Toto je váš knižnú debut. Čo vás primälo k napísaniu knihy?
Jednoducho som chcel napísať knihu, ktorej žáner nie je na Slovensku až tak preferovaný, publikáciu, ktorá by bola pre čitateľov zaujímavá a objasnila by niektoré veci z politiky, z prostredia tajných služieb i z prostredia medzinárodnej diplomacie. Pretože, ako som mal možnosť spätne sa porozhliadať, veľa kníh som v tejto oblasti zatiaľ nevidel.
Keďže nie ste práve profesijne spisovateľ, ale bývalý príslušník bezpečnostných zložiek, mohli by ste ujasniť vaše kariérne postupy konkrétnejšie?
Ja by som to špecifikoval len tak, že som pracoval v štátnej správe a v bezpečnostných zložkách. Rôznych. (Smiech.)
Sú v knihe nejaké autobiografické prvky?
Priamo v knihe nie, ale sú tam určité skúsenosti, prípadne situácie, o ktorých som možno počul, ktorých som sa eventuálne mohol zúčastniť alebo byť svedkom. Čiastočne samozrejme! A podotýkam – celá kniha je fikcia. No nachádzajú sa tam udalosti a veci založené na reálnom základe a dá sa povedať, že čitatelia určite mnohé postavy spoznajú.
V čom sa vaša kniha odlišuje od iných slovenských thrillerov?
Nuž, povedal by som, že ide o tú problematiku z prostredia spravodajských služieb, súboja existujúcich superveľmocí. Porovnajúc s tým, čo súčasní autori píšu, je ich dej predovšetkým plný kriminálnych zápletiek, respektíve ide o témy viac historické.
Zopár charakteristických prívlastkov na túto knihu?
Strhujúca, zaujímavá, a myslím, že aj zábavná.
Aký máte názor na konšpirácie typu ilumináti, Židia vládnuci svetu či vynorená spomienka na atentát na J. F. Kennedyho?
Ja mám naozaj veľmi rezervovaný vzťah k rôznym konšpiračným teóriám, domnievam sa, že aj v tejto knihe je časť, ktorá sa tomu venuje. Konšpiračné teórie sú staré takmer ako samotné ľudstvo a vždy budú existovať veci, ktoré sa nejakým pragmatickým spôsobom nebudú dať vysvetliť. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí ich budú svojrázne interpretovať.
Išlo vám niekedy o život?
(Smiech.) Áno. Keď som bol malý a bicykloval som sa - zaplietla sa mi do predného kolesa nákupná taška a preletel som z bicykla cez hlavu. Rozbil som si ju a bol som rád, že som to vôbec prežil. Vtedy, v 70. rokoch, sa prilby ešte nenosili. Takže vtedy mi išlo o život. Aj keď vy ste tou otázkou mierili na niečo iné, k čomu by som sa radšej nevyjadroval. (Smiech.)
Petra Vörösová
Snímka Artis Omnis archív
