V druhej polovici 20. storočia to boli básnici a umelci, ktorí reflektovali a skúmali inštrumentalizáciu jazyka pre politicko-ideologické účely a upozornili na jeho mediálny rozmer. Performatívne situácie vytvárali pre seba a svoj okruh divákov, testovali možnosti verbálneho výrazu a akcie. Vo Východnej Európe poézia v spojení s performanciou zaujali pozície v neoficiálnej alebo čiastočne tolerovanej kultúrnej scéne.
otvorenie / opening: piatok 22. 12. 2017, 14:00-18.00
výstava potrvá do / until: 10. 3. 2018
kurátori / curators: Tomáš Glanc, Daniel Grúň, Sabine Hänsgen
architektúra výstavy / architecture: Matej Gavula
vizuálna identita výstavy / graphic design: Magdalena Scheryová, Jakub Dušička
produkcia / production: Zlatka Borůvková, Ján Gašparovič
vstup voľný (dobrovoľný)
Praktiky písania samizdatu a ich vzťahy ku konkrétnej či vizuálnej poézii už riešili a prezentovali rôzne projekty, menej pozornosti bolo venovanej performancii vo vzťahu k písanému samizdatu. Ústna recitácia pred úzkym okruhom priateľov dodávala samizdatovej literatúre ďalší rozmer. Prepojenia medzi poetickými aktmi, textami a situáciami fungovali ako spúšťač performancií a happeningov.
Výstava predstaví popri bývalých zakázaných autoroch aj súčasné pozície nadväzujúce na úzke spojenie poézie a performancie. Preto je táto výstava najmä o úsilí básnikov a umelcov vymaniť sa spod kontroly jazyka a noriem komunikácie. Východoeurópska perspektíva poukazuje teda nielen na východiská, ale konfrontuje aktuálne spoločenské výzvy v post-socialistických krajinách cez prizmu jazyka a ideológií.
Výstavný projekt pre Novú synagógu vychádza z dlhodobého výskumu kurátorov zo Slavisches Seminar na Univerzite v Zurichu a Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave a vďaka finančnej podpore z verejných zdrojov od Fondu na podporu umenia.