S myšlienkou založenia druhého žilinského hokejového klubu prišiel v roku 1999 podnikateľ Peter Králik, ktorý okrem prvoligových ambícií sníval aj o vybudovaní krytého „zimáku“ v okolí Žiliny, resp. Kysuckého Nového Mesta. Klub dostal názov HK Olympic Žilina a v sezóne 2000/2001 nastúpil do II. hokejovej ligy. Prvým trénerom sa stal Peter Rossák, neskôr ho vo funkcii vystriedal Miloš Pavelka s hrajúcim asistentom Stanislavom Horanským. Kapitánom mužstva bol Peter Straka, ktorý neskôr spolu s Romanom Kompišom dostali šancu aj v „áčku.“ Domovským stánkom bol zimný štadión v Žiline, pre zaujímavosť: maličká kabína HK Olympic sa nachádzala pod tribúnami F a G, kde má dnes „áčko“ práčovňu a sušiareň. V 20-tich zápasoch skupinovej i nadstavbovej časti 2. ligy Žilinčania prehrali iba štyri súboje a spolu s HK 95 Považská Bystrica a HKm Detva postúpili do 1. ligy. „Začiatkom roku 2000 ma oslovila partia ľudí okolo Petra Králika, že chcú v Žiline vybudovať ďalšie seniorské hokejové mužstvo. Hoci som sa vtedy už naplno venoval hokejbalu, ich plány ma nadchli. Požiadali ma, či by som sa nechcel vrátiť k hokeju a nedal dokopy partiu žilinských chalanov, ktorí majú chuť hrať. V tých časoch robilo žilinské „áčko“ všetko pre postup do extraligy, a tak mnoho odchovancov odstavili na vedľajšiu koľaj. Niektorí z nás už rok či dva nehrali, niektorí vychádzali z juniorky bez perspektívy dostať sa do „áčka“. Tak, či onak, podarilo sa nám poskladať partiu, ktorej to fungovalo na ľade aj mimo neho. Dostali sme dokonca profesionálne zmluvy, ktoré však napokon aj tak neboli nikdy poriadne naplnené. Pre väčšinu z nás však boli peniaze druhoradé, prioritne sme chceli hrať za Žilinu a baviť sa hokejom. To sa nám podarilo a perfektná sezóna vyvrcholila postupom do 1. ligy,“ spomína obranca HK Olympic Róbert Kašša, ktorý napokon odišiel v polovici prvoligovej sezóny 2001/2002 za hokejbalovým angažmánom do kanadského Montrealu.
Tréneri HK Olympic Žilina Miloš Pavelka a Peter Rossák mali počas postupovej sezóny 2000/2001 k dispozícii tento káder: Karel Čermák, Martin Haviar, Peter Altman (brankári), Andrej Chlapík, Róbert Kašša, Kamil Dřímal, Jaroslav Moravčík, Stanislav Jambor, Jozef Gamboš, Igor Vyskoč, Richard Groma, Miroslav Pavlusík, Dušan Prášek (obrancovia), Ivan Lokaj, Marián Meluš, Peter Straka, Peter Mastalič, Radoslav Baláž, Michal Mačuga, Ondrej Škrna, Roman Kompiš, Michal Pauer, Stanislav Cúg, Andrej Blaha, Stanislav Horanský, Ladislav Majerčík, Miloš Kosík, Pavol Meriad, Artúr Fried (útočníci).
V sezóne 2001/2002 štartoval Olympic v 1. hokejovej lige ako žilinské „béčko“ pod názvom MHK Olympic ŠKP Ružomberok, neskôr MsHK ŠKP Žilina B. Do mužstva prišiel tucet odchovancov z majstrovského juniorského kádra, počas sezóny sa v ňom vystriedalo aj niekoľko hráčov z prvého „mančaftu“. Prípravu i úvod ligy absolvoval tím na Liptove, potom sa opäť presťahoval do Žiliny. Na začiatku ligového ročníka držal v rukách trénerskú taktovku Július Pénzeš, po ňom ju v polovici sezóny prebral Vladimír Novotný. Obom asistoval Ľubomír Štefúň. Spomedzi 12-tich účastníkov súťaže napokon Žilinčania skončili na 7. mieste, aby po sezóne klub predal licenciu a tým definitívne ukončil svoju existenciu. „Sezóna 2000/2001 bola z pohľadu účinkovania žilinských hokejistov mimoriadne úspešná. Muži postúpili do extraligy, juniori získali historický titul a Olympic Žilina postúpil z druhej ligy do prvej. V sezóne 2001/2002 však v extraligovom A-tíme nedostal priestor takmer nikto zo „zlatých“ juniorov. Najskôr sme ako „prebytoční“ hráči začali prípravu na ľade v Považskej Bystrici, ako črtajúcej sa „farme“ v 1. lige, lenže domáci činovníci jasne deklarovali, že si chcú vychovávať vlastných odchovancov. Preto došlo k fúzii medzi MsHK Žilina a Olympic Žilina, ktorý sa tak začiatkom septembra 2001, prakticky zo dňa na deň, stal rezervou „vlkov“. Najskôr sme prvé kolá odohrali pod hlavičkou Ružomberka, ale následne po nezhodách funkcionárov skončil „B“ tím spolu s „áčkom“ pod jednou strechou žilinského štadióna. Žilina tak mala odrazu jedinečnú príležitosť posielať hráčov z prvého tímu sa rozohrať po zranení, či poklesu formy do rezervy, naopak, odtiaľ bola možnosť dostať sa do prvého tímu. A mnohí juniori mali jedinečnú možnosť okúsiť mužský prvoligový hokej, ktorý sa s juniorským nedá porovnávať. Po juniorskom titule prešlo do „A“ mužstva 12 odchovancov, no po letnej príprave sme sa takmer všetci ocitli v „béčku.