Keď sa žena ocitne bez pomoci a so všetkou zodpovednosťou za dieťa, je to náročné. Takisto keď sa má rozhodnúť pre život nenarodeného dieťaťa, keď sa v tejto situácii ocitla nečakane a ostala sama. To bol prvý impulz, pre ktorý sa Marcela Dobešová rozhodla poskytovať týmto ženám útočisko. Pôvodne matematička a manažérka, ktorá začala podnikať a zamestnávať ženy v oblasti ekonomiky a softvéru, tiež vnímala rozmáhajúci sa problém domáceho násilia. „Nikto to vtedy na Slovensku nerobil, iba Maroš Kuffa v Žakovciach sa staral o mužov bez domova a alkoholikov. Pomáhala som mu s ekonomikou. Síce sa naše cesty časom rozišli, on mi prvý navrhol, či by som sa neujala žien, ktoré sa ocitli v núdzi. Chodili totiž za ním, ale on nechcel tieto dve problémové cieľové skupiny spájať dohromady,“ spomína si.
O násilí sa hovorilo, ale nikto to neriešil
Manželia Dobešovci boli vtedy rodičmi štyroch detí a bývali v Rajeckých Tepliciach. Spojili sa s ďalšími rodinami – Verešovcami, Čerňanskými a Grupáčovcami – a spoločne sa pustili do projektu, ktorý tento rok dovŕšil 25 rokov. „Chceli sme pomáhať druhým v kresťanskom duchu. Naša vízia bola pomáhať tehotným ženám, ktoré nemajú kde ísť a dostali sa do ťažkej životnej situácie, v ich očiach neriešiteľnej. Zažila som totiž ženy, ktoré išli na potrat nie preto, že boli o tom presvedčené, ale prinútili ich k tomu okolnosti. Nevideli jednoducho inú cestu – buď ich vyhodili z domu alebo ich v dedine zastihla hanba. Veď to aj boli naše prvé prípady,“ hovorí zakladateľka Áno pre život.
Začiatky nazýva takzvaným „hurá manažmentom“, lebo s takým čímsi nemali skúsenosti. „O násilí sa hovorilo, ale nikto to neriešil. Pustili sme sa do toho tak trochu po hlave a aj sa z nás niektorí smiali, lebo sme nemali peniaze. Ale ja vždy hovorím, že dôležité sú výsledky, a keď budú tie, budú aj peniaze,“ pokračuje.
V prvom rade potrebovali domov, kde by ženy prichýlili. Prvým sídlom organizácie Áno pre život sa stal starý domček v Šuji, ktorí si svojpomocne poprerábali. Kvôli právnej subjektivite vtedy fungovali ako súčasť Inštitútu Krista veľkňaza v Žakovciach a cez Maroša Kuffu sa dostali do Švajčiarska k emigrantovi Mikulášovi Havrilovi. Práve Švajčiari im poskytli prvé väčšie peniaze. „Maroš nám mal dať 2000, ale nepovedali či korún alebo frankov. A on nám dal tie franky, čo bolo vtedy cez 50 tisíc korún,“ hovorí s úsmevom Marcela Dobešová. Za tie peniaze vyrobili prvé letáky, ktoré sa rozniesli do všetkých kútov Slovenska. Stálo v nich: Si nečakane tehotná? Chceš si dieťatko nechať a potrebuješ pomoc? A tak sa k nim dostala prvá klientka - Anička z Michaloviec.
Zakladateľka organizácie Marcela Dobešová.
Nemôžete ich odsúdiť
Vrátila sa zo Švajčiarska, kde odišla pracovať, ale bola zneužívaná a otehotnela. So strachom, čo si ľudia o nej budú hovoriť, rozhodla sa pre potrat. „V nemocnici sa jej sestra už pri odbere krvi opýtala, či je pevne rozhodnutá. Nebola, a tak jej navrhla, nech sa ozve nám. Anička bola veľmi inteligentná a písala básne, cez ktoré sme spoznávali jej vnútorný svet a ako sa so svojou situáciou borila. Ona bola prvá klientka domčeka v Šuji. Keď sme dorobili vodovod, prišla ďalšia. Zlyhala u nej rodina, bolo na nej páchané násilie. Nedostávala lásku a nevedela ju ani dávať ďalej. Skončila na ulici, lebo si myslela že tam ju nájde. Čakala už druhé dieťa. Ale to ju nemôžete za to odsúdiť, lebo za týmto stavom bola celá anamnéza. Sú to veľmi ťažké veci,“ spomína si zakladateľka Áno pre život.
