Žilinský Večerník

Ivana Jakabovičová z Rajeckých Teplíc a Martina Maršalová zo Žiliny sú švagriné. Možno vám ich mená veľa nehovoria, ale po prečítaní tohto článku už na ne pravdepodobne nezabudnete a možno vás budú aj inšpirovať. Tieto dve ženy totiž nespája len rodinný vzťah, ale aj ich talent a pekný projekt, vďaka ktorému pomáhajú chorým deťom...

Ak si myslíte, že vy talent na nič nemáte, nelámte nad sebou palicu. Možno ešte neprišiel ten správny čas, aby ste ho v sebe odhalili. 35-ročná Ivana Jakabovi­čová sa kresleniu mandál – kruhových obrazov, v kto­rých sa pravidelne opakujú určité tvary, začala venovať len pred dvoma rokmi. „Priviedla ma k tomu úplná náhoda,“ uvádza nás do deja mladá doktorka. „Išla som okolo papiernic­tva a vo výklade ma zaujali farebné fixky. Akoby sme sa priťahovali. Doniesla som si ich domov a ešte v ten ve­čer vznikla prvá mandala. To, že je to mandala, som ale zistila až neskôr. Jedno­ducho som chcela mať na papieri farby, ktoré ma v tej chvíli upútali a nepremýšľa­la som nad tým, čo kreslím. Akosi automaticky vznikol kruh. Keď si všimnete, kruh (alebo napodobnenina kru­hu) je aj prvý tvar, ktorý dieťa kreslí, keď mu dáte do ruky ceruzku,“ rozpráva.

MANDALA = ČAROKRUH

História kruhových obraz­cov siaha až do obdobia paleolitu. Boli objavené na skalných útvaroch v Afrike, Európe či Severnej Ameri­ke. „Zaujímavé je, že detské „mandaly“ sa veľmi podo­bajú práve týmto najstar­ším skalným rytinám, akoby deti postupovali v rovna­kých krokoch v uvedomova­ní si seba samého ako dávni ľudia,“ zamýšľa sa Ivana. Slovo mandala pochá­dza zo starého indické­ho jazyka a vo voľnom preklade znamená „zachy­tenie podstaty“ alebo „stred a obvod“. „Veľa ľudí názov mandala mätie. Považujú mandaly za symboly pri­slúchajúce k určitému ná­boženstvu, je to však omyl. Mandala alebo po slovensky čarokruh v sebe spája dva univerzálne „jazyky“, ktorý­mi sa dohovoríme na celom svete: matematiku a farby,“ dodáva. Mandala sa dá vyro­biť z čohokoľvek. Z dreva, piesku, ryže... Ivana manda­ly kreslí. Najčastejšie fixka­mi na papier. Tie najmenšie tvorí dve až tri hodiny, pri tých väčších strávi aj celý deň. „Keď ľudia prídu po práci domov, zapnú počítač alebo televízor, ja vytiah­nem papier, fixky a kres­lím si. Uvarím si dobrý čaj, zapálim sviečku, niekedy si pustím hudbu... ak kres­lím mandalu pre seba, vte­dy len nechám ruku, nech si kreslí, čo jej napadne a farby vyjadrujú moje po­city. Keď kreslím mandalu pre konkrétneho človeka, potrebujem o ňom vedieť čo najviac, aby mohla byť mandala presne pre neho,“ rozpráva.

KRESLÍ A ZÁROVEŇ RELAXUJE

Mandala nie je len zhluk fa­rieb a geometrických tva­rov, má aj pozitívne účinky na ľudskú psychiku. „Man­dala vlastne ukazuje, ako sa chaos stáva harmonic­kou formou. Nemá začiatok ani koniec a vzorce v nej sa opakujú – tým dáva člove­ku akýsi pocit istoty. Ako prvý začal mandaly v terapii využívať Carl Gustav Jung, švajčiarsky psychiater. Vy­skúšal to na sebe, každý deň do denníka nakreslil kruh a všimol si, že farby a tvary sa menili podľa jeho vnú­torného rozpoloženia. Jung v podstate hovorí, že man­dala nás privedie k nášmu stredu, centrálnemu bodu a k nášmu Ja,“ vysvetľuje mladá doktorka, ktorá vy­študovala 1. Lekársku fa­kultu Karlovej univerzity v Prahe. Ivane napríklad manda­ly ukázali, ako má relaxo­vať. „Pri tom množstve po­vinností a myšlienok, ktoré má každý z nás v hlave, je to taký malý dar – sad­núť si a jediné, čo vás zau­jíma, je, akú farbu použije­te. Vyskúšajte si to. Stáva sa z toho pomaly závislosť v pozitívnom zmysle slova,“ odporúča. Ako na jej mandaly re­aguje okolie? „Na jednej strane som sa stretla s veľ­mi pozitívnymi ohlasmi. Sú to krásne farebné kruhy. Ľudí pohľad na ne vracia často do detstva a na ich podnet som začala kresliť aj mandaly na vyfarbova­nie. Vtedy si človek man­dalu vlastne dotvorí sám podľa seba a potom si môže prečítať, čo farby, ktoré po­užil, o ňom prezrádzajú. Na druhej strane sa ich ľudia niekedy boja. Spájajú si ich s náboženstvami. Treba ale povedať, že mandala ide na­prieč kultúrami a nábožen­stvami. Je univerzálna,“ po­dotýka Ivana.

