Je zámer, že sa jahňatá rodia pred Veľkou nocou?
Bačovská sezóna začína vždy na jeseň, keď sa musia ovce a barany pripraviť na pripúšťanie a od toho sa odvíja celý nasledujúci hospodársky rok. Termín prispôsobujeme Veľkej noci. Keďže teraz je Veľká noc 12. apríla, pripúšťať sme začali 15. septembra a jahňatá sa začali rodiť 8. - 10. februára, aby mali do Veľkej noci 8 týždňov. 70 jahničiek si nechávame do chovu každý rok za vyradené kusy, zvyšok ponúkame na veľkonočný trh.
Jahňacina u nás nebola veľmi populárna. Vzrástol už záujem?
V 70. a 80. rokoch sa veľká časť jahniat vyvážala cez Taliansko do Spojených arabských emirátov, bol to kvalitný vývozný artikel. Na slovenskom trhu ostali len staré kusy, mäso bolo tvrdé, mastné a keďže ho ľudia nevedeli patrične spracovať, získali k nemu odpor. Keď sme však od roku 1998 začali jahňacinu propagovať, zistili, že je to delikatesa. Veľa ľudí chodí do Chorvátska, arabských krajín, kde ju majú možnosť ochutnať. Prečo teda zdravé mäso posielať do zahraničia? Predsudky voči jahňacine sa stratili a veľkú osvetu v tomto smere urobil aj Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku.
Sú živé kosačky stále súčasťou záhrad ?
Áno, tak sa ovciam v súkromných záhradách naozaj hovorí. Takýto chov sa rozširuje. Ľudia podedili záhrady a nemajú čas ich obhospodarovať ako ich predkovia. Tak si kúpia 2 - 3 jahňatá, ktoré im vypasú záhrady, nemusia kosiť a na jeseň majú z toho ešte úžitok. Je to však háklivá vec, pretože sme dokonca prísnejší ako EÚ. Donedávna ste si mohli kúpiť do 5 kusov jahniat a nemuseli ste nikde nič hlásiť. Teraz musí byť každé jahňa zaevidované v centrálnej evidencii a na jeseň, keď ide na porážku, musíte nahlásiť na veterinárnu správu, že idete robiť domácu zabíjačku a odhlásiť ho v centrálnej evidencii. Názor si asi urobí každý sám.
Čo všetko sa dá z ovce zužitkovať?
V piesni sa spieva „Ovečka, ovečka, trojaký úžitok“. Naozaj to kedysi platilo. Dávala mlieko, mäso a vlnu. Práve tá bola hlavným artiklom pred rokom 1989. Nielenže pokryla celé náklady na chov oviec, ešte prinášala zisk. Teraz vlna nemá žiadnu cenu a sme radi, keď sa jej zbavíme. Minulý rok sa nám to nepodarilo, tak sme ju použili na ekologické zateplenie. Má veľkú výhodu, pretože pokiaľ to nie je praná vlna, nejdú do nej hlodavce ani hmyz. Myslím si, že je to cesta na jej spracovanie a zachytil som tiež, že z nej začínajú robiť aj hnojivá. Vlna je čisto prírodný produkt, no nie je oň záujem. Nerobia sa svetre, netkajú koberce, zato vyrábame kvalitnú vlnu z plastu. Textilné fabriky, ktoré vlnu spracovávali skončili, linky sa predali do Poľska a tam na nich robia ďalej. Vlna je pre chovateľa záťaž, pretože má len náklady so strihaním. V 90. rokoch bola gro jahňacina a teraz je trend mlieko. Je však málo chovov, ktoré sa venujú dojeniu. No keď potrebujete mlieko na poctivú bryndzu, tak musí byť z ovčieho mlieka z paše, nie z chovu na granulách. Dojné stádo máme na paši blízko salaša, a to aj preto, aby nemali ovce ďaleko na dojáreň, lebo čím viac chodia, tým menej mlieka nadoja.
Koľko mlieka nadojíte?
Vlani sme nadojili 20-tisíc litrov mlieka od 150 dojných oviec a spracovali sme všetko. Vyrábame ovčí hrudkový syr, bryndzu, žinčicu a ďalšie základné produkty. Vlani sme z polovice tejto produkcie mlieka vyrobili 2 tony bryndze a 2 tony hrudkového syra.
Je záujem o prácu v tomto odvetví?
O produkty ovčiarstva je veľký záujem, no okrem všetkých ostatných kríz ho postihuje aj kríza s personálom. Ovce sú druh hospodárskych zvierat, ktoré sú najviac naviazané na ľudskú prácu a individuálny prístup. Pri hovädzom dobytku sú kŕmne linky, dojacie roboty a práca okolo neho sa dá vo veľkej miere zmechanizovať. Pri ovciach je to stále o priamom prístupe chovateľa. Aj keď dojenie prešlo z ručného na strojové, stále je tu vysoký podiel manuálnej práce. Na Slovensku to nemá kto robiť a často sa využívajú zahraničné pracovné sily.
