Bytčiansku synagógu chcú jej vlastníci darovať mestu Bytča. Zároveň môže samospráva lacno získať aj pozemok, na ktorom stojí. Vďaka tomu sa môže skončiť niekoľkoročný súdny spor a národná kultúrna pamiatka môže získať dotáciu z ministerstva kultúry na svoju obnovu. Poslanci schválili prípravu zmlúv a v septembri mali o zámere hlasovať. Primátor Miroslav Minárčik však uznesenie nepodpísal. Vraj je pre mesto zjavne nevýhodné. O tom, či je to skutočne tak, sme hovorili s riaditeľom Krajského pamiatkového úradu v Žiline Milošom Dudášom.
Primátor argumentuje tým, že zastupiteľstvo opomenulo na predkupné právo štátu. Teda, že vlastník musí národnú kultúrnu pamiatku najskôr ponúknuť ministerstvu kultúry. Má pravdu?
Pozemok pod synagógou nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Tou je len budova. A predkupné právo štátu sa v zmysle pamiatkového zákona uplatňuje len na samotné národné kultúrne pamiatky. Takže pozemok môže mesto kúpiť. Pri samotnej budove synagógy je to ale iné. Ak by sa ju majitelia rozhodli predať, mali by povinnosť ju najprv ponúknuť štátu. Ale oni sa rozhodli ju mestu darovať. Takže ak sa zastupiteľstvo rozhodne, že prijme tento dar, tak v takom prípade sa podľa môjho názoru predkupné právo štátu v zmysle pamiatkového zákona neuplatňuje.
V zdôvodnení sa ďalej uvádza, že vlastník budovy vás musí požiadať o vydanie súhlasu so zámerom obnovy. A vraj vy s ním nemusíte súhlasiť.
Je pravda, že nový vlastník musí požiadať o nové schválenie zámeru obnovy. Nevidím v tom však veľký problém. Súčasní majitelia totiž majú schválený zámer a ten platí. Ak by mesto, ako potenciálny nový vlastník, požiadalo o vydanie rovnakého zámeru, my by sme mu ho vydali. Veď by bolo nelogické, aby sme totožný zámer jednému vlastníkovi schválili a druhému nie. Veľmi rýchlo by sme vedeli schváliť aj jeho možnú zmenu či aktualizáciu. Ak by malo mesto v tomto smere pochybnosti, môžeme mu dopredu, ešte pred podpisom darovacej či kúpnej zmluvy, vydať na jeho žiadosť metodické usmernenie, kde špecifikujeme požiadavky z hľadiska ochrany pamiatkového fondu a využitia objektu. Jednoducho, či daný zámer je pre pamiatkarov prijateľný.
Mesto vraj nemá rozpočtové prostriedky na rekonštrukciu synagógy a na poskytnutie príspevku od štátu vraj nemá právny nárok. Aké povinnosti vyplývajú vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky?
Vlastník je povinný starať sa o pamiatku a zabezpečovať jej základnú ochranu. Ak to nerobí a hrozí, že bude poškodená či znehodnotená, krajský pamiatkový úrad môže vlastníka rozhodnutím o náprave istým spôsobom donútiť k jej zabezpečeniu. Najmä vtedy, keď je pamiatka bezprostredne ohrozená, napr. dažďovou vodou, statickými poruchami, vlhkosťou a pod. Bytčianska synagóga má však novú strechu, nezateká do nej, má v poriadku statiku a stavba je v podstate zachránená. Takže v tomto prípade by krajský pamiatkový úrad nemal dôvod vlastníka „naháňať“, aby bezprostredne konal. Pamiatkari by mohli nanajvýš namietať, že do budovy môžu vniknúť neoprávnené osoby a môžu ju devastovať. Potom by mesto ako nový vlastník muselo objekt zabezpečiť proti vniknutiu cudzích osôb. No podľa mojich vedomostí dnes nemáme dôvod takto postupovať.
Má nárok mesto Bytča získať dotáciu od štátu na jej opravu?
Jedným z práv vlastníka národnej kultúrnej pamiatky je možnosť získať finančný grant z ministerstva kultúry. Naozaj na to nie je právny nárok, ale v tomto prípade je veľmi veľká pravdepodobnosť, že synagóga grant dostane. Obzvlášť, keď oň požiada mesto, ktoré je ako žiadateľ pre ministerstvo kultúry vhodným partnerom. Dokonca jedným z najlepších. Ale napríklad to platí aj pre nórske alebo štrukturálne fondy. Aj z nich by mesto mohlo postupne čerpať finančné prostriedky na obnovu. Keď o dotáciu žiada samospráva, je to zvyčajne spojené s jej využitím pre občanov, pre verejnosť a to je vždy veľké plus.
Je pre štát obnova synagóg prioritná?
