. Richtári až do polovice 19. storočia boli volení na jednoročné obdobie. Voľby sa uskutočňovali až do roku 1771 vždy v nedeľu po sviatku sv. Juraja, ktorý sa slávi 24. apríla. Neskôr sa volilo 1. novembra. Zaujímavosťou je, že do funkcie richtárov boli zvolení viacerí až päťkrát. V roku 1848 a v rokoch 1860 až 1873 malo mesto okrem richtára i mešťanostu, zastupiteľstvo a mestský výbor. Od roku 1874 bol na čele Žiliny richtár. Riadil sa uzneseniami obecného zastupiteľstva, členov ktorého volili iba občania mesta s volebným právom. Polovicu štyridsaťčlenného zastupiteľstva tvorili virilisti, teda občania platiaci najvyššie dane, druha polovica bola volená. Zaujímavosťou v roku 1893 bolo odvolanie richtára Ignáca Balogha pre nezrovnalosti pri výstavbe novej radnice na dnešnom Mariánskom námestí.
OBDOBIE ŠTYRI ROKY
V roku 1900 sa stal richtárom barón Karol Kloch, ktorý bol náčelníkom žilinskej železničnej stanice. Volebné obdobie v rokoch 1874 až 1910 bolo štvorročné. V roku 1911 dosiahla Žilina počet obyvateľov 10 000, dostala štatút mesta a na jej čele stál mešťanosta. Vtedajší trenčiansky župan Valér Smialovský, ktorý pomohol Žiline dostať tento štatút, získal ako prvý čestné občianstvo mesta. V roku 1919 bol menovaný na čelo mesta Gašpar Ďurčanský, po krátkom čase bol odvolaný a zvolený mešťanosta František Hoffmann. V roku 1923 sa Žilina stala zo zákona veľkou obcou na čele so starostom. Zároveň bolo volené i mestské zastupiteľstvo, ktoré následne volilo mestskú radu. V tomto období sa stal tri razy starostom Andrej Hvizdák. Za starostu bol zvolený v roku 1927 vtedajší rímskokatolícky farár Tomáš Ružička.
Zaujímavosťou je, že vo voľbách v roku 1938 bol zvolený za starostu sociálny demokrat Bača, avšak vláda ho vzhľadom na vyhlásenie autonómie odvolala. Za starostu bol menovaný Vojtech Tvrdý. V roku 1939 sa jeho funkcia zmenila na vládneho komisára, od roku 1944 sa stal menovaným mešťanostom. Po obnove Československej republiky od mája 1945 vznikli miestne národné výbory. Na jeho čelo bol v Žiline zvolený plénom predseda Augustín Várnai. V roku 1948 po politických zmenách bol menovaný predsedom MNV Augustín Androvič, ktorý vystriedal Ondreja Zelníka, zvoleného v roku 1946 za demokratickú stranu. V rokoch 1949 až 1954 Žilina po prvý raz od 15. storočia nemala svoju samosprávu a teda ani predstaviteľa mesta. Stala sa súčasťou jednotného národného výboru. Od roku 1955 sa opäť volili členovia pléna a nimi predseda už mestského národného výboru. V roku 1989 malo plénum národného výboru mesta 105 členov, z toho bolo 70 členov KSČ, 2 za iné strany a 33 nestraníkov. Vo februári 1990 bol zvolený novými poslancami posledný predseda MsNV Emil Lacko. Zaujímavosťou je fakt, že z poslancov z roku 1990 pôsobí v orgánoch mesta v súčasnosti len Dušan Maňák.
VOLENIE POSLANCAMI
Do roku 1990 neboli predstavitelia mesta priamo volení obyvateľmi, volili ich členovia mestského zastupiteľstva, obecného výboru alebo pléna národného výboru. Dnes obyvatelia mesta, ktorí majú trvalý pobyt v meste a volebné právo, volia priamo primátora a členov zastupiteľstva podľa zákona 346/1990 a jeho noviel. Prvé voľby podľa tohto zákona sa konali 23. a 24. novembra 1990. Voliči v 18 mestských obvodoch si zvolili 60 členné mestské zastupiteľstvo a primátora Jána Slotu. Ten bol najdlhšie pôsobiacim predstaviteľom mesta v jeho histórii. Primátorom bol šestnásť rokov v čase od 11. decembra 1990 do 1. januára 2007. Mestské zastupiteľstvo sa postupne menilo a počet členov klesal. V roku 1994 bolo 45 členov zastupiteľstva, od roku 2002 je 31 členov. Osem volebných obvodov má mesto od roku 1994.
Mnohí obyvatelia si neuvedomujú, že právo voliť a byť volený nebolo v minulosti tak samozrejmé ako dnes. V období Uhorska malo volebné právo len 6 percent obyvateľov. Až od roku 1920 sa v Československu zaviedlo všeobecné volebné právo, aj volebné právo žien. Priame slobodné voľby primátora občanmi od roku 1990 sú demokratickým vyjadrením vôle väčšiny.
Autori: Peter Štanský, Jozef Feiler, Alexandra Janigová
