Peter Meluzin je považovaný za jednu z kľúčových osobností akčného umenia 80. rokov, no i umenia inštalácie a videoumenia 90. rokov. Výpravnosť a technická náročnosť jeho inštalácií a najmä videoinštalácií sa výrazne podpísala pod to, že ich približne dve desaťročia neprezentoval na samostatnej výstave väčšieho formátu. Môže sa tak zdať, že komplexnejšie uchopená prezentácia jeho videotvorby nachádza mimo záujem zbierkotvorných galérií. I z tohto dôvodu sa PGU rozhodla pripomenúť jeho dôležité, pre slovenské umenia po roku 1990 dokonca totemické videoinštalácie.
Výstava je sprítomnením toho, čo z nich po intenzívnom tvorivom programe autora zostalo v podobe zbierkových predmetov vo fondoch iba malého množstva inštitúcií, ale zároveň prináša tzv. „remaky“ jeho videoinštalácií, ktoré sa nezachovali a PGU ich opätovne zrekonštruovala. Desať videodiel autora na výstave v PGU je na jednej strane akoby „rešeršom“ z jeho obsiahlej videotvorby s ťažiskom v 90. rokoch, no súčasne sa prostredníctvom nich predstavujú jej dôležité koncepcie. Novšími dielami z posledného desaťročia zároveň ponúka pohľad i na kontinuitu tvorby umelca. Pre videoinštalácie umelca je typický princíp paradoxu, ktorý môže byť vizuálny, ale je i výsledkom prekrývania sémantických vrstiev diela. Z tematického hľadiska sa jeho videodiela vyjadrujú k otázke súkromia i vonkajšieho spoločenského priestoru jedinca, ovplyvneného mainstreamovou vizuálnou kultúrou.
Tvaroslovie diel zároveň prezrádza, že autor v nich častokrát uplatňuje ikonografické prvky, ktoré (stále) podliehajú nedotknuteľnosti až (prípadnému) tabu v zmysle ohýbania ich významov, či ide o napr. náboženskú kultúrnu tradíciu alebo o fenomén, akým je smrť či pominuteľnosť jedinca. Hoci ide o nosné témy neokonceptualizmu 90. rokov, pečať autenticity do nej vtláča umelcov rukopis – v príklone k subverzii a parafráze negatív, ktoré priniesla masová kultúra a snaha vyjadrovať vážne veci prizmou absurdity a irónie. Ťažiskom veľkej časti prác autora je privlastnené TV vysielanie, prípadne iná forma privlastnenej videosekvencie ako autorská podoba video readymadu, ktorého obsah autor komentuje a významovo posúva konštrukciou diela. Z dnešnej perspektívy TV obraz (s TV aparátom) môže vyzerať ako zaujímavý retro prvok, no ak ho takto vnímame – bohatší o poznanie aktuálnych formátov masovokomunikačných médií – význam obsahu, ktorý sprostredkúval, zostáva nemenný a pre čítanie diela je stále kľúčový. Videoinštalácie Petra Meluzina z 90. rokov boli limitované svojou existenciou danou trvaním výstavy. Tento faktor „pominuteľnosti diela“ je u autora markantný, najmä v súvislosti s ich veľkorysým formátom a technickým aparátom. Na rozdiel od akcie (druhého ťažiska tvorby autora), kde je pominuteľnosť automatickou súčasťou a prirodzene ústi do dokumentácie, sú hmotnými artefaktmi. Bývali realizované prakticky pre jednorazovú prezentáciu a takmer nikdy neboli inštalované opakovane.
Peter Meluzin (*1947) v rokoch 1970 – 1976 študoval VŠVU v Bratislave (prof. Jozef Chovan, prof. Ladislav Čemický). V 80. rokoch patril k popredným predstaviteľom akčného umenia, spolu s J. Kollerom a R. Matuštíkom bol iniciátorom a organizátorom tvorivého zoskupenia umelcov TERÉN I – V (1982 – 1985). Na jar roku 1989, ešte ako neoficiálnu udalosť, inicioval Suterén – kolektívne in-situ podujatie s výstupmi do inštalácie a objektu. Od začiatku 90. rokov sa venuje tvorbe inštalácií, od roku 1993 videoinštalácií. Svoju tvorbu v oblasti intermédií a videoumenia prezentoval na dôležitých prehliadkach na Slovensku i v zahraničí: Museum am Ostwall, Dortmund (DE), Kunstmeum, Thun (DE), Mattres Factory, Pittsburg (USA), Santa Barbara – California (USA), Espace Apollonia, Strasbourg (F), Slovenská národná galéria, Dom umenia Bratislava, Mánes, Praha (CZ). Žije v Prievidzi.
Diela na výstave pochádzajú zo zbierok Považskej galérie umenia v Žiline, Nitrianskej galérie v Nitre, Slovenskej národnej galérie v Bratislave a Prvej slovenskej investičnej skupiny a. s.
Výstavu podporili: Computing, a. s., Edis computers, Emócia gallery Žilina.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
