Člen žilinského Diamond Gymu bol favoritom pyramídy a vstúpil do nej duelom proti Nemcovi Carstenovi Ringlerovi. „Los nám prisúdil tohto nepríjemného súpera. Minči si ho takticky oťukal v prvom kole a v tom druhom ho poslal do počítania, pričom zo súperovho rohu priletel uterák. Výsledkom bolo TKO a postup do semifinále,“ zreferoval počínanie svojho zverenca v úvode pyramídy manažér Diamond Gymu Róbert Kajánek. V boji o finále nastala nečakaná zmena, keď španielskeho zápasníka pre zranenie vystriedal víťaz rezervného súboja Andrej Šimkulič. „Minči nastupoval s miernym zranením ruky, zápas prebehol v podobnom duchu ako štvrťfinále, keď v druhom kole bol Slovák Šimkulič počítaný, a tak sme postúpili do finále,“ doplnil Kajánek. Finálový zápas bol hlavným ťahákom večera a začal sa tesne po polnoci. V ňom si Žilinčan zmeral sily s českým matadorom Michalom Krčmárom. Keďže turnaj sa boxoval v malých rukaviciach, tak riziko zranenia bolo o čosi vyššie, a to sa naplno prejavilo aj vo finále. „Minči postupne rozbiehal svoje kombinácie, no prišiel nepríjemný faul od súpera, čo ho nakoplo a začal tlačiť. V treťom kole však Paleš Krčmára poslal do počítania a celý zápas otočil na svoju stranu. Stal sa tak absolútnym víťazom turnaja Last Man Standing,“ opísal nám finálový duel Róbert Kajánek a s radosťou zhodnotil aj celú pyramídu. „Všetko bolo za prísnych hygienických opatrení v športovej bubline. Minči ukázal, že je absolútnou jednotkou v Česku i na Slovensku a prejavili sa jeho skúsenosti z mnohých medzinárodných súťaží. Všetci v klube máme radosť, naša spoločná práca priniesla ďalší fantastický výsledok.“
Po príchode domov do Žiliny nám Milan Paleš poskytol aj EXKLUZÍVNY rozhovor:
Vyzeráte dosť unavený, tri zápasy pyramídy vám dali dosť zabrať, však?
Práve som behal po lekároch, takže áno. Hneď v prvom zápase som si vykĺbil palec na ľavej ruke pri boxovaní a musel som si ho po každom zápase nahadzovať späť. Bola to nepríjemná bolesť, avšak zápasový adrenalín bol silnejší. Bál som sa, či je kĺb v poriadku, takže v nedeľu som bol na röntgene a bolo to v poriadku bez zlomeniny.
Najviac ste sa zapotili vo finále, kde ste bojovali s ďalším vážnym problémom. Ako ste videli celý zápas?
Prvé kolo asi všetci videli, že som si išiel svoju hru a takto som chcel ísť celý zápas. Veril som si oproti Michalovi na ruky, lenže nechtiac prišla od neho jedna vec. Pichol ma palcom do oka 5 sekúnd pred prvým kolom po faule a rozhodoval som sa, či idem ďalej. Popravde, na to oko som absolútne nevidel a Michal vedel, že ma môže poraziť a bola to akási moja poprava. V treťom kole mi vyšiel úder na bradu, a ten rozhodol. Hociktoré kolo, ak dáte niekoho do počítania, tak to je na výhru. Pri vyhlasovaní výsledkov som vedel, že to je doma a prepukla vo mne veľká radosť. Doslova som si tú výhru odtrpel.
Ihneď po zápase hovoril váš súper, že sa len pošmykol. Vy ste na to kontrovali úsmevom. Ako to teda bolo s tým úderom?
Jasné, to boli čisté výhovorky. Normálne sa mu podlomili kolená po tom údere, dostal jasný vypinák. Úder mi sadol, ten ho poslal k zemi, a to sa potom zvrtlo na moju stranu.
Prekvapil vás obrovský divácky záujem o toto podujatie?
Je šou, že človek lieta po celom svete a tento marketing Oktagonu som zatiaľ pocítil najviac. Doteraz mi píše a volá veľa ľudí, z každej sociálnej siete ma bombardujú. Asi by sme mali zamestnať moju priateľku Betku ako správkyňu sociálnych sietí (smiech). Ukázal som v dobrom svetle a každému zo srdca ďakujem za podporu, nesmierne si ju vážim.
Komu patrí vaša vďaka za ďalší triumf vašej kariéry?
Rád by som poďakoval Danovi, Adi, Kubovi a aj vedeniu Diamond Gymu. Tiež sponzorom, ktorí ma podporujú v týchto časoch a môžem sa tomuto športu stále venovať profesionálne. Rovnako ďakujem rodine, špeciálne môjmu malému synčekovi Milanovi juniorovi. Pred turnajom padali rôzne úvahy, či budem dostatočne pripravený po narodení potomka, no môžem všetkým odkázať, že práve môj syn je pre mňa azda najväčšou motiváciou, aby bol na svojho otca hrdý.
Odniesli ste si po výhre šek na 10-tisíc eur, čo s ním bude?
Som obyčajný človek s hypotékou na krku, takže splatím si prednostne pár nejakých splátok. Nie som žiadny milionár, zas 10-tisíc eur z vás za deň neurobí boháča. Ostávam stále rovnako pri zemi a makám ďalej na svojich snoch.
Oslavujete vaše narodeniny takmer rovnako ako Žilinský večerník. Čo by ste nám zapriali?
Večerníku prajem hlavne veľa šťastných rokov, lebo si pamätám ako malé dieťa, že tu odjakživa bol. Pre mňa sú to noviny, ktoré sú v Žiline jasnou jednotkou. Kiežby sa dožil ešte ďalších 30 rokov.
