Hovorca mesta Pavol Čorba požiadal redakciu Žilinského večerníka o uverejnenie odpovede pána primátora učiteľom. Vyhoveli sme a uverejňujeme ho v plnom rozsahu.
Iniciatíva učiteľov žilinských škôl, doteraz som neevidoval žiadny oficiálny podnet zo strany učiteľov reflektujúci na súčasné dianie v školách. Preto som v podstate s odstupom času rád, že aj moja diskusia na FB „vyprovokovala“ niekoho k stanovisku, len škoda, že netuším koho... Stále však platí, že nikto neprišiel otvorene rokovať so svojím zriaďovateľom. Ani so zákonodarcom.
Platí tiež, že som vždy bol a stále som pripravený v racionálnej a pragmatickej rovine diskutovať o situácii v našich školách. Opäť – to však nie je možné s anonymom... Ako teda chápať takúto vašu aktivitu? Prečo sa niekto bojí otvorene vyjadriť svoj názor? Koľko učiteľov reálne zastupuje túto iniciatívu? A aké riešenia táto Vaša iniciatíva vlastne reálne ponúka?
Slovensko je stále demokratickým štátom, pričom jedným zo základných princípov demokracie je aj právo na slobodné vyjadrovanie a slobodný názor, pokiaľ nejde o nepravdivý názor, ktorý poškodzuje konkrétnu osobu či osobnosť. To rešpektujem. Teda rovnako, ako aj anonym „učitelia žilinských škôl“ má právo vyjadriť svoj názor, tak aj ktokoľvek ďalší má právo vyjadriť k určitému spoločenskému problému svoj názor. Aj ja. Cieľom vyjadrení na mojej súkromnej FB stránke bolo prispieť mojím súkromným názorom k všeobecnej diskusii. A zrazu sa nejaký anonym cíti byť pohoršený. Takže som asi trafil klinec po hlavičke.
Vždy som si mimoriadne vážil a stále si vážim prácu a prínos všetkých poctivých učiteľov, pedagógov, ale aj nepedagogický personál, ktorý vytvára servis pre kvalitnú prácu pedagogického zboru našich škôl, ktorý sa v prvom rade venuje svojim žiakom. Pokiaľ je však verejnosti podsúvané, že cieľom je len to klasické Klausovské „...o peniaze ide až v prvom rade...“ a kvalita pedagogického procesu závisí výhradne od výšky ohodnotenia pedagóga, tak asi potom nie je niečo v poriadku – bez urážky. Faktom je, že učiteľ si rovnako ako sudca či lekár zaslúži podstatne vyššie spoločenské ohodnotenie, vzhľadom na jeho nepopierateľný prínos pre rozvoj spoločnosti ako takej. Žijeme však v ekonomickej realite a ohodnotenie štátnych zamestnancov je priamo závislé od finančných možností štátu, resp. samospráv. Nie je prejavom zdravého rozumu uprednostňovať jednu alebo dve časti spoločnosti na úkor mnohých ostatných. To nie je riešenie. Iná situácia môže byť u zriaďovateľov, ktorými sú cirkev alebo súkromné osoby, tam je potrebné vychádzať z ekonomickej sily daného zriaďovateľa.
Vzhľadom k tomu, že téma štrajku učiteľov, ktorú ja stále vnímam predovšetkým ako štrajk politický a až potom ako štrajk na zvýšenie platov učiteľov.
Skúsim niekoľko argumentov k vášmu listu:
– všetky kroky, ktoré v poslednom čase robíme ako samospráva, vedú k absolútnej podpore škôl a školských zariadení,
– ak hovoríte o osobných príplatkoch v zmysle, že pravidelne nie sú už 13 rokov, moja otázka znie, kde bola vaša iniciatíva doposiaľ?, pritom minulí primátori hospodárili s ďaleko vyšším rozpočtom a nižším dlhom ako my dnes,
– osobné príplatky pravidelne neboli už 13 rokov, teda nikto nemôže obviniť mesto, že je to problém súčasného vedenia. Kde bola iniciatíva doposiaľ? Minulí primátori hospodárili s ďaleko vyšším rozpočtom a nižšími záväzkami... až počas môjho vedenia sa začala robiť racionalizácia, ktorá má pozitívny dopad aj na platy učiteľov,
– na jednej strane nechcete preplnené školy a na druhej strane chcete osobné príplatky, ktoré sú nenárokovateľnou zložkou. Ak chceme mať na príplatky na všetkých školách, musíme zrušiť ešte minimálne dve ďalšie základné školy. Avšak po ich zrušení bude cca 150 – 180 zamestnancov (pedagogických aj nepedagogických) bez práce. Kto však bude garantovať, že ak riaditeľ bude mať na osobný príplatok, že ho aj prizná zamestnancovi (toto totiž naozaj nie je kompetencia zriaďovateľa). Doteraz sme školy predovšetkým zlučovali bez negatívneho vplyvu na zamestnanosť pedagogických zamestnancov,
– za možno nekvalitný a zastaralý zákon o financovaní školstva nemôže samospráva, ale parlament. A ako poslanec sa viem priamo (aj iniciatívne) podieľať na podpore zmien školskej legislatívy, očakávam však, že niekto chce so mnou na túto tému komunikovať. Že nespokojní učitelia prinesú také návrhy, ktoré môžu smerovať k zlepšeniu legislatívneho prostredia. Toto je ten moment, keď očakávam najprv konštruktívnu diskusiu (mimochodom, k tomu nepotrebujete ani vládu, ani ministra, ani premiéra) – avšak takáto diskusia NEPREBIEHALA, žiadne návrhy ste NEPREDLOŽILI. Namiesto toho ste za rukojemníkov zobrali deti a ich rodičov a nenastúpili do práce,
– som názoru, že štát diskriminuje samosprávy, ktoré musia financovať neštátne školy v originálnych kompetenciách, keďže ten, kto nemá neštátne školy, má celé podielové dane v kapitole školstvo len pre svoje školy a súčasne štát aj vytvára disproporcie v samotnom „súkromnom“ sektore školstva, keď napr. cirkevnému školstvu úplne odpúšťa daňové zaťaženie v podobe odpustenia dane z nehnuteľností, pričom pri súkromných zriaďovateľov to tak nie je... chýba mi tu prvok spravodlivosti. Aj toto sa v nasledujúcom volebnom období vynasnažím dať na poriadok,
– v piatok, t. j. 5. 2. 2016, sa konala podľa mojich informácií štandardná porada riaditeľov škôl zriadených mestom, kde niektorí riaditelia deklarovali, že učitelia dostali podrobne vysvetlenú situáciu o financovaní škôl a chápu ju. To, čo však asi nechápu, je zrejme skutočnosť, čo a kto je za touto vašou, pre nich „neznámou iniciatívou“... Nakoľko si uvedomujú, že mesto rieši všetko v intenciách možného a zákonného, a zároveň, aby nepoškodilo deti a rodičov, ale aj samotných zamestnancov školstva. Nebol som však na tejto porade a informácie mám sprostredkované.
