V októbri sa Tučniakom začala zimná otužilecká sezóna. Koľko členov má váš klub a ako často sa momentálne stretávate?
Klub Tučniaky má aktuálne 50 riadnych členov, i keď príležitostných otužilcov, aj bývalých členov evidujeme oveľa viac. Každý rok príde tak desiatka nových. Väčšinou s tým, že si chcú zvýšiť imunitu. Niektorých to chytí tak, že začnú súťažiť, iní vydržia len jednu sezónu - dovtedy, kým sa neodfotia na sociálnu sieť v ľadovej vode. Je to taký populárny trend. Ale chápem to, keď človek vyjde z ľadovej vody, má v sebe kopec endorfínov. Ja som ešte nevidel smutného a nahnevaného otužilca po tom ako vyšiel z vody! Zimnú otužileckú sezónu začíname 1. októbra a ukončujeme ju okolo 1. mája. Teraz v zime chodíme plávať trikrát do týždňa, utorky, štvrtky a nedele. Počas leta pokračujeme v takzvanom diaľkovom plávaní, takže sme vo vode celoročne.
Aké je vaše klubové zloženie?
Priemer je cez 50 rokov. Najstarší Janko má vyše 80 a chodí otužovať pravidelne. Mladých nemáme, iba ak prídu s rodičmi. Mali sme vlani jedného plavca juniora, ktorý za nás plával na súťaži. Skúsil to na vzdialenosť
50 a 100 metrov. Voda mala vtedy okolo 12 stupňov a to skúsenejší plavci zvládnu. Na ľadovú vodu sa už musia systematicky pripraviť.
Ako ste sa k otužovaniu dostali vy?
Kamarát vedel, že obdivujem
Ľadové medvede (klub otužilcov z Bratislavy, pozn. redakcie), keď plávajú v zime v Dunaji. Vždy som ich so záujmom sledoval v televízii a vravel som si, že raz tam budem aj ja. Keď sme boli v Poľsku pod Baraňou horou, išli sme okolo vodopádu a v jeho spáde bola „vaňa“ akurát na kúpanie, okolo bol ľad. Tak ma podpichol, že keď som si to chcel vyskúšať, nech tam vleziem. Vliezol som a vtedy som prvý a jedinýkrát pocítil v nohách tie povestné ihličky a vrelú vodu. Ale vlastne to neviem celkom definovať, možno som sa len porezal o ľad (smiech). V tom vodopáde som prvýkrát zažil otužileckú eufóriu.
A následne ste sa prihlásili k Tučniakom?
Nebolo to hneď. Mal som partiu, s ktorou sme sa chodili kúpať do Rajčianky. Raz nás tam stretli Tučniaky z Bánovej a zavolali nás na tréning. Vtedy som na to nereflektoval. Potom som skúsil Vianočný beh a plávanie na Vodnom diele a skončil som štvrtý. Keby som trochu potrénoval, mohol som byť aj na „bedni“. Som ctižiadostivý, poviem to rovno (smiech). Keď som sa dočítal o Slovenskom pohári v zimnom plávaní, zaujalo ma to, no podmienkou bolo členstvo v klube. Hneď 13. januára 2018 som prišiel na tréning Tučniakov s vyplnenou prihláškou. V tú sezónu som už aj súťažil.
V klube máte členov, ktorí športovo otužujú, i takých, čo súťažia v rámci slovenských a medzinárodných pretekov. Ako fungujú také súťaže v zimnom plávaní?
Plávajú sa regulárne trate na 50m, 100 m, 250 m, 500 m, 750 m a 1000 m, čo je na pretekoch najviac. Plávať na 100 metrov dnes môže hociktorý otužilec, aj neorganizovaný. Od 250 m musí človek absolvovať lekársku prehliadku a musí mať potvrdenie o členstve v klube. Na krátkych tratiach sa plávajú prsia a voľný štýl, vo vyšších voľný štýl. Od 500 m sa už musí plavec kvalifikovať – musí najprv zaplávať 250 m vo vode pod 6 stupňov a v ďalších pretekoch môže plávať dlhšiu trať. Keď zapláva 500 metrov, získava takzvanú prvú triedu. Pri 750 metrov je už majster v zimnom plávaní. A môže ísť na tisícku, ak si trúfa. Ale musí to stihnúť zaplávať do limitu, ktorý máme pre každú teplotu vody. Keď má voda napríklad 4 stupne Celzia, nesmie tisícku plávať dlhšie ako 22 minút. Česi sú ešte prísnejší a vyplávajú si triedu až vo vode pod štyri stupne. U nás bolo cieľom, aby čo najviac ľudí plávalo dlhšie trate a kratšie slúžili skôr na popularizáciu. Ale už sa vymysleli aj multištarty, keď môže súťažiaci plávať viac krátkych disciplín na jedných pretekoch. Ja som napríklad v Žiline plával štyri, ale už som nemohol plávať dlhú.
