Žilinský Večerník

Mesto si dalo vypracovať štúdiu AŽIŠ-u. Videli ste ju? Čo na ňu hovoríte?
Tých štúdií je viac. Ako prvá uzrela svetlo sveta štúdia uskutočniteľnosti, ktorú si dalo vedenie mesta spraco­vať v roku 2015. Iniciátorom ďalšej štúdie bol náš posla­necký klub, kde sme požia­dali spracovať štúdiu vy­užitia celého priestoru za Váhom od Budatínskeho hradu až po Vodné dielo Ži­lina pre športovo-rekreačné účely. Namiesto toho mesto v septembri 2017 vyhlásilo verejnú urbanisticko-archi­tektonickú súťaž s názvom Areál športu Dubeň v Žiline, ktorej obsah zase len nadvä­zuje na dlhodobé snahy sú­časného primátora o vybu­dovanie cca 60-miliónového Areálu žilinského športu (skrátene AŽIŠ).

Je podľa klubu nezávislých realizovateľná? Budete ju v zastupiteľstve presadzo­vať v investíciách na tento rok?
K projektu má náš poslanec­ký klub, ale aj ďalší poslan­ci, veľa otázok a výhrad. Od nejasného financovania (cena zhotoveného projek­tu je plánovaná na 60 mi­liónov eur, ročná splátka 5 – 6 miliónov eur), doprav­ného napojenia, životného prostredia až po prevádzko­vanie a udržateľnosť celého projektu v budúcnosti. Nie­len poslanci, ale aj športová verejnosť je v prípade AŽIŠ-u názorovo rozdelená. Napriek tomu, že chýba konsenzus a súhlas zastupiteľstva, pri­mátor podniká ďalšie kroky. V tomto roku je to vyčlene­nie sumy 67 500 eur na spra­covanie ďalšej projektovej dokumentácie. Vzhľadom na to, že projekt nemá podporu poslancov, odbornej ani širo­kej verejnosti, považujem to za vyhodené peniaze.

Aké máte alternatívy vybu­dovania športovísk v Žiline?
Žilina má, čo sa týka budo­vania potrebných športo­vísk, niekoľko zásadných problémov. Nemá jasný plán rekonštrukcie a budo­vania športovísk, ktorý by bol dlhodobo naviazaný na mestský rozpočet. Nemá­me skoro žiadne informácie, čo by chceli občania, mesto čiastočne pozná len názor športových klubov. Nemá­me dostatočný aparát – na referáte športu je v podstate jeden človek. Rozvoju bráni nedostatok vlastných mest­ských pozemkov, kde by sa dalo stavať. Vedenie mes­ta má prioritu AŽIŠ, o iných alternatívach sa nediskutu­je. Ako najrozumnejšie rie­šenie sa ponúka rekonštruk­cia, resp. dokončenie už existujúcich projektov, ako sú športová hala na Bôriku a areál Karpatská. V oboch prípadoch tomu bránia zlé vzťahy medzi ich majiteľom a mestom. Celá problema­tika sa vďaka niektorým ľu­ďom výrazne spolitizova­la. Občania mesta, športovci a kluby sú momentálne ru­kojemníkmi zbytočných spo­rov. Všetky tieto veci sú rie­šiteľné, obávam sa však, že aktérom chýba ochota hľa­dať dohodu, ktorá by bola v prospech Žilinčanov.

Je v hre aj odkúpenie a do­stavba Karpatskej? Podľa našich informácií totiž mesto zaslalo ponuku na jej odkúpenie súčasnému majiteľovi.
Aj ku mne sa už dosta­la táto informácia, ale nie z mestského úradu. Poslanci oficiálne takúto informá­ciu nemajú. Rozostavaný komplex športových hál na Karpatskej ulici je ďalším svedectvom katastrofálnej situácie športovej infraštruk­túry v našom meste. Osob­ne si myslím, že odkúpenie Karpatskej a jej dostavanie v réžii mesta je správny krok. Neviem však, aké podmien­ky si kladie súčasný majiteľ. Ak by boli pre mesto nevý­hodné ako v minulosti, celá transakcia sa môže otočiť proti nám, obyvateľom mes­ta. V takom prípade hrozí, že k dohode nedôjde.

Ktoré športoviská v Žiline najviac chýbajú?
Z finančne náročnejších projektov je to jednoznač­ne viacúčelová športová hala, v ktorej okrem väčši­ny športových podujatí by bolo možné organizovať aj kultúrne podujatia, koncer­ty, prípadne výstavy. Ako al­ternatívy pripadajú do úvahy výstavba novej haly alebo odkúpenie a zrekonštruo­vanie chátrajúcej športovej haly na Bôriku. Ja aj kolego­via poslanci z nášho klubu preferujeme druhú možnosť. Tomuto riešeniu ale opäť stojí v ceste spor medzi pri­mátorom a majiteľom haly. Ďalej je tu dopyt po ďalšej krytej plavárni. Tá súčasná vôbec nedokáže kapacitne uspokojiť záujem športových klubov ani verejnosti. Tu má mesto k dispozícii aj potreb­ný pozemok, je spracovaná štúdia, mesto by podľa mňa mohlo konať. Samozrejme, na to potrebuje financie (cca 4 – 5 miliónov eur). Do tre­tice je to dôstojný atletický štadión s kompletnou vy­bavenosťou a nevyhnutným zázemím. S jeho výstavbou sa uvažuje v rámci spomí­naného komplexu AŽIŠ za Váhom. Žilinská atletika má v tomto roku 95 rokov a to, že nemá dôstojný areál, je veľká hanba. Primátor hovorí už pár rokov o AŽIŠ-i, odvo­láva sa na neochotu poslan­cov akceptovať jeho projekt za Váhom, a pritom v Žiline sú pripravené dva oveľa re­álnejšie projekty na výstav­bu atletických štadiónov: areál Žilinskej univerzity na Ul. vysokoškolákov a areál Gymnázia na Hlinskej pat­riaci pod VÚC. Všetko majet­kovo usporiadané, s pripra­venými projektmi. Chýbajú len peniaze. Netreba čakať na AŽIŠ a na konsenzus me­dzi poslancami, stačí vstúpiť do rokovania s VÚC alebo Ži­linskou univerzitou a nájsť dohodu a riešenie na finan­covanie, aby sa to čo najskôr vybudovalo. Touto cestou by som na mieste primátora šiel ja. Je to rýchle, lacné a zá­roveň kvalitné riešenie na rozdiel od megalomanského AŽIŠ-u.

Budete ich výstavbu rie­šiť v investíciách na tento rok?
V rozpočte mesta a pláne in­vestícií na rok 2018, ak opo­menieme 65 000 eur na spra­covanie ďalšej projektovej dokumentácie pre AŽIŠ, nie je žiadna naplánovaná suma, ktorá by riešila zásadným spôsobom niektorý z uvede­ných problémov. Najväčším projektom v roku 2018 je vý­stavba športovísk na mies­te chátrajúceho športoviska na Oravskej ceste, úplná re­konštrukcia detského ihris­ka v lesoparku a bežné opra­vy detských ihrísk. Ja osobne vidím potenciál na to, aby sa vyššie spomínané projekty rozbehli v roku 2019, ak budú v tomto roku predrokované. To je ale úloha, ktorá asi čaká na nového primátora.

Primátor chce dostavať AŽIŠ, verí v podporu zastupiteľstva. Mesto chce aj Karpatskú