Od Tatier k Dunaju je štafetový beh 6- a 9- až 12-členných tímov, ktoré pretekajú na 345 km dlhej trati dňom aj nocou. Tento rok dalo pretekárom poriadne zabrať aj počasie, keďže sa bežalo v polovici augusta, kedy na Slovensku pretrvávali extrémne horúce teploty sprevádzané silnými búrkami z tepla.
Kategória SÓLO je výzva, na ktorú si netrúfne hocikto. Prihlasujú sa do nej jednotlivci, ktorí bežia celú trať – všetky úseky. Tento rok sa počet účastníkov, ktorí sa postavili na štart s cieľom zabehnúť z Jasnej až do Bratislavy v danom časovom limite, vyšplhal na 8 statočných. Oproti tomu, počet prihlásených štafetových tímov bol 214. Každý bežec v SÓLO kategórií má svoj vlastný podporný tím, ktorý ho sprevádza počas celého behu.
40-ročný Peter Ondráš z Rosiny štartoval v slnečný štvrtok 15. augusta o 14-tej hodine z Jasnej a do Bratislavy dobehol v nedeľu 18. augusta s časom 72:47:03. Jeho beh od Tatier k Dunaju trval 3 dni. „Sám si uvedomujem, že v porovnaní s rekordmi trate nie je moje víťazstvo akoby správne - nie, to nie je správny pojem. Je zaslúžené, jednoducho v daných podmienkach a daných dňoch som bol ten, ktorý to absolvoval najrýchlejšie. Viem, že sú lepší športovci odo mňa a tento môj výsledok nech slúži ako inšpirácia nám, hobby bežcom alebo všeobecne hobby športovcom,“ hovorí Ondráš.
Naraz s ním štartovala aj jeho kamarátka Zuzana. „Myšlienka bežať OTKD sólo mi napadla pred dvomi rokmi, keď som tieto preteky bežala ako člen tímu - Peťo Hlaučo a spol., vyhrali sme 1. miesto v kategórii mix. A ja jednoducho neviem ,,sedieť ", tak som si povedala, že to skúsim niekedy aj sama. Potom mi raz Peťo pri spoločnom behu povedal, že on už je do kategórie sólo prihlásený, a to bol pre mňa ten posledný kúsok odvahy. Vedomie, že tam bude niekto, koho poznám. A prihláška bola podaná. Ja pri registrácii na preteky väčšinou nerozmýšľam, jednoducho chcem behať, a len byť chvíľu sama,“ zhrnula Zuzana dôvody, prečo sa na také náročné preteky odhodlala.
Adamčíková je pritom len tretia žena celkovo, druhá Slovenka a prvá Slovenka v limite, ktorá v sólo kategórii trať týchto pretekov dokončila.
Víťazný bežec nám ozrejmil aj odpovede na najčastejšie otázky fanúšikov: „ Nie, nebeží sa nonstop, sem tam máme prestávku na jedlo, sem tam aj krátky spánok do cca 2 hodín. Ale bežíme, samozrejme, aj v noci, keďže vtedy je priaznivá teplota. A medveďov sa nebojíme, lebo oni sa boja nás.“ A ako reagovalo jeho telo po 3 dňoch intenzívneho behu, mohol potom vôbec chodiť? „Áno, mne osobne nebolo vôbec nič a bol som na druhý deň aj s detským nosičom na Lietavskom hrade.“ Peter nám ešte prezradil, čo v ňom zanechalo najväčší dojem z behu: „Bol to chlapec, ktorého mama vozila za všetkými sólo bežcami kvôli fotkám a tľapnutiu rukou. Bol nefalšovane nadšený, to bolo krásne.“ A ako opísal pocity z cieľovej rovinky? „Po vybavení základných gratulácií (asi pol hodiny) som ešte použil poslednú rieku na trati a okúpal som sa aj v Dunaji. Potom, keď ku mne dorazila moja taška s oblečením, prezliekol som sa chystali sme sa domov. Zastavila nás ešte Monica Gore (partnerka Norberta Laposa, bežca, ktorý skončil tretí v kategórii sólo, pozn. redakcie), či nechcem počkať na vyhlasovanie, keď už som prvý. Najskôr som nemal záujem, ale mala výborné presvedčovacie argumenty. A dobre som spravil, je to úžasný pocit byť „na bedni“. Ten ešte znásobovalo to, že na druhom mieste skončila Zuzka. Vesmír to tak chcel, aby dvaja hobby bežci z jednej dediny, Rosiny pri Žiline, získali tento rok 2 prvé miesta,“ dodáva.
A ako hodnotí svoj výsledok skvelá Zuzka Adamčíková? „Behám rada a často, je to môj spôsob relaxácie. Posledný rok je to 3 - 4 krát do týždňa +/- 60km. Ale ja som po pretekoch večne nespokojný bežec ;) Môj cieľ bol dobehnúť za každú cenu v časovom limite, a tajné želanie urobiť aj najlepší ženský čas na tejto trati. Vzhľadom na moje podmienky som rada, že som to dotiahla do konca. Výsledok je bonus, počasie nám počas pretekov ukázalo takmer všetky svoje letné podoby. Inak nemám rada chlad a zimu, takže ja sa veľmi sťažovať nemôžem, ale počas búrky som mala naozaj strach,“ uzatvára.