MANDALAMI POMÁHA CHORÝM DEŤOM

Ivanine mandaly rýchlo zís­kali svojich obdivovateľov. Rozhodla sa ich preto pre­dávať a výťažok z nich po­sunúť rodine s ťažko postih­nutým dieťaťom. „Danko Droppa je 14-ročný chlapec s kombináciou diagnóz au­tizmus a detská mozgová obrna. Poznám ho takmer od narodenia. Jeho ma­minka je blízkou priateľkou manželovej maminky. Ako čas plynul a Danko rástol, narastali aj problémy bež­ného života – začo kúpiť všetky pomôcky, ako zohnať asistenta, kde vziať na re­habilitáciu... Keď som začal kresliť mandaly a ľuďom sa páčili, rozdávala som ich. Potom ale vznikla myšlien­ka zarámovať ich ako ob­raz a predávať. A celý výťa­žok z predaja som venovala Dankovi.“ Tak vznikol projekt s ná­zvom Mandalky od Ivky. Ako vysvetľuje jeho autor­ka, základnou myšlienkou projektu je umožniť ľuďom pomáhať. Takto si kúpia ob­raz a vedia, že peniaze, kto­ré zaň dali, pôjdu na dobrú vec. „Je úžasné, že sa tento projekt rozšíril. Sochárka Martina Matúšová Zima­nová dáva mandalám tre­tí rozmer – sú vyrezáva­né v dreve, moja švagriná Maťka Maršalová nimi zdo­bí ručne vyrábané sviečky a dvojica z Tere Art vyrába krásne šperky. Každý ve­nuje výťažok z predaja na pomoc tam, kde je to po­trebné. A vďaka tomu už nepomáhame iba Danko­vi, ale aj 9-ročnej Maťke, ťažkej autistke, 13-ročné­mu autistovi Aďkovi, ktorý pečie skvelé koláče a vďa­ka tomu sa naučil aj čítať, dospelému aspergerovi Bra­ňovi a v neposlednom rade Fazuľke Timejke Olšiakovej, 7-ročnému ťažko postihnu­tému dievčatku,“ rozpráva 35-ročná Ivana z Rajeckých Teplíc.

TALENTOVANÁ ŠVAGRINÁ

Približne v rovnakom čase ako Ivana prebudila v sebe svoj talent aj bratova man­želka Martina. „Som typ človeka, ktorý potrebu­je neustále niečo vymýš­ľať a tvoriť. Pred materskou som pracovala ako vychová­vateľka, takže tvorivú čin­nosť som mala aj v náplni práce. Po nástupe na ma­terskú táto moja potreba vzrástla, a tak som sa pus­tila do niekoľkých kreatív­nych techník. Postupne som sa dostala k výrobe vlast­ných sviečok, ktoré sú zdo­bené špeciálnou transfero­vou technikou. Tejto výrobe sa venujem približne dva roky,“ prezrádza 32-roč­ná Martina Maršalová zo Žiliny. Sviečky vyrába u seba doma. Večer, keď deti za­spia, sadne si do kuchyne a „majstruje“. „Do výroby sviečok sme sa pustili spolu s manželom sami. Naštu­dovali sme si veci o výrobe, voskoch, na internete sme si pozreli postup odlieva­nia sviečok, zakúpili ma­teriál a pustili sa do práce, viac-menej formou pokus – omyl. Trvalo niekoľko týždňov, kým sa nám po­darilo vyrobiť takú sviečku, aby sme s ňou boli spokoj­ní. Ešte aj dnes vylepšujeme technológiu a snažíme sa našu výrobu neustále zdo­konaľovať,“ vysvetľuje dvoj­násobná mamička. Výroba jednej sviečky zaberie aj niekoľko hodín. Ako prvé si treba pripra­viť formu, potom roztopiť vosk, následne sviečku od­liať a počkať, kým poriadne stuhne. „Práve proces tuh­nutia je najdlhší. Aby svieč­ky mali peknú štruktúru, tuhnú takmer celý deň. Veľa času trávim aj za počíta­čom, kde vytváram grafické návrhy textov či obrázkov, ktorými sú sviečky následne zdobené.“ Sviečky Martina zdobí tzv. transferovou techni­kou, čím sa jej voskové diel­ka stávajú výnimočnými. Texty a obrázky sú zatave­né priamo do sviečky, takže presvitajú počas celej doby horenia. „Navyše majú je­dinečný elegantný dizajn a sú zdobené krištálikmi, ktoré im dodávajú ráz luxu­su a exkluzivity. Mám rada, keď obyčajné veci majú istú hodnotu navyše. Naše sviečky tak neprinášajú len pocit tepla a svetla, ale sú aj pomôckou pri vizualizácii či sebamotivácii alebo slúžia aj ako osobný odkaz,“ pre­zentuje svoju tvorbu.

