SPOMIENKY NA SLÁVNEHO BRATA „PIŠTU“
Miroslav Leitner začal svoju púť v Žilinskom večerníku na jeseň 1992 a skončil až v roku 2009. Za 16 rokov zažil toho viac než dosť. „Večerník existoval vyše roka, keď som prišiel. Predtým som ako čerstvý dospelák nastúpil do Cieľa, čo bol za socializmu pre Žilinčanov známy týždenník. Zopár ľudí vrátane mňa prešlo na jeseň 1992 do Večerníka, so mnou aj terajší redaktor agentúry TASR Miroslav Jaroš. Začal som robiť spravodajstvo, no robil som už aj šport s Jánom Sliačanom. Bolo potrebné robiť všetko, potom som dostal šport ja a postupne pribudli ďalší. V roku 1999 počas štúdia žurnalistiky ma oslovili, či by som nerobil výrobného sekretára. Šéfom športovej sekcie som sa stal na isté obdobie v roku 2003 a končil som v roku 2009 ako športový redaktor,“ predstavil nám žilinský rodák svoju cestu v redakcii. Samozrejme, najväčšiu radosť pri športovej práci mu robili úspechy žilinských futbalistov. „Zažil som štyri majstrovské tituly ako novinár. Nezabudnuteľný je ten prvý z roku 2002 a k tomu aj predkolá Ligy majstrov,“ spomína si brat slávneho futbalistu Šošonov „Pištu“ Leitnera (prezývka Vladimíra – pozn. autora). Paradoxom osudu je fakt, že slávny gól svojho súrodenca na pôde Aston Villy v zápase Pohára UEFA nevidel naživo. „Sledoval som to z pohodlia obývačky spoločne s rodičmi. Priamo v Birminghame boli od nás Marián Meluš a Ján Polák ako športoví redaktori.“ Zaujímalo nás, či pri svojej práci novinára mal sťaženú pozíciu pri písaní rozhovorov so svojím bratom. „Mám pár pekných príhod s Vladom. Tá prvá sa viaže na reprezentačnú prestávku v lige, keď Slováci tesne prehrali v kvalifikácii s Anglickom a za súpera hral David Beckham. Potreboval som niečo napísať do športu, tak si hovorím, že Vlado odohral dobrý zápas a bolo by to fajn, i keď v tom čase hral za české Teplice. To bol doslova až pôrod, kým som ho zlomil a pamätám si to dodnes. Vážim si na ňom, aký bol skromný futbalista, to mu zostalo až doteraz, popularitu nikdy neriešil. Ešte si vynorím spomienku, keď v roku 1996 odchádzal zo Žiliny do Trnavy. Hovorím mu, že každý hráč mi dal rozlúčkový rozhovor a musí aj on. Jasné, vôbec sa mu nechcelo a že nech mu napíšem otázky. Dal som mu to, ráno som sa doma zobudil a perom bez jedinej gramatickej či štylistickej chybičky to vypracoval.“
ČARO DEDINSKÉHO FUTBALU
Práca v športovej redakcii prináša mnoho ťažkých okamihov, no zároveň aj krásnych. Leitnerovi zostali v pamäti uzávierky strán patriacich dedinskému futbalu. V tom čase v prvej polovici 90.-tych rokov patrili v Žilinskom večerníku medzi priekopníkov aktuálnych výsledkov nižších súťaží. „Niečo náročné, ale zároveň krásne. Hrali sa dedinské zápasy a neraz došlo na komické situácie. Mali sme len pevnú linku, až neskôr mobily, volali sme do každej dediny, kde sa dalo. Či starostovi, trénerom, hráčom, ale hlavne do krčiem a tam si to viete predstaviť. Chlapi nám povedali napríklad výsledok 2:1, no nakoniec zápas skončil 1:2 a vy teraz spravíte tabuľku, nahodíte výsledok a nezhoduje sa s realitou. Neskôr sme začali pridávať k servisu zostavy aj fotografie a Večerník sa predával vo veľkých nákladoch. Ak si to teraz predstavíme v dobe internetu, telefónov a sociálnych sietí, tak vtedy s pevnou linkou to bolo niečo úžasné.“
SYN PATRIK PROFESIONÁLNYM FUTBALISTOM
Pozorní športoví fanúšikovia určite pri mene Leitner zbystria pozornosť aj v súčasnom kádri MŠK Žilina. Nečudo, veď stopér Patrik Leitner je synom novinára Miroslava. „Celej rodine robí Patrik radosť a sme radi, že meno Leitner naďalej pokračuje v žilinskom futbale. Pre mňa osobne je zaujímavé sledovať tam aj aktuálne priezviská Kopas, Nemčík či Belaník. O týchto hráčoch som písal ako novinár, teraz ich synovia hája dres Žiliny. Trošíčka to „narúša“ práve môj syn, lebo ja som nebol futbalista na profesionálnej úrovni, no je to Vladov synovec, takže sa to troška vyrovnáva,“ dodal Miroslav Leitner s úsmevom a priznal sa, že svojho syna už v tomto období sa snaží hlavne podporovať. „Bol som na neho až príliš kritický, no bral som to ako otec, že mu chcem poradiť. Teraz už som pochopil, že ho musím, ale aj chcem, povzbudzovať, lebo šport má tenkú hranicu medzi úspechom a neúspechom. Práve títo mladí chlapci v tíme Žiliny potrebujú našu podporu pre svoj vek, je ľahko ich len tak kritizovať a to už nerobím.“ A čo by zaželal čerstvý 50-tnik svojmu nášmu i vášmu Žilinskému večerníka k jeho 32. narodeninám? „Pracujem v médiách, viem ako ťažké to majú tlačené média. Večerník má svoje meno, širokú škálu čitateľov a nech vydrží ešte minimálne 30 rokov. Želám mu objektívne spravodajstvo, pretože dnes aj médiá prinášajú rôzne polopravdy. Tiež prísun dobrých správ, dobrých tém, lebo podľa mňa sú ľudia zo zla už unavení a valí sa na nich z každej strany. Bolo by krásne, keby Večerník dával nielen Žiline určitý druh nádeje a povzbudenia.“
KTO JE MIROSLAV LEITNER?
Bydlisko: Žilina
Rodinný stav: ženatý, syn Patrik (21)
Povolanie: novinár – pracuje v redakcii mesačníka Naša Žilinská diecéza
Typická vlastnosť: ťažko sa sám definovať, ale snažím sa byť dôsledný, no niekedy to až preháňam. Dokonalosť je až v nebi. Tu sme ľudia omylní a niekedy sa mi to s tou dôslednosťou nedarí.
Na ľuďoch neznášam: mrzí ma, keď sú ľudia neprívetiví, namrzení.