Ministerstvo kultúry má v rámci svojej grantovej schémy každý rok isté priority. Napríklad tento rok bol rokom Ľudovíta Štúra, a tak pamiatky či žiadosti s ním spojené mali väčšiu pravdepodobnosť finančný grant získať. Ale bytčianska synagóga, jej spoločenský význam, história, architektonická, umelecko-remeselná a výtvarná hodnota a kvalita doteraz vynaloženej práce na jej obnove, dávajú vysoký predpoklad pozitívneho výsledku. Navyše, toto je stavba, ktorej obnovu považuje Krajský pamiatkový úrad Žilina za jednu z priorít v kraji, a preto finančný grant z ministerstva kultúry budeme intenzívne podporovať.
Myslíte si, že v horizonte 15 rokov by sa mohla synagóga obnoviť?
Podľa môjho názoru je to možné aj skôr. Ako príklad si stačí zobrať nedávno obnovenú synagógu v Ružomberku. Mesto obnovu dlhšie pripravovalo, ale dokázalo ju príkladne obnoviť a reštaurovať za dva roky. Dokonca si na to vyčlenilo finančné prostriedky z vlastného rozpočtu. No a v Bytči je obnova kompletne pripravená, vrátane pamiatkových výskumov a projektovej dokumentácie. V podstate stačí len začať.
Primátor argumentuje, že mesto na to nemá.
Ministerstvo kultúry neprispieva na obnovu celej pamiatky, poskytuje len príspevok, podotýkam, že nenávratný, ale jeho výška je zvyčajne vždy veľmi podstatná. Ale obnova bytčianskej synagógy je už pripravená, a to výskumne aj projekčne. Pamiatkové výskumy realizovali skutoční odborníci – reštaurátori a sú vynikajúco spracované tak po obsahovej, ako i formálnej stránke a často ich iným vlastníkom dávame za príklad. Dnes už netreba na prípravu dávať žiadne financie. Postupne sa dá „vrhnúť sa“ rovno na obnovu a ministerstvo kultúry žiadať o finančný príspevok na konkrétne práce, napríklad na fasády či okná. Mesto môže organizovať aj zbierky a hľadať štedrých sponzorov. V prípade obnovy žilinskej synagógy sa to úspešne darí. Navyše, mesto Bytča nič nenáhli. Synagóga sa môže obnovovať postupne, v rámci jeho finančných možností. Netreba sa nikam ponáhľať. Viem si predstaviť, že do piatich rokov by bola synagóga obnovená.
Aký by to malo význam pre mesto a región?
Význam Bytče by dozaista narástol. Je tu areál zámku a sobášny palác, hodnotná renesančná architektúra, Kostol všetkých svätých, historické námestie a obnovená synagóga by určite pritiahla ďalších návštevníkov a turistov. Preto to môže mať aj ekonomický profit. Prídu turisti, vzniknú nové kaviarne, cukrárne atď. Zvýši sa zamestnanosť, dane. Mesto tu môže organizovať výstavy, koncerty a ďalšie kultúrno‑spoločenské podujatia. Chápem, že je to určitý záväzok. Vlastník sa musí o pamiatku starať, zveľaďovať ju, ale je to presne tak, ako v prípade vlastného rodinného domu. Dejiny Bytče súvisia s týmto objektom a obyvateľmi, ktorí ho vytvorili a využívali. A objekt samotný predsa dotvára históriu i charakter mesta, je dôležitou súčasťou jeho kultúrneho dedičstva. Preto by mesto malo mať záujem a istý záväzok na jeho ochrane a obnove.
Bola by škoda, keby sa to nedotiahlo?
Určite áno. Prechod na mesto by pomohol vyriešiť do istej miery patovú situáciu, ktorá vznikla z toho, že súčasný majiteľ objektu nemal šancu získať pozemok pod ním.
Kedy by mesto mohlo požiadať o grant?
Grantová schéma ministerstva kultúry sa vypisuje vždy na jeseň. Zvyčajne sa otvára v polovici októbra a konečný termín podávania žiadostí býva koncom roka. Mesto by už ale muselo byť vlastníkom synagógy a k jej obnove mať od pamiatkarov rozhodnutie a záväzné stanovisko k projektovej dokumentácii obnovy. Nevidím to však ako problém, ak by sa čo najskôr podpísali relevantné zmluvy. Projekty sú pripravené. Tento rok by sa mohlo žiadať o grant na obnovu fasády a okien a ďalší rok na reštaurovanie interiéru. Ministerstvo vie obnovu pamiatky podporiť aj niekoľko rokov po sebe. Pozrite sa, ako dnes synagóga vyzerá. Nie je to dobrá vizitka mesta a samosprávy.
Počas Bytčianskeho zámockého dňa bolo na synagógu zvedavých stovky ľudí.
Michal Filek
Snímky archív, Dominika Sedláková
