Čo najviac podľa vás potrebuje šport v Žiline, aby dobre fungoval?
Potrebujeme nastaviť spravodlivosť. Nemalo by sa stávať to, čo sa v meste zaužívalo ako dogma, že jeden šport je vyvolený dotáciami od mesta a ostatné sa musia ako sa hovorí zodrať v získavaní prostriedkov na svoju činnosť, aby platili prenájmy, profesionálne kluby svojich hráčov i zamestnancov.
Nikto nikdy nebude spokojný, ak chcete nastaviť tú pomyselnú spravodlivosť?
Mali by sme nájsť zlatú strednú cestu. Pri predstavovaných pilieroch zo strany mesta dominuje jeden šport pred ostatnými, a to je hokej. Očakávam, že nastavíme spravodlivý systém aj pre hokej.
Skúste povedať aj konkrétne, aká je vaša ucelená predstava týchto pilierov?
Jeden pre vrcholový šport, druhý pre mládež do 18 rokov, tretí pre mimoriadne podujatie v Žiline alebo podpory individuálneho športovca vo vrcholovom šport a posledná oblasť by mala byť na rekreačný šport pre Žilinčanov vo vnútri alebo vonku. Nemám nič proti hokeju, čím viac by bolo v budúcnosti hráčov ako Kontšek, Kašša či Hreus. Avšak jedna vec bola nespravodlivá a dodnes stále doznieva. Tento šport má ľad zadarma, čo platí mesto a prenájom majú zadarmo. K tomu mládež dostáva dotáciu 60 tisíc eur, čo je pre nás ostatných, ktorí tvrdo platíme prenájmy v meste nespravodlivé. Stále mám v živej pamäti ako mi jeden viceprimátor mesta Žiliny povedal, keď som mu tento problém predostrel. „Pán Iljaško, je to voči vám nespravodlivé, zmierte sa s tým. Ale ja viem, že vy tie peniaze zoženiete.“
A zoženiete aj na túto sezónu?
Máme 145 hráčov od 9 ročných chlapcov v prípravke až po juniorov do 19 rokov. Máme 7 tímov v súťažiach pod hlavičkou SBA a tri prípravky, z ktorých vzniká tím na ďalší nový rok. Aj keby nebola korona, tak zaplatíme za prenájmy našich využívaných telocviční 38 tisíc eur. Dotáciu od mesta sme dostali asi 11 tisíc od mesta, teda našou zaužívanou povinnosťou je zohnať si tento rozdiel, čo bolo a ešte teraz aj bude maximálne náročné. Sú to drobné čiastky od podnikateľov a členské príspevky rodičov, ktoré nám vykryjú tieto základné náklady.
Sponzorských darov bude určite menej v každom športe, máte riešenie ako ich zaceliť?
Určite budeme mať úbytok podnikateľskej pomoci a v prvej sezóne po korone 2020/2021 budeme musieť osloviť rodičov. Netuším, aký bude prepad príspevkov od podnikateľov a najprv musíme osloviť rodičov, aby klub oni podržali v tej prvej fáze vyššími členskými príspevkami oproti minulej sezóne. Stopercentne budeme platiť minimálne rovnaké čiastky za prenájom priestorov. Oslovil som jednu riaditeľky školy či by to nešlo troška lacnejšie a hneď kontrovala, že dostala v tomto období len tretinu prostriedkov, čo mala dostať na školu. Oni dokonca rozmýšľali, že ten prenájom sa navýši. Sme však nejakí športovci, musíme zabojovať a veriť, že to zvládneme.
Ako vyzerajú príspevky rodičov pre svoje deti v klube či ako sa budú meniť pred štartom novej sezóny?
V celoslovenských súťažiach nám rodičia platili 5 splátok po 90 eur ročne. Prakticky každý druhý mesiac počas školského roka, tak to máme nastavené. Teraz to vyzerá na 11 splátok po 100 eur, čo je dramaticky zvýšený nárast. Čakajú nás stretnutia s rodičmi, kde je potrebné si všetko vydiskutovať. Napríklad máme dvoch bratov v klube, tak mladší by nemal platiť. Rovnako máme hráčov zo sociálne slabších rodín, ktorý už pred koronou nemali na tých 5 splátok po 90 eur a sám verím, že v každom mužstve sa nájdu ostatní rodičia, čo týmto hráčom pomôžu. Niekto je podnikateľ, s ktorým sa dohodneme na reklamnom plnení, alebo je solventný rodič, ktorému nerobí problém zakryť tieto výpadky.
Máte plán pre podnikateľov? Budete ich naďalej oslovovať či utlmíte nateraz tieto aktivity?