Takže sa konajú preteky aj u nás?
V Čechách sa už veľmi dlho organizujú preteky v zimnom plávaní – reálne zábery z nich sú aj vo filme so Zuzanou Kronerovou Baba z ľadu. My tých ľudí na stupňoch víťazov vo filme naozaj poznáme. Náš čestný predseda (náčelník) Jožko Repčík s Jožkom Makaiom a Marekom Košeckým sa rozhodli, že aj na Slovensku zorganizujú niečo také. Začalo sa to nultým ročníkom a už sa ich uskutočnilo ďalších šesť. Táto sezóna sa začala v Žiline. Čo sa týka ďalších športových podujatí, tento mesiac sme sa už zúčastnili na súťaži na Čiernej vode a v Námestove. Vždy, keď ideme z týchto teplých končín na Oravu, je to trochu šok. Ale ešte väčší pre otužilcov z Dunajskej Lužnej alebo z Dunajskej Stredy. Momentálne sú Tučniaky na 10. mieste v súťaži klubov z 27.
Bývajú aj nejaké extrémne otužilecké podujatia?
Ľadová míľa, ktorá sa pláva v bazénoch, a musí mať teplotu vody meranú certifikovanými teplomermi. Tam nie je časový limit. Videl som jednu pani z Čiech, ktorá ju plávala 50 minút. Voda mala 1,9 stupňa. Na
porovnanie, ten najrýchlejší, Rišo Nyáry, náš najlepší slovenský pretekár, to preplával za cca 25 minút. Jedného vtedy aj vytiahli, lebo organizátori okrem iného sledujú, či plavcovi neklesá výkon. V istom bode sa
už totiž nedokáže rozhodnúť. V stave podchladenia prestane reálne rozmýšľať, len pláva a pláva. A keď spomaľuje, tak ho vytiahnu, lebo usúdia, že to je preňho nebezpečné.
Takže tá pani išla konštantným tempom?
Áno, ona je taká korpulentnejšia, ale vytrvalá. Sama o sebe hovorí, že je úkaz (smiech).
Aký je váš osobný rekord alebo výkon, keď ste si povedali, že to už bol extrém?
Trať 750 metrov na Palcmanskej Maši, ktorá sa len čerstvo rozmrazila. Bol začiatok apríla a voda mala pod 4 stupne. Mal som natrénované a cítil som sa na to, ale pre vietor sa v noci posunuli bóje označujúce trať. Nikto to ráno nepremeral a opticky to od brehu vyzeralo v poriadku. Ale keď človek už plával, zrazu zistil, že to v poriadku nie je. Ani čas nesedel, všetci sme prekročili limit. Zaplával som nakoniec kilometer a „tisíckari“ takmer míľu. Dali sme to, ale bolo tam veľa „zamrznutých“. Záchranári nás balili do termofólie ako salónky. Tí borci, čo už preplávali La Manche, aplikovali aj overenú techniku vzájomného šúchania chrbtov, aby sme sa zahriali. Ale aj vo Váhu vie byť voda riadne studená. Keď som v nej raz plával kilometer, dostal som sa do stavu, že som pred sebou videl už len tunel. Tá myseľ pracuje ináč. Bude to znieť drsne, ale je to príjemný pocit a viem si predstaviť tých, čo nachádzajú zamrznutých, prečo sa usmievajú. Myslím, že som nebol od toho ďaleko.
Takže v ľadovej vode nie je človeku zima?
Vo vode je ešte dobre, skúsený otužilec sa v nej málokedy trasie, pretože vyjde oveľa skôr. Treba myslieť na to, že musí včas vyjsť von, obliecť sa a postarať sa o seba. Lebo to nepríjemné príde potom.
