Sad slobody založili dobrovoľníci pred dvomi rokmi v lokalite, ktorá je svojím pôvodom dobre známa. „Pod lesoparkom je pásmo zabudnutých ovocných stromov. Parcely majú rôzneho vlastníka, niektoré sú mestské, ďalšie súkromné. Žilina kedysi disponovala takýmito sadmi vo veľkej miere, postupne to však šlo do úzadia, miesta chátrali, a tak sme si povedali, že túto aktivitu obnovíme a založíme niečo nové,“ povedal v minulosti jeden zo zakladateľov Filip Kopták.
Platforma s názvom Stromy Slobody existuje dlhodobo. Ide o stromy, ktoré sú zasadené na počesť vzniku Československa. Stromy opäť začali sadiť pred dvomi rokmi pri príležitosti osláv 100. výročia založenia Československa.
Priestor s využitím
Rozloha sadu je necelý hektár. „Naším cieľom bolo vytvoriť dlhoveký sad, no zároveň sme chceli stromom umožniť, aby mali dostatočný priestor. Na jednej strane je zámerom obnoviť sad, no na druhej strane je dôležité, aby bol projekt aj dlhodobo funkčný. Je preto potrebné, aby sme v rámci ovocného sadu zabezpečili aj jeho celkovú starostlivosť,“ vysvetlil Filip Kopták. Od založenia v ňom zasadili desiatky stromov, o priestor sa postupne začali vo veľkom starať a pribudli v ňom napríklad aj ohniská na opekanie. „Je to príjemné miesto, ktoré ľudia postupne spoznávajú a radi tam chodia oddychovať. V lete sa v sade dokonca organizujú tábory a rovnako sa v ňom uskutočňujú rôzne podujatia. Naposledy to boli napríklad tradičné Jánske ohne,“ informuje jeden z dobrovoľníkov Dominik Hriník.
Pilotný projekt
V Sade slobody zorganizovali od založenia množstvo aktivít, nejednu brigádu a iba nedávno v ňom vytvorili priestor pre 13 oviec. „Poskytol nám ich farmár z Terchovej, ktorý sa venuje chovu a starostlivosti o trvalé trávnaté porasty v krásnom kopaničiarskom prostredí. Iniciatíva pre pastvu oviec v tejto časti lesoparku vznikla už dávnejšie, no až v týchto dňoch sa stala realitou. Neformálna skupina dobrovoľníkov sa v tejto lokalite venuje tradičnej a extenzívnej starostlivosti o sad a priľahlú lúku. Kosba ručnou kosou a pastva zvierat je ideálnym manažmentom z pohľadu lúčnych spoločenstiev, ktorú v odbornej literatúre aj štandardoch starostlivosti o chránené územia tohto typu odporúča aj Štátna ochrana prírody či medzinárodné publikácie,“ hovorí o aktivite Ján Supuka.
„Návštevníci lesoparku a sadu mohli v tomto roku vidieť partiu nadšencov, ako napríklad ráno kosia lúku kosou. Seno nosíme k ovocným stromom ako mulč a na ovce v sade dohliadame. Ovečky sú extenzívne krížence plemien Romney marsh a Suffolk, teda nenáročné masové ovce, ktoré sú určené na celoročnú pastvu bez dojenia,“ konštatuje Ján Supuka. Ovce tam budú podľa neho dovtedy, kým lúku kompletne nespasú. Raz vraj možno aj natrvalo.