Rómka Julka bola takisto zaujímavý prípad. „Stretla som ju na charite v Prešove, vyzerala ako malé chlapča. Nevedela čítať ani písať. Porodila Ruženku, no ocitla sa na ulici. Náhoda prispela k tomu, že sme sa neskôr stretli už tu u nás, keď bola tehotná druhýkrát. To prvé nevedela s kým mala. Druhýkrát bola tehotná s oveľa starším mužom Lacom. Bol zavretý, potom ho prepustili a odišiel pracovať do Čiech. Pochádzal od Sniny, kde ho dedina odsúdila. Julke sme pomohli, naučila sa čistote, aj variť, ale nebola schopná starať sa o dieťa. Odporučili sme jej pestúnsku starostlivosť a nakoniec sa obe jej dcéry dostali k jedným pestúnom. Laci sa nakoniec vrátil z Čiech, keď išiel do dôchodku. Zobral si Julku so sebou a išli naspäť do jeho dediny. Ja som zavolala starostke, že k nim príde takáto rodina. Bol tam veľký odpor, lebo tam nie sú žiadni Rómovia. Starostka Zuzka Gajdošová im veľmi pomohla a dnes aj vedie poradňu Femina - pomáha rodinám, ženám i Ukrajincom,“ opisuje. U Julky sa nakoniec prišlo na to, že je mentálne zaostalejšia, pretože má prasknutú lebku. Bola totiž ako dieťa týraná. Podľa Marcely Dobešovej treba dať každému človeku dôstojnosť. „Aj Julke a Lacovi. A vtedy sa dostanú niekde inde. Zobrali sa a žijú spolu. Hoci Julka veľmi túžila po materstve, nešlo to. Ale jedna z jej dcérok je dnes vysokoškoláčka...“
Ich prvý domov v Šuji.
Žijeme pre seba, nie pre druhého
Keď sa po čase zariadenie presťahovalo do Rajca, pribrali ďalšiu cieľovú skupinu - ženy, ktoré žili v násilí. Začali organizovať semináre s tematikou Vyber si život. „Každý má slobodnú vôľu a môže si vybrať svoju cestu života, ale musí mať alternatívu. Zo Švajčiarska z organizácie Ja zum Leben sme dostali dobré know-how ako robiť terapie a semináre so ženami. A na základe toho vznikla platforma Forum života. Naše heslo je: spájame tých, ktorí chcú, s tými, ktorí to vedia, pre tých, ktorí to potrebujú. Spájanie bolo zamerané na vytvorenie siete pre konkrétnu pomoc,“ hovorí predsedníčka Fóra Marcela Dobešová.
Poslaním neziskovej organizácie Áno pre život je aj dnes chrániť život od počatia, rozvoj a podpora rodičovských zručností, pracovných návykov a finančnej gramotnosti, či upevňovanie kompetencie viesť domácnosť. Prevádzkuje linku pomoci a poradňu špecializovaného sociálneho poradenstva, právne a psychologické poradenstvo, a samozrejmosťou je aj terénna sociálna práca.
Jednou z činností je tiež prevencia voči domácemu násiliu na stredných školách a infokampaň „Domáce násilie ubližuje všetkým“. Táto téma je aj v dnešnej dobe aktuálna a osveta je mimoriadne dôležitá. „Teraz sú už iné, rafinovanejšie spôsoby násilia ako boli predtým. Je to ešte horšie. Čím ďalej, tým viac sa rodiny rozpadajú, vzťahy sú také, že žijeme len pre seba, nie jeden pre druhého. Nepočúvame sa. Manželstvo sa ako inštitúcia rozpadá. Treba rozmýšľať nad tým, aké to bude mať následky. Tretie tisícročie bude zlomové, lebo sa spoločnosť mení. Treba dať hlavy dohromady a dávať ľuďom nádej,“ uzatvára Marcela Dobešová.
V zariadení núdzového bývania bolo minulý týždeň 19 klientiek s deťmi. Organizácia Áno pre život sa môže pochváliť tým, že služby poskytujú tak komplexne, že po prepustení až 90% žien a detí nepotrebujú pre svoje fungovanie ďalšie zariadenie. Smutnou súčasťou štatistík je však to, že mnoho ďalších už čaká v poradovníku.