Nefunguje to tak, že čím dlhšie plávate, tým sa viac zahrejete?
Literatúra uvádza, že plávaním od 18 stupňov vyššie si človek plávaním vie vyrobiť teplo. Ale pod 18 stupňov už každým tempom stráca. Pokiaľ vo vode stojíte a len vás obmýva, vytvorí sa okolo vás ochranný film. Ale keď človek pláva, nemá sa ako vytvoriť. Čiže to, čo vy robíte, nie je bežné otužovanie spájané so zdravotnými benefitmi. To súťaženie nie je už také zdraviu prospešné a niekedy to môžeme prehnať. Verejnosti by som odporučil ostať pri plávaní do určitej vzdialenosti, možno maximálne 500 m. Lebo pri pretekoch ide aj o čas, čo je ďalší faktor, pri ktorom človek namáha telo viac ako treba. Športové otužovanie už radíme k extrémnym športom.
Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí sa odhodlávajú na to bežné otužovanie?
Hovorí sa, že by mali začať v sprche. V teórii sa to človek dočíta, ale v sprche dosiahnete rôzne stupne otužovania – podľa toho či máte vlastnú studňu alebo bývate v paneláku na ôsmom poschodí. V zásade ide o teplotu v rozmedzí od 8 do 15 stupňov. Podľa mňa je lepšie začať chodiť v lete plávať čo najdlhšie úseky na jazerá a potom pokračovať na jeseň, pokojne aj denne. Aby ste zachytili to postupné ochladzovanie vody.
Lebo keď prídete po dlhšom čase a voda je zrazu o 5 stupňov chladnejšia, už to môže trochu bolieť a odradiť vás. A keď je ľadová, nie viac ako 2-3x do týždňa, lebo telo musí aj regenerovať.
Ako má človek vojsť do takej vody?
My tomu hovoríme: ako do pivnice po zemiaky. Plynule vojsť do vody ako dolu schodmi, až kým neprídete po krk. Nezastaviť sa a neosviežovať si najprv ruky a ďalšie časti tela. To sa potom ťažko prekonáva a človek skončí pri páse, čo je kritická partia. Veľmi dôležité je tiež systematické, hlboké dýchanie. To je podstata toho, aby človeku v studenej vode nevyrazilo dych.
Ako vyzerá bežné stretnutie otužilcov? Môže sa k vám pridať aj záujemca/začiatočník?
Momentálne chodíme na Vodné dielo, a keď zamrzne, presúvame sa pod hrádzu na Váh. Samozrejme, ak má niekto záujem o otužovanie, stačí prísť na tréning Tučniakov a my ho už budeme navigovať. Vôbec sa nesmejeme, keď niekto vojde do vody a hneď z nej vyjde von. U začiatočníkov to je normálne. Ale ak to má mať ten pravý zdravotný úžitok, 3-5 minút je ideálny čas, za ktorý by malo dôjsť k stiahnutiu aj roztiahnutiu ciev. A to je cieľom otužovania. Cievy sa precvičia a zbavia sa všetkého škodlivého, čím sú zanesené.
Keď človeku nie je v studenej vode zima, ako to vyzerá, keď vyjde von?
Väčšinou vzniká triaška a my sa smejeme jeden na druhom, ako sa snažíme nerozliať čaj. Je to normálne a dokonca si myslím, že kto sa netrasie, tak dostatočne neotužoval (smiech). Triaška vzniká z logického
dôvodu. Keď človek vojde do studenej vody, stiahnu sa mu cievy. Telo sa snaží, aby studená krv neprešla do jadra, čo je oblasť hrudníka, od pása až po hlavu. Snaží sa udržať životné orgány v teple. Čiže vypne
periférie, končatiny, a tie premŕzajú. Človek by mal vyjsť z vody, keď mu ruky povedia, že má dosť. Preto nie je úplne dobré používať neoprénové rukavice, môže to byť klamlivé. Keď je vo vode dlhšie, ako by mal,
môže si podchladiť jadro či obličky. Pomôcky používajú aj naši členovia, keď má voda pod 6 stupňov a chcú si zaplávať. Už však vedia, koľko si môžu dovoliť plávať. Človek by mal ale počúvať svoje telo a radšej byť vo
vode kratšie.
Ale plávacie vaky sú potrebné?
