Žilinský Večerník

Rozhodli ste sa kandidovať na post predsedu Žilinského samo­správneho kraja a zároveň aj za poslanca zastupiteľstva. Prečo?
Pred dvomi rokmi som sa stal poslancom Mestského zastupiteľ­stva v Žiline a zistil som, že veľa vecí, o ktorých mi 90 % kompe­tentných ľudí dovtedy tvrdilo, že sa nedajú robiť, zrazu urobiť šli. Ide to celkom elegantne, keď člo­vek chce a vie ako.

Čo konkrétne máte na mysli?
Tridsať rokov som počúval, že sa nedá riešiť základná infraštruktú­ra na Solinkách. Napríklad viac la­vičiek. Obul som sa do toho a zra­zu sa dalo urobiť 30 – 40 nových lavičiek za dva roky. Takisto koše, detské ihriská a športoviská. Sú to všetko základné veci, ktoré by mali byť prirodzene funkčné, ale o ktorých som stále počúval, že to nejde. Preto som sa stal mestským poslancom, aby som to zmenil. No a dnes, keď vidím, že to ide v mes­te, viem, že by sa to dalo urobiť aj v kraji. Veď si len zoberte, že mesto je pod oveľa väčším dohľa­dom médií aj verejnosti a základ­né veci tu nefungovali. Viem si už živo predstaviť, ako je to v kraji, ktorý v podstate nikto nekontro­luje. Ako sa tam narába s rozpoč­tom, ako sa používajú peniaze ur­čené na základnú infraštruktúru, ktorá by mala byť funkčná, ale nie je. Som presvedčený, že na VÚC sa veľa vecí dá urobiť, ale nerobí sa.

Kde to dnes, podľa vás, najviac nefunguje?
Treba sa postarať o základné funk­cie kraja. Ľudia platia dane na cesty, školy a nemocnice, ale tie reálne nefungujú tak, ako by mali. Pritom je to základná infraštruktúra, ktorú majú mať ľudia na najvyššej možnej úrovni. Bohužiaľ, kraj sa o to ne­vie dostatočne postarať. Nedávno som, napríklad, cestoval do Ban­skej Bystrice. Cesty by mali byť pre kraj prioritou, ale cesta zo Žiliny do Banskej Bystrice je ako tankodróm. Študoval som rozpočty. V roku 2014 išlo na kapitálové výdavky nemoc­níc žalostne málo peňazí. Mzdy za­mestnancov škôl či knižníc sú veľmi nízke. Aj týmto ľuďom môže VÚC pomôcť. Kraj by sa mal poriadne starať o svoje inštitúcie a nezane­dbávať ich. Keby do nich natlačil toľko kvality, koľko sa dá, nebol by problém so spokojnosťou ľudí. Keď som si totiž robil pred komunálny­mi voľbami prieskum, vyšlo mi, že ľudia v skutočnosti od samosprávy očakávajú len fungovanie základ­ných vecí – chodníky, lavičky, koše, detské ihriská, športoviská, parko­viská, zeleň.

Súčasné vedenie kraja to podľa vás nedokáže zabezpečiť?
Nie tak, ako by bolo potrebné. Pre­tože ak je niekto politický nomi­nant veľkej strany, ako je SMER a tá mu zaplatí kampaň, vyšliape mu cestičku k moci, potom chce prirodzene zato niečo nazad. A to niečo býva väčšie ako verejný zá­ujem. Problém je aj to, že poli­tický nominant si svoju pozíciu „nevybehal“ sám, nepozná sku­točné problémy ľudí, je mimo sku­točnej reality. A musí splácať svo­jej strane, takže verejný záujem je uňho na poslednom mieste.

Je to podľa vás aj prípad súčas­ného župana Juraja Blanára?
Osobne ho nepoznám, neviem, aký je to človek. Ale ak niekto kandidoval za takúto veľkú stranu, zrejme sa vo svojej aktivite nepre­trhne. Toto je pre mňa zásadný problém. Teda, že nie je slobodný vo svojich rozhodnutiach a verej­ný záujem uňho nie je na prvom mieste. Na prvom mieste je to, aby uspokojil požiadavky svojej strany.

Takže máte pocit, že toto vede­nie kraja neprimerane uspoko­jovalo požiadavky strany SMER pred záujmami občanov?
Je to vec princípov. Pozrite sa, keď sa niekto dostane za takú veľkú po­litickú stranu na takýto dôležitý post, je úplne jasné, že je súčasťou mašinérie a nebude prioritne rie­šiť verejný prospech, ale to, aby sa udržal v tej mašinérii. Jednoduchý príklad je to, v akom stave je zmie­ňovaná cesta do Banskej Bystrice. Ak je niekto dvanásť rokov vo funk­cii župana a nevie tú cestu opraviť, hoci je to jeho základná agenda, tak je to asi chyba v systéme nominá­cie. Oprava ciest by mala byť prio­rita a ja som presvedčený, že sa dá pre to urobiť oveľa viac.

