Oliver – prvé slovenské záchranárske prasiatko, ktoré sme vám predstavili po prvýkrát takto pred dvoma rokmi, už dávno nie je tým malým, nevinným „miniprasiatkom“. Dnes už váži pekných 40 kilogramov a je to vraj riadny zbojník. Boli sme ho navštíviť u neho doma na Koňhore, kde sa o neho s láskou a trpezlivosťou starajú manželia Ďurnekovci.KOŇHORA‑VARÍN. Keď sme sa po dvoch rokoch ozvali manželom Martinovi a Zuzane Ďurnekovcom, ktorí vedú klub dobrovoľných záchranárov Psovodi Záchranári Žilina a spýtali sme sa, ako sa má Oliver a či ho môžeme navštíviť, ich odpoveď bola takáto: „Chcete vidieť, či sme ho náhodou nezjedli, že?“ Na vtipnej odpovedi sme sa spoločne zasmiali a hneď na druhý deň sme boli pozvaní ku nim na návštevu, aby sme sa na vlastné oči presvedčili, ako sa malému „kvíkovi“ darí. Keď sme sa s ním prvýkrát stretli vonku v záhrade, nechcelo sa nám veriť, že to je to gottingenské miniprasiatko spred dvoch rokoch. Čože miniprasiatko, ale hotová „svinka“! Oliver vyrástol.
Dovolenkuje
Ako nám prezradila Zuzana Ďurneková, Oliver dnes váži okolo 40 kilogramov a pravdepodobne bude ešte viac, keďže gottingenské miniprasiatká rastú až do troch rokoch života – tie Oliver oslávi v máji budúceho roku. Zaujímalo nás aj, čo nové sa za tie dva roky, čo sme ho naposledy videli, naučil. „Momentálne spolu veľa nepracujeme, keďže som na materskej dovolenke a zameriavam sa najmä na výcvik psov. Takže Oliver je tiež kvázi akoby na dovolenke. Ale to, čo som ho naučila, nezabudol. V podstate vie chôdzu pri nohe, obraty okolo nohy, Sadni!, Ku mne!, Zostaň!, plaziť sa, hľadať človeka a Ľahnúť! – to bolo najťažšie. Bojovali sme dosť dlho, kým pochopil, čo od neho chcem. Inak bol jeho výcvik viac‑menej jednoduchý, keďže veľmi rýchlo pochopil, že za to bude odmeňovaný jedlom,“ rozpráva Zuzana.
Oliver má nielen maškrtný jazýček – vraj stopercentne o ňom platí, že čo nezje jeho, zje on, ale má aj rozumu za desiatich. „Niekedy sa nám až nechce veriť, čo všetko dokáže. Keď zacíti jedlo, vie si otvoriť hlavné dvere do domu. Nie vždy sa mu to podarí, ale už to párkrát dokázal. Alebo popreskakuje z gauča na stôl alebo klietku atď., aby sa dostal tam, kde potrebuje. Taký je šikovný a vrtký,“ opisuje zábavné príhody s Oliverom jeho cvičiteľka.
Oliver je vraj domáci typ, čo v jeho prípade znamená, že si veľmi potrpí na pohodlí. Najradšej má všetko, čo je mäkké a najmä keď je toho veľa. „Keď som ho raz hľadala, našla som ho zakutraného v dekách v skrini, kde si našiel nový pelech. Najprv nad ním viseli veci, ale tie sme museli dať neskôr preč, pretože sa mu zdal pelech asi málo mäkký a začal všetko sťahovať. Nenaučil sa skriňu len otvárať, ale keď chcel mať od všetkých pokoj, tak sa vedel do nej aj zatvoriť,“ smeje sa Zuzana.
Člen rodiny
Dnes má Oliver už zbrusu novú búdu vonku v záhrade. Vraj sa mu tam veľmi páči, môže si totiž hocikedy vybehnúť von a pochutnať si na šťavnatej tráve. „Čo sa týka jedla, je veľmi vynaliezavý a neodbytný. Nedá si vôbec povedať. Keď mu niečo zakážete, rešpektuje to, ale akonáhle sa obrátite chrbtom, už je tam. Aj sme sa mu párkrát vyhrážali, že skončí na pekáči, ak nebude poslúchať. Ale to, samozrejme, nie. Je to člen našej rodiny a vždy bude,“ hovorí.
Dnes je z neho už 40-kilová svinka, ktorá, ako inak, rada papá.
A aké majú s Oliverom ďalšie plány? Bude raz zasahovať v teréne po boku záchranárskych psov? „Nikdy nebol náš zámer využívať ho na záchranárske akcie, len sme chceli skúsiť, či by sa ho dalo vycvičiť. Plány máme s ním stále rovnaké, a to, že ho budeme brávať na ukážky do škôl, škôlok a rôznych sociálnych zariadení, aby sme ukázali, že prasiatko nie je len na papanie, ale je to veľmi šikovný a milý tvor,“ konštatuje Zuzana Ďurneková.
Michala Stehlíková
Snímky autorka, archív