Tie áno, tými sa istíme. Kedysi sa nedali kúpiť, ale diaľkoví plavci to asi používali, a tak sa to dostalo aj k bežným plavcom. Dokonca posledné dva roky ich už musia mať plavci aj na pretekoch (od 250 m). Aby aj
verejnosť videla, že sa treba starať o svoju bezpečnosť. Je otužovanie rokmi jednoduchšie? Ľudia si často myslia, že keď to už jednu sezónu absolvovali, ten ďalší rok to bude ľahšie. Nie je to celkom pravda. Je to ľahšie v tom, že vedia, čo ich čaká. Ale cez leto otužilosť stratia a musia si znova privykať. My sme momentálne v privykacej fáze, Vodné dielo má okolo 8 stupňov. Väčšinou každú sezónu dosiahneme nulu v toku Váhu a potom už ideme nazad, cítime, ako sa s príchodom jari voda zohrieva. Každý pribúdajúci stupeň je príjemný.
Čo je už pre vás ľadová voda?
Máme takú stupnicu, ktorej sa pridŕžame. Pod 4 stupne je ľadová, do 8 stupňov studená a do 12 chladná. Nad 12 je už termálna (smiech). Samozrejme, každý človek to pociťuje individuálne.
Viete si vôbec užiť horúcu sprchu?
Samozrejme. Aj so ženou, ktorá otužuje dlhé roky, máme radi teplo. Obaja chodíme do sauny a máme radi aj teplé more, po súťaži v Námestove sme na druhý deň strávili 5 hodín vo wellnesse.
Bývate, vy otužilci, chorí?
My, čo pretekáme v zimnom plávaní, ktoré nie je bežným otužovaním, to občas prepískneme a bývame aj chorí. Ale asi to prekonávame rýchlejšie. V robote chýbame málokedy.
Ak by sme sa mali vrátiť na začiatok rozhovoru – vy ste ten Dunaj nakoniec preplávali.
Áno, v Bratislave býva akcia, keď sa pláva kilometer v Dunaji. Ale niektorí jednotlivci ešte predtým môžu preplávať z petržalskej strany k tým, čo idú plávať ten kilometer. To sme so ženou dali. Považujeme to za náš extrémnejší výkon.
Máte nejakú víziu do budúcna, čo sa týka zimného plávania?
Stále pomýšľam na La Manche. Ale museli by sme sa viacerí pozbierať a riešiť to ako štafetu. Dosť veľa ľudí takto chodí aj zo Slovenska. Musíte tam plávať hodinu a potom sa vymeniť. Neskôr opäť nastúpiť, podľa toho, koľko je v štafete ľudí. Je tam cca 15-stupňová voda, v ktorej plávať je tiež výkon, plus vlny, prúdy a medúzy. Plavec tam dostane zabrať, ale La Manche je medzi diaľkovými plavcami pojem.
Klub Tučniaky má na Vodnom diele aj svoju takpovediac základňu.
Máme tu chatku (presťahovanú bývalú vrátnicu z jedného podniku) a postupne sme k nej vlani svojpomocne pristavili prístrešok na prezliekanie a organizovanie klubových akcií. Tohto roku prístrešok dopĺňame o vybavenie lavíc na sedenie a odkladanie vecí. Boli sme dva roky po sebe úspešní vo výzve Nadácie EPH založenej Energeticko-priemyslovým holdingom, a. s. Sme im vďační za finančný príspevok, bez ktorého by sme tieto aktivity nemohli realizovať, ako aj našim členom, ktorí v tejto spoločnosti pracujú a dali nám dobrozdanie na podporu práve našich projektov.
Pozvánka na 22. ročník Vianočného behu a zimného plávania: 16. 12. 2023 Vodné dielo Žilina (prezentácia 13. a 14. 12. Mestský úrad Žilina)
Maratón: od 8.30 h
Ostatné bežecké disciplíny: od 10.30 h
Plávanie: od 12.00 h
Štartovné: zadarmo (vopred prihlásení účastníci majú rezervovanú kapustnicu)
Ivor Rizman - Predseda klubu otužilcov Tučniaky Žilina
Záľuby: plávanie/zimné plávanie, vysokohorská turistika, skialpining
Obľúbené jedlo: syry, zvlášť syrečky
Obľúbené miesto: hory a voda
Motto: všetko je len v hlave, nič nie je nemožné