Nedá sa prehliadať, že väčšina štrajkujúcich učiteľov prijala štrajk skôr ako vyjadrenie svojho politického postoja a je im úplne jasné, že s riešením ich akútnych problémov v tomto čase štrajk nemá nič spoločné. Verím, že takéto priehľadné politické vydieranie verejnosť neprehliadne, naopak „prekukne“, a teda hlavný a jediný cieľ štrajku (podpásový útok na politického rivala) sa nepodarí. Nie žeby SMER-SD nerobil chyby a nezaslúžil si aj kritiku, ale to, s čím vyšiel Matovič a jeho verní, nemôže dlhodobo nikoho presvedčiť. Súdruh Miroslav Sopko, inak číslo deväť na kandidátke Matovičovho OĽaNO, si len musí splniť svoju stranícku úlohu, ktorú mu jeho šéfko dal. Organizátor štrajku sa totiž vraj pre Denník N preriekol, že nejde o splnenie nerealistických požiadaviek učiteľov, ale o zníženie preferencií Smeru aspoň o päť percent... A ultimatívna požiadavka, aby sa hneď a zaraz našlo 400 mil. eur na didaktické pomôcky či skokový nárast platov o 140 eur mesačne, sú v tomto čase naozaj nesplniteľné. Nakoniec aj relatívna (ne)úspešnosť štrajku, z vyše 90 000 učiteľov sa k nemu pridalo sotva 11 000, potvrdzuje, že na takéto hrubozrnné politické zneužitie sa dá nahovoriť sotva jeden z desiatich učiteľov. Okrem toho aj teritoriálne rozšírenie štrajku má veľkú výpovednú hodnotu. Štrajk je relatívne úspešný v tradičných baštách pravice a demagógia a lži organizátorov takmer úplne pohoreli v oblastiach na východe či severe Slovenska.
Poďme však k meritu veci. Niet pochýb o tom, že slovenské školstvo trpí mnohými neduhmi. Je chronicky podfinancované, je tam hádam najvyššia fluktuácia ministrov a nikto z nich neprišiel s jasnou koncepciou. No a žiaden z nich nemal šancu uskutočniť nejakú zásadnejšiu reformu školstva, lebo nemal dostatok času.
O čom by som rád diskutoval s učiteľmi ja:
• dať kompetenciu zriaďovateľovi menovať a odvolávať riaditeľov škôl,
• zrušiť podmienku, že riaditeľom môže byť len pedagóg,
• počet detí v triede určiť na max 35 žiakov, časť učiteľov (tých slabších) uvoľniť zo služby, ušetrené mzdové prostriedky presunúť na platy,
• plat učiteľa so základným úväzkom ukotviť na úrovni 1,3-násobku priemernej mzdy v regióne (kraji) – dnes je to cca 1,2-násobok,
• za takýto plat však musí učiteľ podať kvalitnejší výkon,
• nepripustiť cieľavedomé navyšovanie platu nadpočetnými hodinami,
• základný úväzok na základných školách stanoviť na 25 hodín.
Snáď nikto, ja teda určite nie, nemá záujem nezmyselne vyhrocovať vzniknutú situáciu. Každý si musí uvedomiť, že prvoradý záujem je budovať kvalitné školstvo, ktoré sa musí opierať o kvalitných a vzdelaných pedagogických zamestnancov. Úlohou celej spoločnosti je im pre to vytvárať korektné podmienky. Tie však musia vždy vychádzať z reálnych možností štátnej správy i samosprávy a musia byť výsledkom korektnej, otvorenej, neanonymnej diskusie, s verejne akceptovateľným výsledkom. To, že školstvo potrebuje systémové zmeny, je zrejmé.
Z pohľadu primátora Žiliny môžem povedať, že je pre mňa alarmujúce, ak sa po hodnotení základných škôl v rámci Slovenska do prvej tridsiatky dostala len jedna naša škola. A jedinou útechou môže byť pre mňa to, že je to škola v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta, nie škola súkromná. Nalejme si teda čistého vína... Ako je to s kvalitou pedagógov na našich školách? Naozaj je treba zlepšovať len platy učiteľov? Netreba zlepšiť aj niečo iné? Neplatí totiž priama úmera – vyšší plat, lepší učiteľ...
Igor Choma
Snímka archív mesta
Pozri aj Komentár
