Mesto si dalo vypracovať štúdiu AŽIŠ-u. Videli ste ju? Čo na ňu hovoríte?
Tých štúdií je viac. Ako prvá uzrela svetlo sveta štúdia uskutočniteľnosti, ktorú si dalo vedenie mesta spracovať v roku 2015. Iniciátorom ďalšej štúdie bol náš poslanecký klub, kde sme požiadali spracovať štúdiu využitia celého priestoru za Váhom od Budatínskeho hradu až po Vodné dielo Žilina pre športovo-rekreačné účely. Namiesto toho mesto v septembri 2017 vyhlásilo verejnú urbanisticko-architektonickú súťaž s názvom Areál športu Dubeň v Žiline, ktorej obsah zase len nadväzuje na dlhodobé snahy súčasného primátora o vybudovanie cca 60-miliónového Areálu žilinského športu (skrátene AŽIŠ).
Je podľa klubu nezávislých realizovateľná? Budete ju v zastupiteľstve presadzovať v investíciách na tento rok?
K projektu má náš poslanecký klub, ale aj ďalší poslanci, veľa otázok a výhrad. Od nejasného financovania (cena zhotoveného projektu je plánovaná na 60 miliónov eur, ročná splátka 5 – 6 miliónov eur), dopravného napojenia, životného prostredia až po prevádzkovanie a udržateľnosť celého projektu v budúcnosti. Nielen poslanci, ale aj športová verejnosť je v prípade AŽIŠ-u názorovo rozdelená. Napriek tomu, že chýba konsenzus a súhlas zastupiteľstva, primátor podniká ďalšie kroky. V tomto roku je to vyčlenenie sumy 67 500 eur na spracovanie ďalšej projektovej dokumentácie. Vzhľadom na to, že projekt nemá podporu poslancov, odbornej ani širokej verejnosti, považujem to za vyhodené peniaze.
Aké máte alternatívy vybudovania športovísk v Žiline?
Žilina má, čo sa týka budovania potrebných športovísk, niekoľko zásadných problémov. Nemá jasný plán rekonštrukcie a budovania športovísk, ktorý by bol dlhodobo naviazaný na mestský rozpočet. Nemáme skoro žiadne informácie, čo by chceli občania, mesto čiastočne pozná len názor športových klubov. Nemáme dostatočný aparát – na referáte športu je v podstate jeden človek. Rozvoju bráni nedostatok vlastných mestských pozemkov, kde by sa dalo stavať. Vedenie mesta má prioritu AŽIŠ, o iných alternatívach sa nediskutuje. Ako najrozumnejšie riešenie sa ponúka rekonštrukcia, resp. dokončenie už existujúcich projektov, ako sú športová hala na Bôriku a areál Karpatská. V oboch prípadoch tomu bránia zlé vzťahy medzi ich majiteľom a mestom. Celá problematika sa vďaka niektorým ľuďom výrazne spolitizovala. Občania mesta, športovci a kluby sú momentálne rukojemníkmi zbytočných sporov. Všetky tieto veci sú riešiteľné, obávam sa však, že aktérom chýba ochota hľadať dohodu, ktorá by bola v prospech Žilinčanov.
Je v hre aj odkúpenie a dostavba Karpatskej? Podľa našich informácií totiž mesto zaslalo ponuku na jej odkúpenie súčasnému majiteľovi.
Aj ku mne sa už dostala táto informácia, ale nie z mestského úradu. Poslanci oficiálne takúto informáciu nemajú. Rozostavaný komplex športových hál na Karpatskej ulici je ďalším svedectvom katastrofálnej situácie športovej infraštruktúry v našom meste. Osobne si myslím, že odkúpenie Karpatskej a jej dostavanie v réžii mesta je správny krok. Neviem však, aké podmienky si kladie súčasný majiteľ. Ak by boli pre mesto nevýhodné ako v minulosti, celá transakcia sa môže otočiť proti nám, obyvateľom mesta. V takom prípade hrozí, že k dohode nedôjde.
Ktoré športoviská v Žiline najviac chýbajú?
Z finančne náročnejších projektov je to jednoznačne viacúčelová športová hala, v ktorej okrem väčšiny športových podujatí by bolo možné organizovať aj kultúrne podujatia, koncerty, prípadne výstavy. Ako alternatívy pripadajú do úvahy výstavba novej haly alebo odkúpenie a zrekonštruovanie chátrajúcej športovej haly na Bôriku. Ja aj kolegovia poslanci z nášho klubu preferujeme druhú možnosť. Tomuto riešeniu ale opäť stojí v ceste spor medzi primátorom a majiteľom haly. Ďalej je tu dopyt po ďalšej krytej plavárni. Tá súčasná vôbec nedokáže kapacitne uspokojiť záujem športových klubov ani verejnosti. Tu má mesto k dispozícii aj potrebný pozemok, je spracovaná štúdia, mesto by podľa mňa mohlo konať. Samozrejme, na to potrebuje financie (cca 4 – 5 miliónov eur). Do tretice je to dôstojný atletický štadión s kompletnou vybavenosťou a nevyhnutným zázemím. S jeho výstavbou sa uvažuje v rámci spomínaného komplexu AŽIŠ za Váhom. Žilinská atletika má v tomto roku 95 rokov a to, že nemá dôstojný areál, je veľká hanba. Primátor hovorí už pár rokov o AŽIŠ-i, odvoláva sa na neochotu poslancov akceptovať jeho projekt za Váhom, a pritom v Žiline sú pripravené dva oveľa reálnejšie projekty na výstavbu atletických štadiónov: areál Žilinskej univerzity na Ul. vysokoškolákov a areál Gymnázia na Hlinskej patriaci pod VÚC. Všetko majetkovo usporiadané, s pripravenými projektmi. Chýbajú len peniaze. Netreba čakať na AŽIŠ a na konsenzus medzi poslancami, stačí vstúpiť do rokovania s VÚC alebo Žilinskou univerzitou a nájsť dohodu a riešenie na financovanie, aby sa to čo najskôr vybudovalo. Touto cestou by som na mieste primátora šiel ja. Je to rýchle, lacné a zároveň kvalitné riešenie na rozdiel od megalomanského AŽIŠ-u.
Budete ich výstavbu riešiť v investíciách na tento rok?
V rozpočte mesta a pláne investícií na rok 2018, ak opomenieme 65 000 eur na spracovanie ďalšej projektovej dokumentácie pre AŽIŠ, nie je žiadna naplánovaná suma, ktorá by riešila zásadným spôsobom niektorý z uvedených problémov. Najväčším projektom v roku 2018 je výstavba športovísk na mieste chátrajúceho športoviska na Oravskej ceste, úplná rekonštrukcia detského ihriska v lesoparku a bežné opravy detských ihrísk. Ja osobne vidím potenciál na to, aby sa vyššie spomínané projekty rozbehli v roku 2019, ak budú v tomto roku predrokované. To je ale úloha, ktorá asi čaká na nového primátora.
Primátor chce dostavať AŽIŠ, verí v podporu zastupiteľstva. Mesto chce aj Karpatskú