Budúcnosť synagógy v Bytči, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, je vážne ohrozená. Primátor tvrdí, že jej prevzatie do majetku mesta je nevýhodné. Poslanci si myslia opak. Ako to v skutočnosti je?
BYTČA. Už dlhé roky chátra synagóga v Bytči. Vzácny objekt však bol našťastie vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Budovu vlastní OZ Biblické centrum z Plevníka, pozemok pod ňou súkromný podnikateľ z Bytče a už niekoľko rokov vedú spor o nájomné, takže na 5 rokov sa zastavila rekonštrukcia. Teraz reálne hrozí, že majitelia budovy súd prehrajú a v exekúcii synagóga pripadne súkromnému podnikateľovi. Jej osud by tak mohol byť navždy spečatený a už nikdy by mesto nemuselo mať šancu získať ju pre svojich občanov.
Poslanec Michal Filek, ktorý je zároveň šéfredaktorom Žilinského večerníka, spoločne s kolegom Júliusom Kozákom rokovali s vlastníkom pozemku, ktorý je ochotný predať ho mestu Bytča za zlomok trhovej ceny. Zároveň majitelia budovy prejavili ochotu v záujme jej záchrany darovať budovu synagógy mestu. Mestské zastupiteľstvo v júni prijalo uznesenie, ktorým poverilo orgány mesta začať rokovania s vlastníkmi a na septembrové zasadnutie pripraviť návrhy zmlúv, o ktorých by znova rokovali poslanci. Primátor Miroslav Minárčik však uznesenie nepodpísal s odôvodnením, že je pre mesto nevýhodné. Desiatim poslancom zo sedemnástich, ktorí za zámer opätovne zahlasovali, sa nepodarilo primátorovo veto prelomiť. Chýbal im jedenásty hlas.
Michal Filek je presvedčený, že pre mesto je dôležité túto národnú kultúrnu pamiatku zachrániť a zrekonštruovať. „Naskytla sa nám jedinečná príležitosť, ktorá sa už nikdy nemusí opakovať. Majitelia budovy sa ju rozhodli mestu darovať a majiteľ pozemku je ochotný predať ho mestu za zlomok reálnej ceny. Mesto by tak zhodnotilo svoj majetok, pretože za pozemok v centre mesta by zaplatilo 25 eur za m2, čo je približne štvrtina z trhovej ceny. Výhodné pre mesto by to bolo aj preto, že do obnovy a rekonštrukcie národnej kultúrnej pamiatky, ktorú by do majetku získalo úplne zadarmo, by nemuselo investovať prakticky žiadne finančné prostriedky. Podľa riaditeľa Krajského pamiatkového úradu Miloša Dudáša je totiž takmer isté, že by sme na jej rekonštrukciu dostali opakovane nenávratnú dotáciu od štátu. V horizonte 5 – 10 rokov by mesto získalo nádhernú, zrekonštruovanú národnú kultúrnu pamiatku, ktorá by mohla slúžiť nielen na kultúrne akcie, veď v meste nemáme galériu ani dôstojnú koncertnú sálu, ale tiež by v nej mohla byť nainštalovaná stála expozícia o histórii mesta. Ako by sa tým zvýšil potenciál mesta z hľadiska turizmu a cestovného ruchu, je doslova nevyčísliteľné,“ hovorí Michal Filek.
Podľa poslanca zrekonštruovaná synagóga spolu s múzeom, o zriadenie ktorého sa pokúšajú v zámku, spolu so sobášnym palácom, námestím, krásnou prírodou a možnosťami turistiky v okolí, môžu mestu priniesť budúci rozvoj a prosperitu. „Historický, kultúrny a turistický potenciál nášho mesta je obrovský, ale dlhodobo absolútne nevyužitý. Som presvedčený, že keď ho budeme vedieť využiť a sprístupniť verejnosti, budú do Bytče prúdiť zástupy turistov. Je to, samozrejme, len prvý krok. Tými ďalšími musia byť podpora rozvoja služieb, kultúry, športu a odpočinku. Aby turista, ktorý do Bytče príde, mal dôvod tu prenocovať, aby sa mal kde najesť, kultúrne vyžiť, zašportovať si, oddýchnuť si tu. Na to však musí mať dôvod. A jedným z takýchto dôvodov bude zrekonštruovaná synagóga s množstvom komorných koncertov, galériou, malým múzeom o histórii mesta, divadelnými predstaveniami atď.,“ povedal Filek a dodal: „Verejnosť je strašená tým, že mesto bude musieť na rekonštrukciu synagógy platiť veľké peniaze a že tie je lepšie použiť na rekonštrukciu chodníkov, s ktorou vraj náš poslanecký klub nesúhlasí. Nič z toho nie je pravda. Mesto by do synagógy muselo investovať len cca 20- až 25‑tisíc eur za pozemok v centre mesta, čím by nič nestratilo, naopak, zhodnotilo by svoj majetok v cene cca 80‑tisíc eur. Do opravy budovy, ktorá má dobré základy a opravenú strechu, nie je nutné nateraz rýchlo investovať. Mestu stačí, aby žiadalo peniaze od ministerstva kultúry a z rôznych iných fondov. Riaditeľ KPÚ Miloš Dudáš je ochotný nám pomôcť a vyjadril presvedčenie, že z týchto zdrojov by sa dala synagóga do 5 – 10 rokov opraviť. K dispozícii je už totiž dnes kompletná dokumentácia vrátane výskumu. Takže pre mesto nie je nevýhodné budovu prijať, ale naopak, nevýhodné bude, ak to neurobí,“ hovorí.
Veľká polemika sa na poslednom zastupiteľstve niesla aj ohľadom rekonštrukcie chodníkov, ktorú navrhol primátor v hodnote cca 500‑tisíc eur. Poslanci jeho zámer neschválili. „My chodníky opravovať chceme. Neschválili sme to preto, že je to nekoncepčný návrh. Primátor ho predložil bez toho, aby sme poznali reálny technický stav všetkých chodníkov v meste. Naším zámerom je robiť veci koncepčne. Začali sme pracovať na novom pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorého súčasťou by malo byť aj posúdenie stavu všetkých chodníkov a komunikácií v meste. Keď to budeme vedieť, budeme môcť zodpovedne vybrať a zrealizovať rekonštrukciu tých chodníkov, ktoréto v skutočnosti najviac potrebujú, pretože sú v najhoršom stave. A takto môžeme v horizonte niekoľkých rokov zrekonštruovať všetky chodníky, ktoré to potrebujú. Teraz primátor vybral tie, ktoré sám uznal za vhodné. Pýtam sa občanov mesta, či vedia, o ktoré úseky ide, či sa ich niekto spýtal, alebo aspoň reálne zhodnotil, ktoré z nich to najviac potrebujú, pretože sú v najhoršom stave a súčasne najviac používané? To sa nestalo. A tak návrh nepočíta s opravou chodníkov na sídlisku, ktoré sú v katastrofálnom stave a používa ich najviac ľudí. Nedostalo sa ani na chodníky vo východnej časti mesta, na Úvaží, Ul. S. Sakalovej a priľahlých častiach, ani na obyvateľov prímestských častí. Toto je absolútne nekoncepčné riešenie, akých sme boli svedkami v predchádzajúcom volebnom období. A navyše primátor chce mesto takto zadlžiť polmiliónovým úverom. Pritom sa dajú chodníky pekne rekonštruovať po posúdení ich technického stavu z prebytku hospodárenia a z rezervného fondu. Spájať to navyše so synagógou je nezmyselné,“ uzavrel Michal Filek.
Veronika Cvinčeková
Snímka archív