“ V rezerve sme sa stretli odchovanci žilinského hokeja a chlapci, ktorí narukovali do Žiliny na „vojenčinu“. Vekový priemer mužstva bol približne 23 rokov. Po kostrbatej príprave na ľade sme nevedeli kde budeme hrať a či vôbec budeme hrať. Nakoniec sa „B“ tím etabloval v 1. lige a skončil na 7. mieste. Prvé kolo sme hrali 11. septembra 2001 v Spišskej Novej Vsi, ešte pod názvom Olympic Ružomberok, kde proti nám nastúpili legendárni Igor Liba a Peter Veselovský. Obaja v rozhovore pre vtedajšiu televíziu VTV vzdali hold nášmu mladému mužstvu, ktoré ich ako ašpiranta na postup do extraligy celý zápas neskutočne trápilo. Mnohí starší hráči hrali popri zamestnaní, či štúdiu a hrali prakticky zadarmo. Olympicu Žilina v tom čase nezištne pomohol materiálno-technickým zabezpečením a aj finančne, vtedy už bývalý dlhoročný funkcionár žilinského hokeja, plk. Ing. Dušan Kubík. Po sezóne 2001/2002 fungovanie Olympicu Žilina zaniklo, pre nezáujem udržať „B“ tím. Skončilo tak mnoho perspektívnych odchovancov a prvoligová licencia sa predala Detve, ktorá bola počas sezóny vyradená zo súťaže pre machinácie s transfer kartami. V Žiline vtedy bolo veľa šikovných mladých hráčov, ako Jozef Gamboš, Marián Rybárik, Jaroslav Moravčík, Peter Kašša, Marián Koleda, Miroslav Pavlusík, Peter Mastalič, Ondrej Škrna, Martin Groma, Radoslav Trajčík, Igor Marták, Juraj Kysela, Viliam Löffler, Miroslav Mičuda a ďalší. Mnohí z nich boli technicky, či korčuliarsky vyspelí, vedeli sa strelecky presadiť, boli špecialisti na oslabenia, či mimoriadne platní v defenzíve. Jednoducho však nebol záujem domácich hráčov zapracovať a dostatočná trpezlivosť vtedajšieho vedenia dať im priestor. Podľa vtedajších informácií, pritom bolo potrebných na udržanie chodu „B“ tímu približne tri milióny korún slovenských na sezónu, čo predstavovalo sumu prostriedkov na úrovni lepšieho tímu „dedinského futbalu“. Pre žilinský hokej to bola mimoriadna príležitosť zabezpečiť si liaheň domácich talentov, tak ako tomu v tej dobe bolo v Liptovskom Mikuláši či Skalici, kde „gro“ tímu tvorili odchovanci, vhodne doplnení skúsenými hráčmi spoza rieky Moravy,“ rozrozprávali sa hokejové dvojičky Marián a Peter Hutyrovci, ktorí patrili medzi najproduktívnejších hráčov mužstva a na záver pridali ešte jedno hokejové „vyznanie“: „Treba poznamenať, že zárodok úspechu v podobe juniorského titulu a mimoriadne silného ročníka 1981 (po septembri 1980), položili úžasní páni tréneri s veľkým „P“ a veľkým „T“ , Robert Kašša a Ladislav Machyna. Pre žilinský hokej nedocenené osobnosti, skutočné hviezdy! Bradatý 46-ročný rekord v počte strelených gólov v 1. lige pána Kaššu nikto doteraz neprekonal. Pán Machyna vystrájal na ľade neskutočné ekvilibristické kúsky s pukom. Obaja mali mimoriadne ľudský prístup, boli neskutoční psychológovia a tréneri, ktorí nám malým „šarvancom“ vedeli cvičenie precízne ukázať a následne pomáhali odstraňovať nedostatky. Učili nás víťaznej mentalite... Škoda, že sa im vo výchove mládeže nedostalo zaslúženého priestoru.“
Iba doplňme, že pod vedením trénerov Júliusa Pénzeša, Vladimíra Novotného a Ľubomíra Štefúňa dres žilinskej extraligovej rezervy v sezóne 2001/2002 obliekali: Marek Laco, Peter Altman, Martin Haviar (brankári), Jozef Gamboš, Róbert Kašša, Ľubomír Duda, Jaroslav Moravčík, Anton Pozník, Miroslav Pavlusík, Juraj Kysela, Stanislav Hanzel, Dušan Kubík, Jozef Rekem, Zbyňek Blažek (obrancovia), Peter Straka, Peter Mastalič, Marián Meluš, Ivan Lokaj, Miroslav Böhme, Peter Kotlárik, Róbert Krajčí, Peter Húževka, Michal Belica, Igor Marták, Martin Groma, Radoslav Trajčík, Peter Hutyra, Marián Hutyra, Ondrej Škrna, Viliam Löffler, Tomáš Škvaridlo, Stanislav Cúg, Michal Pauer, Pavol Jančovič, Tomáš Hudák a Milan Šišulák (útočníci).