Samozrejme, mám jasnú predstavu. Pre ilustráciu pred koronou nás podporovalo sto firiem, 70 až 80 percent príspevkov boli okolo 100 – 200 eur. Zvyšok boli vyššie čiastky okolo 300, 500 či 1000 eur. Dal som od tohto pauzu počas marca, apríla, mája i júna. Od 28. júna budem mať prvý nástrel, aký sme zaznamenali klubový prepad financií. V priebehu prázdnin mám stretnutia s 25 firmami, potom budem vedieť konkrétne čísla a od toho sa zariadime od septembra do konca kalendárneho roka. Určite nemôžem očakávať príjemného prekvapenia, že všetky firmy z minulosti nám bez akýchkoľvek problémov dajú rovnaké peniaze aj teraz. Zrejme mi niektorí dajú vedieť, že nech prídem neskôr, ďalší poskytnú menšiu sumu, ktorú určite rád prijmem a ďalší nám dajú rovnakú sumu, no aj tí, ktorí nebudú môcť dať nič.
Kde beriete motiváciu každý rok takto bojovať? Prakticky sa naťahujete s mestom, prosíte rodičov a hlavne sponzorov...Nezabalíte to?
Ako tréner mi začala prvá sezóna v roku 1989, zažil som tri mesiace socializmu a teraz idem do 32 sezóny. Som z basketbalovej rodiny, od šiestich rokov som sa motal po telocvičniach a v roku 1977 sme sa presťahovali z Košíc do Žiliny, lebo otec dostal ponuku trénovať. Ešte kým otec žil, tak sme robili tak náročné turnaje pre 40 basketbalových tímov počas troch dní a museli sme zorganizovať plný servis pre tieto tímy nielen na ihrisku, ale aj s ubytovaním. Ja nemám problém vybaviť 10 vecí za deň, snažím sa komplikácie riešiť a mám naplánované, že ak mi to zdravie dovolí, tak do 70-tky budem sa tomu trénersky venovať. Teda čaká ma ešte 13 sezón, teda ak zdravie i chuť s pribúdajúcim rokmi neskončí a nepoviem si, že nech sa trápia tí mladší.
Pri zmienke o tréneroch, ich plat ako chcete riešiť? Alebo robia v klube zadarmo?
Treba ich odmeniť, ale ich čiastky sú dosť nízke. Našou úlohou je zohnať prostriedky pre nich, sú zvyknutí, že im to mešká aj štyri či päť mesiacov a postupne im to doplatíme. Našou záchranou sú 2 percentá, tie keby neexistovali, tak zrejme náš klub asi neexistuje. Museli by sme nájsť silného partnera, ktorý by nám dal 15 až 20 tisíc eur. V týchto mantineloch vieme zohnať peniaze cez dve percentá a z toho vyrovnávame všetky podlžnosti na konci sezóny. Sú to akoby puzzle, ktoré skladáte celú sezónu, a ak zistíte, že na konci sezóny vám nič nechýba, tak obrázok je pekný. Potom na začiatku nového školského roka otvárame novú krabicu.
Úzko spolupracujete aj s tímom BK Slávia Žilina. Je tento spoločný projekt na dobrej ceste?
Vytvorili sme dva tímy, teda až 20 žilinských hráčov si mohlo zahrať seniorsky basketbal v extralige alebo prvej lige. Súčinnosť je dobrá, máme záujem spolupracovať aj ďalšie sezóny, lebo to išlo hladko bez žiadnych problémov.
Neobávate sa, že budúci rok bude Žilina bez extraligy mužov?
Asociácia organizuje stretnutie všetkých extraligových klubov. Možno budú profesionálne, poloprofesionálne i amatérske kluby, avšak za predpokladu, že sa vypustí streda ako hrací deň, teda bude sa hrať iba sobotu. Toto by mohol byť reštart ligy za tejto situácie, nuž uvidíme. Optimálne by bolo, aby Žilina extraligu hrala. Je to motivácia pre každého mládežníka stať sa raz hráčom Žiliny v mužskej kategórii a pre niektorých by sa odštartovala v Žiline profesionálna dráha. Vyzerá to tak, že v každom tíme dostane šancu veľa Slovákov, lebo budú na legionárov chýbať financie.
NIKDY TO NEVZDAL
Na žilinskej športovej mape je Iľjaško veľký pojem, poklonu za jeho neúnavnú prácu mu vystrúhali aj kolegovia zo seniorského tímu BK Slávia Žilina. „Klobúk dole pred jeho prácou, výchove mládeže sa venuje už desiatky rokov. Aj keď bola situácia v mužskom basketbale zlá, či nehrala extraliga, tak on to nikdy nevzdal a vďaka nemu je tu kompletná pyramída detí, od prípravky až po juniorov. Legendárne boli medzinárodné turnaje BADEM, ktoré organizoval spolu s otcom v Korytnačke. Naraz sa tam hralo 5 zápasov na 5 ihriskách. Stovky detí pritom prespávali na lehátkach v spacákoch priamo v športovej hale, čo bol veľký zážitok. Bojím sa, čo bude ak náhodou stratí motiváciu a silu pokračovať vo svojej činnosti,“ uviedol športový manažér BK Slávia Žilina Ondrej Šoška.
