„Ako absolvent strednej školy (Gymnázia Hlinská, pozn. red.) som bol bez práce a na vysokú ma v tom čase neprijali. Bola preto náhoda, že som sa stal novinárom,“ spomína si na začiatky Peter Bárdy, ktorý svoju novinársku kariéru začínal v roku 1993 v rádiu Frontinus. „Pamätám si, ako som šiel z úradu práce a na Hurbanovej ulici som stretol kamaráta. Ten mi dal tip, že do Frontinusu hľadajú ľudí. Tam mi síce povedali, že dobrý moderátor zo mňa nebude, no keďže hľadali aj spravodajcov, začal som robiť správy,“ tvrdí s úsmevom Peter Bárdy, ktorý v žilinskom rádiu pôsobil zhruba tri roky. „Neskôr som pracoval aj v týždenníku Reportér, ktorý sme založili spolu s Paľom Rýpalom a ďalšími šikovnými ľuďmi. Mysleli sme si, že ideme robiť poriadnu investigatívnu žurnalistiku, no po troch mesiacoch to padlo, a tak som sa ďalej posunul práve do Žilinského večerníka.“ Istý čas pracoval aj pre týždenník Cieľ a vysokú školu externe vyštudoval až neskôr popri práci.
V Žilinskom večerníku Peter začínal najskôr ako redaktor kultúry, neskôr sa orientoval na šport. „Vyberal som si možnosti, o čom by som písal tak, aby témy priamo nesúviseli s komunálnou politikou. Kultúra mi vyhovovala a bavila ma, pretože som robil rozhovory so zaujímavými umelcami, ktorí prichádzali do Žiliny. To bolo super,“ hovorí Peter Bárdy. Ako ďalej dopĺňa, už v tom čase sa však sústredil a pokúšal hľadať a zameriavať aj na trochu iné témy. „Dosť som sa začal venovať organizovanému zločinu. Pre mňa bolo totiž do veľkej miery užitočnejšie písať práve v regionálnych novinách, respektíve médiu. Teda najmä tam, kde žijem. V jednom období som sa ale dostal to štádia, kedy som mal pocit, že ma žurnalistika nenapĺňa. Začal som sa preto venovať organizovaniu rôznych eventových akcií, ako napríklad Staromestským slávnostiam či pivnému festivalu.“
Večerník mal dosah
Aj napriek tomu, že neskôr začal pracovať v denníku Nový Čas, do Žilinského večerníka sa onedlho vrátil na pozíciu šéfredaktora. „Prácu vo Večerníku som mal veľmi rád, hlavne v čase, keď som tam prišiel robiť šéfredaktora. Pred trinástimi rokmi sme si povedali, že tie noviny ideme robiť poriadne a naozaj. Zmenili sme celý koncept, kritizovali sme radnicu, čo bolo dovtedy nepredstaviteľné. Rovnako nás nezaujímal počet strán, ale to, čo na nich bude. Začali sme ich systematicky plánovať, napríklad tretia strana bola vždy tematická. Nemusela sa však vždy týkať iba Žiliny, ale vymysleli sme nadregionálnu tému, ktorú sme dopĺňali o regionálny charakter,“ rozpráva Peter Bárdy. V redakcii bolo podľa neho v tom čase približne osem redaktorov, ktorí do novín obsahovo prispievali. „Mojou filozofiou bolo, aby ľudia nesedeli v redakcii, ale chodili von a zoznamovali sa s ľuďmi. Zároveň som sa snažil v rámci možností nastaviť v žurnalistike určité štandardy, ktoré by v nej mali byť prirodzené. Medzi redakciou a vonkajším prostredím jednoducho musí fungovať redakčná nezávislosť, tým sa riadim doteraz,“ vysvetľuje Peter Bárdy, podľa ktorého najdôležitejšou úlohou šéfredaktora je práve redakciu chrániť. „Chcem, aby mohli novinári robiť novinárčinu a nie aby museli riešiť nejaké intrigy či zákulisné hry.“
Noviny nie sú chyba
Počas pôsobenia v Žilinskom večerníku spoznal podľa svojich slov množstvo dobrých a šikovných ľudí. Práve po ľudskej stránke mu dnes chýbajú aj tí z niekdajšej redakcie. „Večerník bol také laboratórium nálad. Boli sme však dobrá partia a taktiež sme spolu radi chodili aj von. To je podľa mňa zmysel, pretože to nemôže byť stále len o práci,“ konštatuje.
Ako ďalej potvrdzuje, Žilina podľa neho doposiaľ vyprodukovala veľa dobrých novinárov. „Čitateľ je vnímavý a registruje, ako vážne berie novinár svoju prácu. Pokiaľ k nej pristupuje seriózne, časom mu čitateľ uverí. Ja to ukazujem na Aktualitách. Veľa ľudí si totiž myslí, že keď sa stala vražda kolegu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, stali sme sa ako portál čítanejším. My sme však boli čítaní aj v čase, keď sme sídlili ešte v Žiline. Médiá síce po vražde, podobne ako my, „rástli“, no potom sme všetci zas „padli“. Aktuality však začali znovu rásť, čo potvrdzuje aj fakt, že čitatelia nám našu prácu uverili,“ rozpráva Peter Bárdy, podľa ktorého papierové noviny nie sú ani dnes krokom vedľa a stále v nich vidí potenciál.
Z pozície šéfredaktora sa presunul do portálu Aktuality.sk, ktorý v minulosti patril pod spoločnosť Azet a základňu mal v tom čase v Žiline. „V Aktualitách sme boli približne 6 až 7 rokov a potom sme sa s nimi presťahovali do Bratislavy. Bolo pre nás dôležité robiť veci vo verejnom záujme, a hoci sme v Žiline dokázali dosiahnuť vysokú návštevnosť, riešiť problémy a poukazovať na ne sme tu v takom rozmere nevedeli. Chceli sme byť celoslovenskí,“ dodáva Peter Bárdy, pre ktorého však bol odchod do hlavného mesta pomerne komplikovaný. „Mal som to tu rád, mesto, rodinu, kamarátov. Hoci mám dnes v občianskom preukaze trvalý pobyt v Bratislave, hrdým Žilinčanom zostávam aj naďalej.“