Budete kandidovať bez straníc­kej podpory?
Áno a moja kampaň nebude o pe­niazoch. V politike by nemalo ísť o to, koľko peňazí sa do kampane naleje. Nemalo by to byť o veľkých peniazoch, ale o veľkých rozhod­nutiach, ktoré prídu potom. Keď nalejete veľké peniaze do kampa­ne, strana alebo oligarcha si to od vás vypýtajú späť. A to je proti ve­rejnému záujmu.

Ako sa ale ľudia dozvedia o tom, že kandidujete a čo im ponúkate?
Najlepšou kampaňou sú konkrét­ne činy. Dva roky som sa snažil napĺňať svoj volebný program ako mestský poslanec. Snažil som sa, aby boli ľudia spokojní s mojou prácou.

Prečo by ľudia mali zvoliť vás? V čom budete lepší ako súčasný župan?
Ako som už povedal. Ak je niekto súčasťou straníckej mašinérie, tá ho vždy bude tlačiť k rozhodnu­tiam, ktoré nie sú verejne pro­spešné. Nie je slobodný vo svojich rozhodnutiach. Je to zákon akcie a reakcie. Ak vám strana nariadi, aby ste investovali do konkrét­nej veci a pomohli konkrétnemu podnikateľovi, čo urobíte? Buď odídete, alebo zostanete a budete splácať. Mne osobne to prekáža. Vo funkciách v regióne by mali byť takí, ktorí poznajú problémy ľudí a ich prvotným záujmom je po­sunúť región dopredu. Ja nie som nikomu za nich zaviazaný. Práve preto som si istý, že by som rezer­vy, ktoré vidím, dokázal odstrániť a posunúť kraj dopredu.

Voľby do orgánov samospráv­nych krajov sú veľmi špeci­fické. Zväčša ide o to, kto si dokáže zaktivizovať viac svo­jich priaznivcov. Kto budú vaši voliči, kto bude za vás hlasovať?
Mohli by to byť tí, ktorí žijú v mo­jom obvode a ktorí vidia, že sa tam za 2 roky urobilo viac ako za ce­lých 25 rokov doteraz. Tiež by to mohli byť tí, ktorí doteraz nema­li koho voliť. Lebo to boli zväčša stranícki kandidáti alebo nie cel­kom štandardní biznismani, ktorí si dláždili cestu k väčšiemu zisku. Ja som občan, ktorý nemá kon­takty na stranícke štruktúry a ide mi v prvom rade o to, aby sa veci spravili. Myslím si, že takýto ob­čiansky kandidát tu doteraz nebol.

Riadiť kraj je však odlišná vec, ako pracovať vo volebnom ob­vode v meste Žilina. Prečo si myslíte, že by ste to zvládli?
Slovenský paradox je, že čím je človek vo vyššej funkcii, tým má menšiu zodpovednosť. Ak som župan a zároveň poslanec NR SR, ako sa to dá zvládnuť? Ako poslanec v obvode som tomu ve­noval veľmi veľa času. Neviem si predstaviť, že taký človek, ktorý má zodpovednosť za kraj, ešte do­káže sedávať aj v parlamente na plný úväzok a tvoriť zákony pre celý štát. Áno, zodpovednosť za kraj by mala byť vyššia, ako je zod­povednosť poslanca v obvode, ale obávam sa, že je to v súčasnej re­alite presne naopak. Ja som v ob­vode každý deň, riešim tam každý deň niečo. Ja si uvedomujem zod­povednosť a tá by bola naplnená tým, že by som sa o kraj naozaj staral. Že by som bol stále tu, mal by som prehľad o problémoch, ktoré sú tu. Som lokálpatriot a zá­leží mi na tomto meste a na tomto kraji. Celú svoju energiu by som vkladal do toho, aby som zlep­šil život v tomto meste a v tomto kraji.

Nemáte však skúsenosti s prá­cou v manažérskych a riadia­cich funkciách. Budete vedieť riadiť kraj?
Robil som projektového manažéra a v súčasnosti pôsobím ako pro­jektový manažér v divadle. Mám strategické myslenie. Som si istý, že by som kraj riadil lepšie, ako bol riadený doteraz. Myslím, že viem nastaviť stratégiu vhodnejšie ako ktorýkoľvek kandidát politic­kej strany.