Žilina domovom „našich“
Organizovanie jubilejných 10. majstrovstiev sveta vo volejbale žien sa FIVB rozhodla prideliť Československu. Šestnásť najlepších tímov planéty privítalo od 2. do 13. septembra 1986 šesť miest: Brno, Olomouc, Ostrava, Plzeň, Praha a Žilina. Na palubovke legendárnej „korytnačky“ sa odohrali boje v skupine A. Československo v otváracom zápase zviedlo päťsetovú drámu s Bulharskom, ktorá skončila po takmer 2,5-hodinovom boji 3:2 pre tím z Balkánu. Z majstrovského titulu sa napokon tešila Čína, pred Kubou a Peru, našim volejbalistkám patrila konečná 11. priečka. „Krásne spomienky. Ako mladšie dorastenky Slávie VŠDS Žilina sme tam pod velením môjho terajšieho manžela Jara Koválika podávali lopty a utierali palubovku. Vyfasovali sme modré kraťasy a biele tričká s logom MS, dokonca neviem, či ho ešte nemám niekde v skrini. Videli sme svetový volejbal a ešte sme sa uliali zo školy,“ smeje sa volejbalová legenda Katarína Koválik Rimovský. „Z nášho družstva sme tam vtedy pomáhali Alica Slezáčková, Ivana Martákova, Miroslava Martinčeková, Lucia Miková, Andrea Sokolíková, Jaroslava Macová, Silvia Letková a ja,“ loví v pamäti bývalá slovenská reprezentačná kapitánka i najlepšia volejbalistka Slovenska z roku 1995.
Zo žilinskej palubovky až do finále
Medzinárodná hádzanárska federácia zverila Československu organizovanie majstrovstiev sveta dvakrát. Druhýkrát sa u nás svetová hádzanárska špička stretla na v roku 1990. Medzi sedmičkou organizátorských miest tentokrát nechýbala ani Žilina (spolu s Prahou, Ostravou, Plzňou, Zlínom, Bratislavou a Prešovom). V Športovej hale na Bôriku sa od 28. 2 do 3. 3. 1990 odohrala základná skupina D, v ktorej sa predstavili Sovietsky zväz, NDR, Poľsko a Japonsko. Jednoznačným víťazom skupiny sa stali sovietski hádzanári, ktorí to napokon dotiahli až do pražského finále (10. 3. 1990). V ňom napokon po víťazstve 27:23 (11:12) získali svoj tretí majstrovský titul Švédi. „Predsedom organizačného výboru bol podpredseda MsNV v Žiline Cyril Srnka, za telovýchovu tam boli Boris Hovorka, Luboš Krajč a Igor Sitár. Najväčšie zastúpenie v organizačnom štábe však mal náš hádzanársky oddiel Slovan Malá Fatra. V rozhodcovskej komisii robili Ivan Kozumplík a Marián Tóth, Jozef Magala bol koordinátor všetkých činností a Peter Valica bol v Športovo-technickej komisii, ktorá mala na starosti zápisy, štart zápasov a pod. Peter Korček a Vlado Mešťan sa starali o materiálne zabezpečenie šatní družstiev, lopty, či pitný režim a ja s Vladom Ohrádkom sme nahadzoval do štatistického systému priebeh všetkých zápasov,“ spomína na šampionát bývalý žilinský hádzanár Igor Sidor.
Európa vďaka futbalistom
Dejiskom mnohých vrcholných športových podujatí sa stal aj futbalový štadión MŠK Žilina. V roku 2013 patril do kvarteta slovenských štadiónov, ktoré privítali majstrovstvách Európy hráčov do 17 rokov. Na rozdiel od Dubnice nad Váhom, Nitry a Zlatých Moraviec však bola Žilina nielen dejiskom skupinových zápasov, ale aj oboch semifinále a finále. Boja o titul kontinentálneho šampióna tejto vekovej kategórie sa 5. až 17. mája 2013 zúčastnili reprezentačné výbery Chorvátska, Rakúska, Ruska, Slovenska, Švajčiarska, Švédska, Talianska a Ukrajiny. Pre Slovákov bol na tomto šampionáte veľmi dôležitý najmä remízový zápas proti Švajčiarsku, vďaka ktorému postúpili na majstrovstvá sveta tejto vekovej kategórie. Hrdinom duelu bol strelec vyrovnávajúceho gólu Martin Slaninka. „Za stavu 0:2 som už neveril v úspešný výsledok, ale potom chlapci znížili na 1:2, a keď som nastupoval za takéhoto stavu, tak už áno. Tréner ma posielal na trávnik s tým, aby som dal nejakú prihrávku či gól. Podarilo sa, splnil som to. Keď som trafil do siete, nevedel som, čo mám so sebou robiť. Bol to krásny pocit. vyznal sa bezprostredne po zápase striedajúci „žolík“.