NIELEN MANŽELIA, ALE AJ KOLEGOVIA

Martina začínala s tro­ma kolekciami sviečok. Po dvoch rokoch usilovnej prá­ce a zdokonaľovania tech­niky sa môže pochváliť už ôsmimi. Spolu s manželom Matejom vyrába svadob­né sviečky, sviečky pre deti, zamilovaných, mandalové či motivačné sviečky. V naj­bližších dňoch plánujú pred­staviť novú kolekciu, ktorá bude plná kvetov a milých odkazov. „Bez môjho manžela by to jednoducho nešlo. Viem, že sa na neho môžem vo všetkom spoľahnúť a na­vyše výroba takýchto jedi­nečných sviečok bol práve jeho nápad. Ja som ho už len zhmotnila. Je to náš spoloč­ný projekt. On má na sta­rosti veci týkajúce sa webu a marketingu a ja komuni­kujem so zákazníkmi a vyrá­bam. Takže sme vlastne ko­legovia. Vo všetkom ideme spolu,“ rozpráva Martina o svojom životnom partne­rovi, s ktorým sa zoznámila počas štúdia na gymnáziu. Martina je maminou 3-ročnej Sofie a 10-mesač­ného Matejka. Pýtate sa, ako to všetko stíha? „Kde je vôľa, tam je cesta. Pracovať pri dvoch malých deťoch je naozaj veľmi náročné – ča­sovo, fyzicky aj psychic­ky. Ale už sme si našli sys­tém, ako efektívne využiť čas. Navyše pracujem naj­mä vtedy, keď spinkajú. Ta­kže moja pracovná doba sa často začína o desiatej ho­dine večer. Namiesto toho, aby som pozerala telenove­ly, odlievam sviečky. Je to taká moja psychoterapia po­pri bežných mamičkovských povinnostiach.“

SVIEČKY PRE FAZUĽKU

Zarábať si sám na seba nie je v dnešnej dobe jednodu­ché. „Najťažšie bolo uro­biť rozhodnutie, že ide­me do toho a naplno. Dlho sme sa pohrávali s myš­lienkou, že sa do niečo­ho pustíme. Pokiaľ ale ná­pad ostane iba myšlienkou, tak nemá žiadnu hodno­tu, nech je akokoľvek dob­rý. Samozrejme, na začiatku každého podnikania je po­trebný aj kapitál, ktorý sa často vráti až po niekoľkých mesiacoch. Keďže sme si všetko hradili z rodinného rozpočtu, tak sme veľmi roz­mýšľali, ako a načo peniaze použijeme. Myslím, že každý podnikateľ mi dá za pravdu, že podnikať na Slovensku je veľmi náročné,“ úprimne konštatuje mladá mamička. Martina pred materskou pracovala s telesne postih­nutými žiakmi. O to viac si preto uvedomuje, aké nároč­né je uživiť rodinu, keď máte choré dieťa. Preto sa inšpi­rovala svojou švagrinou Iva­nou a jednu zo svojich ko­lekcií ozdobila mandalami. „Myšlienku jej pomáhajú­cich mandál som sa rozhodla posunúť ďalej, k ďalšej rodi­ne, ktorá potrebuje finančnú pomoc. Celý zisk z predaja týchto sviečok ide na ná­ročnú liečbu a starostlivosť malej, 7-ročnej Timejky Ol­šiakovej, ktorú všetci volajú Fazuľka. S Fazuľkiným ot­com som sa zoznámila na ulici, keď pod žilinskou rad­nicou stál s pokladničkou na krku a okolo seba mal zave­sené fotky svojej postihnu­tej dcérky. Keď som ho tam takto videla, išlo mi puknúť srdce. Dlho som rozmýšľala, ako im pomôcť a prišiel ná­pad s výrobou mandalových sviečok. Fazuľka a jej rodi­na sú živým príkladom, že vďaka láske, viere, modlitbe, pokore a vďačnosti sa dá všetko zvládnuť,“ rozpráva Martina.

TRI ODLIŠNÉ ŽENY, ALE SPOLOČNÝ CIEĽ

Inšpiratívnymi osôbkami sú určite aj Martina a Iva­na. Ukazujú svetu, že so svojím talentom sa treba podeliť... Ak by ste si chce­li pozrieť niečo z ich tvorby, stačí si ich mená zadať do vyhľadávača na internete. Poprípade, ak budete mať cestu do Martina, zastav­te sa v Turčianskej kniž­nici. Obe, spolu so svojou ďalšou talentovanou kama­rátkou, sochárkou Martinou Matúšovou Zimanovou, tam v týchto dňoch vystavujú svoje mandalové dielka. „Výstava nesie názov Ča­rokruhy, ktoré pomáhajú. Pri jej realizácii sa spojili tri rôzne ženy – lekárka, ktorá mandaly kreslí, sochárka, ktorá ich prenáša do dre­va a mamina na materskej, ktorá nimi zdobí sviečky. Nás tri spájajú nielen man­daly, ale aj to, že nimi po­máhame rodinám, ktoré pomoc potrebujú. Výstava v sebe nesie odkaz, aby sa dobro a pomoc šírili ďalej,“ konštatuje Martina.