Čo ľudí odrádza?
Najmä časová náročnosť. Cez sezónu, od apríla do októbra, keď dojíme, je to každodenné vstávanie skoro ráno, pretože ráno dojíme už o 4. h, o 6. h sa vyháňa stádo na pašu, popoludní sa opäť o 16. h dojí, ide sa pásť a večer končíme o 21. h. To je kameň úrazu. Snažíme sa to kombinovať, aby ľudia mali aj voľné víkendy, no nie každý chov si to môže dovoliť. My, našťastie, máme stabilný personál už niekoľko rokov.
K ovčím stádam neodmysliteľne patria zvonce...
Je krásny pohľad na stádo, keď ide zvoniaci po lúkach. No je to aj prevencia proti zveri. Naše ovce aj mali zvonce, aj tak nám ich rys potrhal. Potuluje sa tu aj medveď, ale ten zatiaľ škodu nerobí. Kedysi to boli túlavé psi, no majitelia ich už nepúšťajú na voľno. Je málo srnčej zveri, tak sa dravci orientujú na ovce.
Často sú bačovia terčom vtipkovania, nemrzí vás to?
Bača mal v minulosti veľmi dôležitú úlohu. Gazdovia, ktorí dávali svoje ovce na salaše, zverovali im na pol roka všetok svoj hnuteľný majetok. Nemohli ho dávať človeku, ktorý by sa tomu nerozumel alebo by bol nezodpovedný. Musel byť skúsený, rozhľadený, musel ovládať ekonomiku, pretože vyplácal gazdov zo syrov, chlapom robil doktora, kuchára, ovciam veterinára. Bačovia boli najskúsenejší a najspoľahlivejší ľudia z dediny.
Ako vás postihlo zdražovanie?
Minulý rok to začalo naftou, ktorá z 90 centov na liter vzrástla na 1,80 €. Je základom pre výrobu sena a senáže na zimu. Elektrická energia išla 5-násobne hore, jadrové krmivá, granule, drevo zaznamenali 100-percentný nárast.
Podal vám štát pomocnú ruku?
Celosvetovo je poľnohospodárstvo odkázané na podporné platby a dotácie. Ak by boli všade zrušené, možno by sme na Slovensku boli na tom najlepšie, pretože máme dobré prírodné podmienky a lacnejšiu pracovnú silu. Podporné mechanizmy na Slovensku sú však podstatne menšie ako v ostatných krajinách EÚ. Každá vláda hovorí, že chce priamo podporovať poľnohospodársku výrobu, teda nielen dávať dotácie, ale podporovať tých, čo robia, no za 30 rokov, čo som v poľnohospodárstve to žiadna vláda nedotiahla do úspešného konca. Ak nám z dohodnutého balíka podpory príde 60 percent a priame platby na pôdu neprídu ani štvrť roka po obvyklom termíne, tak sa o serióznej podpore vlády nedá hovoriť. Príde akurát výhovorka, že je v našej blízkosti v kontrole iný subjekt. Ak je to pravda, pretože aj to je diskutabilné, ako sa nás to týka? Zo 16 žiadostí o podporu je v našom okolí vybavená jedna. Na jar potrebujeme dať do poriadku techniku, nakúpiť hnojivá. Okrem chovu oviec máme aj celoročnú výrobu kravských syrov a príjem z nej, ale čo takí, čo ju nemajú a iba chovajú? Všade vo svete poľnohospodári vedia presne koľko dostanú. Platobná agentúra príde za nimi, opýta sa, čo potrebujú a všetko vybaví za nich. My sa len doprosujeme a výsledok je neistý alebo žiadny.
Príroda nám dala poklad
Ovčie mlieko obsahuje veľa prospešných látok. Má viacej srvátkových bielkovín, vďaka ktorým je ľahšie stráviteľné ako mlieko kravské. Ak ho fermentujeme na bryndzu a žinčicu, baktérie mliečneho kvasenia majú pozitívne účinky na cukrovku, cholesterol, vysoký krvný tlak ďalšie civilizačné choroby. Je zdrojom kvalitných bielkovín, tukov, minerálov, vitamínov skupiny B, vitamínu A a D. Pôsobí ako prevencia proti rakovine hrubého čreva, pomáha pri tráviacich problémoch, alergických reakciách a zvyšuje imunitu. Obsahuje aj väčšie množstvo vápniku, takže pozitívne pôsobí na rednutie kosti.