Najlepším brankárom legendárny Dominátor
Počas svojej, takmer 60-ročnej, histórie hostil susedný zimný štadión V. Závodského niekoľko medzinárodných zápasov, častokrát s prívlastkom reprezentačné. Asi najprestížnejším hokejovým podujatím bol však Turnaj štyroch, ktorý sa odohral 9. – 12. februára 1980 za účasti najväčších európskych talentov tej doby v kategórii U16. Dalo by sa povedať, že išlo o neoficiálny európsky šampionát šestnásťročných. Z celkového víťazstva sa po výhrach nad ZSSR, Švédskom a Fínskom napokon tešili mladí hokejisti ČSSR. Ich svätyňu strážil Dominik Hašek, ktorý bol vyhlásený za najlepšieho gólmana turnaja a objavil sa aj v jeho All stars. V najlepšej šestici podujatia boli okrem iného aj fínsky obranca Pekka Laksola, neskorší účastník troch svetových šampionátov (1985/1986, 1986/87, 1989/1990) a sovietsky útočník Alexej Tkačuk, ktorý si zahral na MS 1991/1992. V kádri ČSSR nastúpili okrem iných aj obranca František Musil (6 x účastník MS, majster sveta 1985, 839 zápasov v NHL) a útočník Oto Haščák (3 x účastník MS aj ZOH). „Na žilinský Turnaj štyroch si pamätám veľmi dobre. Bolo to moje prvé veľké vystúpenie v reprezentačnom drese a zároveň prvá zlatá medaila z prestížneho podujatia európskej či svetovej úrovne. Priznám sa, že na mesto si už veľmi nespomínam, pretože to bolo strašne dávno, ale hokejový zážitok mám v pamäti stále. Na štadión v Žiline vtedy chodilo päť-šesťtisíc ľudí, ktorí vytvorili fantastickú atmosféru. Pamätám si dokonca výsledky. Rusákom sme dali sedem gólov, Fínom dokonca desiatku a so Švédmi sme vyhrali 3:1. Na Žilinu mám teda len tie najlepšie spomienky,“ reaguje jeden z najlepších brankárov hokejovej histórie Dominik Hašek
Cyklistický ošiaľ dávno pred Saganom
V roku 1988 sa Žilina stala etapovým mestom svetoznámeho cyklistického podujatia „Preteky mieru“, ktoré sa za socializmu označovali ako Tour de France východu. Štart 41. ročníka bol 9. mája v Bratislave, cieľ 23. mája v Berlíne. Do 14-etapových pretekov o dĺžke 2013 kilometrov sa zapojilo spolu 115 cyklistov z 20 krajín, medzi nimi slávne sovietske mená Pjotr Ugrjumov a Džamolidin Abdužaparov, východonemecké hviezdy Uwe Ampler, Olaf Ludwig a Uwe Raab, či amatérsky majster sveta v cestnej cyklistike 1987 Richard Vivien z Francúzska. Československo reprezentovali Luděk Štyks, Karel Vacek, Roman Kreuziger, Anton Novosad, Jozef Regec a Miroslav Lipták. Žilina sa 13. mája 1988 stala cieľom 4. etapy (Dubnica – Žilina, 133 km), v ktorej triumfoval neskorší víťaz šprintérskej súťaže aj súťaže všestrannosti Olaf Ludwig. Na druhý deň pod Dubňom štartovala 5. etapa, ktorá merala 180 km s cieľom v poľskom Zakopanom. Víťazom celkovej klasifikácie sa stal Uwe Ampler, ktorý dominoval aj vo vrchárskej súťaži. Biely dres sa stal korisťou Džamolidina Abdužaparova a jeho „kamánda“ vyhrala klasifikáciu tímov.
