Žilinský Večerník

Po piatich rokoch sa vydáva rodáč­ka zo Súľova na turné. Fanúšikom pripravila aktívnu hru o voľné vstupenky. Na turné zahrá piesne zo svojho najnovšieho albumu Echo, z ktorého ste už prvé lasto­vičky mohli počuť v éteroch rádií. Koncom októbra vy­pustila Zuzana Smatanová do rádií aj novinku s názvom Môžeme si už odpustiť?, kto­rá je pre ňu veľmi osobná. Prečo to tak je, ale aj mnoho iného sa dočítate v spoloč­nom rozhovore.

Vrcholia prípravy na vaše turné Echo Tour. Ako zvlá­date všetok ten stres okolo toho?
Mám na chladničke nale­pený veľký plánovací ka­lendár, kde mám úlohy na každý deň a riadim sa po-dľa neho. Je to jedna fareb­ná zmes poznámok a po­vinností, ktoré ešte musím do turné zvládnuť. Táto systematickosť mi pomá­ha, pretože ja ako Blíženec viem mať v živote vo svo­jich veciach veľký chaos a týmto si v ňom viem nájsť nejaký poriadok.

Pre fanúšikov ste vymysle­li zaujímavú súťaž o voľné vstupenky. Prezraďte, kedy vám skrsla myšlienka nie­čo také urobiť?
Prišla mi na um veľmi spontánne, chcela som sa s fanúšikmi trošku zahrať a povedala som si, že im ukryjem dva lístky na kon­cert v mestách, kde budem hrať na Echo Tour a keď budú chcieť ísť zadarmo, budú si ich musieť nájsť! Kúpila som dvanásť červe­ných túb a hra sa začala.

Koľko vstupeniek ste už takto darovali?
Ukryla som celkovo dvanásť túb a všetky už majú svo­jich majiteľov. Ľudí táto hra veľmi baví a mňa, samo­zrejme, tiež, pretože sa pár­krát stalo, že som z miesta skrýše odchádzala a vzápätí sa tam stretla hŕstka hľada­čov, ktorí skákali pre tubu do kríkov (smiech).

Prezraďte, podľa čoho ste vyberali miesta, kde ste tuby ukryli?
Je to v deň ukrývania veľmi spontánne, nikdy presne neviem, kam sa vyberiem. Už sa stalo, že som mala vytypované jedno miesto, ale nebolo v daný okamih úplne ideálne, tak som išla hľadať iné. Vždy je to ale miesto, ktoré tamojší oby­vatelia určite dobre pozna­jú a indície ich navedú.

Robíte si štatistiky? Kde doteraz našli tubu naj­rýchlejšie? Kde to, naopak, trvalo najdlhšie?
Najrýchlejšie to bolo v Ži­line a v Nitre. Najdlhšie to trvalo v Prešove. Nikdy ne­viem, za aký čas tubu ľudia nájdu, preto ju vždy vložím do bielej igelitovej tašky, aby nezmokla a bola celá v poriadku.

Na sociálnych sieťach avi­zujete, že turné bude špe­ciálne. Prezradíte viac? Na čo sa môžu prísť pozrieť fanúšikovia?
Špeciálne bude hneď z nie­koľkých dôvodov. Je to moje turné po piatich rokoch, tak sa naň pripravujeme veľmi dôsledne, aby sme poteši­li nielen ucho mojich fa­núšikov, ale aj oko. Berie­me so sebou veľa techniky a svetiel, LED obrazovku, tak verím, že to bude pre ľudí krásny zážitok. Play­list bude zostavený z pes­ničiek z nového albumu, ale nevynechám ani staré hity, ktoré si ľudia radi so mnou spievajú. Celé turné bude pre mňa jedna veľká osla­va, keďže tento rok mám pätnáste výročie na hudob­nej scéne, a chcem si to po­riadne užiť. Veľmi sa na to teším.

V pondelok 22. októbra ste do éteru pustili svoju novú pieseň Môžeme si už odpustiť? Čo musí odpustiť Zuzana Smatanová?
Je to pre mňa veľmi osob­ná pieseň. Napísala som ju človeku, s ktorým sa náš vzťah začal uberať nie úpl­ne dobrým smerom a bolo potrebné si sadnúť zoči-vo­či, povedať si všetko na ro­vinu a odpustiť si. Bolo to pre mňa emotívne obdobie a túto pesničku som skla­dala snáď najdlhšie z celé­ho dvojalbumu.

Odpúšťate ľahko?
Nikdy to nie je ľahké, po­kiaľ ide o naozaj citlivé témy. Hovorí sa ale, že od­pustenie nie je darom pre druhého človeka, ale naj­mä pre seba. Je to pochope­nie, zbavenie sa minulosti, pustenie oprát a nový krok dopredu. Nehovorím, že to viem vždy na lusknutie prs­tov, ale človek potrebuje často odstup a dozretie.

Kde sa natáčal videoklip?
Videoklip sme točili pri Borskom Mikuláši, v sta­rom dome, ktorý je tesne pred zbúraním. A keďže sa tam ide postaviť nový, tie­to priestory sme ešte vyu­žili a „zabývali“ sa tam. Na­táčali sme od skorého rána do neskorej noci, bol to cel­kom náročný deň, ale teším sa z toho, ako to vyšlo.

V klipe okrem vás vystu­puje aj kôň. Aký je váš vzťah k týmto zvieratám?
Kôň je vo videoklipe sym­bolom slobody a odpus­tenia, ktoré na konci do­siahnem. Bol to nádherný mladý žrebec menom Rescator a rovnako ako pri jeleňovi vo videoklipe Ho­rou, aj tu som mala voči nemu veľký rešpekt. Je to majestátne zviera s noble­sou, bolo dôležité dať mu najavo slobodu a lásku. Pri natáčaní boli dva kone, na jednom som sa chvíľu pre­šla, ale popravde, vôbec mi to nešlo. Oveľa radšej sa pozerám, ako slobodne beží bez človeka a záťaží.