S puncom svetovosti aj tenisti, thaiboxeri či triatlonisti
V posledných rokoch sa pod Dubeň snažia pritiahnuť špičkové medzinárodné podujatia aj predstavitelia Tenisového klubu Žilina, Diamond Gym-u Žilina či KPŠ Nereus Žilina. Žilinskí tenisti od roku 2002 päťkrát organizovali medzinárodný mužský tenisový turnaj ATP Mens Circuit s dotáciou 10 000 USD, na ktorom odštartovalo svoju kariéru niekoľko úspešných tenistov ako Tomáš Berdych, Lukáš Lacko, Lukáš Rosol, Ján Hájek, či František Čermák. V roku 2007 začal klub organizovať medzinárodný juniorský turnaj ITF, v rámci ktorého do Žiliny každoročne zavítajú mladí tenisti z celého sveta. Vďaka funkcionárom Diamond gym Žilina je naše mesto už pravidelne súčasťou 20-dielneho seriálu svetovej bojovej šou ENFUSION. Vlani bola dokonca vypredaná žilinská Tipsport aréna svedkom dvoch zápasov o titul majstra sveta! Mládežnícku triatlonovú špičku starého kontinentu majú ostatné dva roky žilinskí diváci možnosť vidieť vďaka iniciatíve KPŠ Nereus, ktorému Európska triatlonová únia zverila organizovanie jedného z kôl Európskeho pohára juniorov a junioriek v rámci tradičného Žilinského triatlonu.
A jeden svetový rekord zo žilinského kúpaliska
Počas prázdninového víkendu roku 2001 (presne 24. – 25. 8.) sa na žilinskom kúpalisku zrodil zápis do Guinnessovej knihy rekordov, keď tucet plážových volejbalistov absolvovalo na tamojších pieskových ihriskách nepretržitý 24-hodinový beachvolejbalový zápas. O rekordný zápis sa postarali Milan „Pinzo“ Pinzík, Nikita Slovák, Peter Bárdy, Róbert Kašša, Marián Uváček, Ján Masný, Peter Štanský, Emil Hollý, Boris Váňa, Martin Muráň, Libor Andrisík a Roman Boba. Obe šesťčlenné družstvá hrajúce podľa aktuálnych pravidiel Asociácie plážového volejbalu SR, prekročili 1500 bodovú hranicu. „Vytvoriť Guinnessov rekord bol tuším Pinzov nápad, ktorý ho hneď začal horlivo realizovať. Chodili sme trénovať v najväčších horúčavách, aby sme boli pripravení na všetko. V deň D sme mali pripravený stan pre hráčov, povolené podporné prostriedky a vlastného maséra Sirku. Mali sme aj komisára z Guinnessovej agentúry a odhodlaných 12 hráčov. Samotná hra bola peklo, nasadili sme privysoké tempo a nedalo sa zvoľniť. Čakali sme, že keď odídu diváci, hra sa trochu upokojí a odpočinieme si. Ale diváci neodchádzali, freneticky nás hnali do hry. Sirka mal v noci čo robiť. Masíroval nás horúcim krémom, aby sme nestuhli, noc bola veľmi chladná. Samozrejme, okolo desiatej začalo páliť slnko a krém nám rozpaľoval telo, že sme vrieskali. To už bolo na plavárni okolo tisíc divákov, ktorí s nami tŕpli, aby sme vydržali. A zrazu bol koniec, vydržali sme celé toto bláznovstvo, objímali sme sa. Niekto mi nastriekal celý sekt do očí a ja som nevidel asi pol hodiny. Ale s odstupom času to pokladám za úžasnú výzvu a nás aktérov to bude celý život spájať,“ netají aj po rokoch emócie účastník rekordu Nikita Slovák.
