Peter Getting (1975) je autorom poviedkovej zbierky „Klietky“ (2007), románu „Mrchovisko“ (2010), zbierky scenárov „Tiene čiže Mein Kampf“ (2012) a zbierky poviedok „Errata“ (2014). Publikuje aj časopisecky a v rozhlasovom éteri, podieľal sa na viacerých občianskych a kultúrnych kampaniach. Pochádza z nášho regiónu, ako novinár začínal v Žiline. Len nedávno mu bolo udelené výnimočné ocenenie. Nie však za publicistickú činnosť, ale za šírenie tolerancie. Preto sme sa s ním krátko pozhovárali.
Nedávno ste získali prestížne ocenenie. O čo išlo?
Osobne si nezakladám na rôznych cenách, myslím si, že dôležitejšie je, čo človek v skutočne robí. Ale toto ocenenie ma prekvapilo. Nešlo len o publicistickú činnosť, ale aj o verejné aktivity. Ocenenie udeľuje každoročne medzinárodná židovská humanistická organizácia B’nai B’rith Tolerancia a dôvodom, ako to stojí v plakete, je snaha o podporu občianskeho spolunažívania, dialógu a tolerancie.
Tejto problematike sa dlhodobo venujete. Čím je vám blízka?
Je mi blízka nielen židovská, ale každá menšinová problematika. Etnická aj kultúrna. Myslím si, že v hlavnom prúde u nás má stále veľmi málo priestoru. Každá forma kultúry nás pritom obohacuje - dokladom je celá naša európska civilizácia, práve tá, ktorá sa tak rada pyšní a podlieha xenofóbnym náladám, a pritom často zabúda, že od počiatku ju obohacovali a spoluvytvárali rôzne aj „cudzie“ vplyvmi. Z tohto pohľadu nepoznám nič hlúpejšie ako heslá typu: svoje si nedáme, cudzie nechceme.
V Bratislave sa dlhodobo venujete organizovaniu akcií. S akým zameraním?
Ako spisovateľ pracujem s perom, ale v istom momente človek cíti, že je čas odložiť pracovný nástroj a prispieť aspoň niečím malým, aby sme žili lepší život. Podieľal som sa na niekoľkých aktivitách, v Žiline to bola napríklad spolupráca so združením Za krajšiu Žilinu aj so Žilinským literárnym festivalom. V Bratislave zasa napríklad kultúrny happening Nechceme sa prizerať, podobne som spoluorganizoval kultúrne protestné podujatie Dosť bolo ticha, ktoré zahŕňalo koncerty, výstavy, diskusie.
Ste Bytčan. Aký je váš vzťah k tomuto mestu?
Bytča je historickým mestom, ktoré má aj odkaz v humanistickom centre z čias Juraja Turza, ale trpí mnohými komplexmi, z ktorých vyvierajú aj absurdné rozhodnutia. Za normalizácie v meste zrovnali zo zemou židovský cintorín, aby na pietnom mieste cikali psíkovia, teraz zasa hrozí nebezpečenstvo pre synagógu. Ale podobné problémy sú v každom slovenskom meste. Páči sa mi výrok antického filozofa Marca Aurélia: Všade, kde sa dá žiť, dá sa žiť dobre.
Vydali ste už štyri knihy. O čom je tá najnovšia?
Posledná knižka sa volá Errata a obsahuje krátke satirické poviedky, v nich rozoberám rôzne mýty od antických po tie najnovšie. Takže napríklad v rakete poletuje zablúdený psík Lajka, v inej bojujú Indiáni, v ďalšej zasa Adam v rajskej záhrade tak trochu zabudne, čo má robiť...
Plaketa B´nai B´rith Tolerancia
Dňa 14. júna 2015 sa uskutočnilo otvorené stretnutie lóže B´nai B´rith Tolerancia, na ktorom bola udelená jubilejná piata Plaketa tolerancie. Toto vyznamenanie predstavuje ocenenie osobnosti, nie židovi, ktorá otvorene a účinne prezentuje názor či postoj alebo pozitívny vzťah k židovskej komunite. Podľa štatútu o udeľovaní plakety rozhoduje porota, ktorá posudzuje nielen prezentované postoje, ale aj situácie, za ktorých svoje názory konkrétna osobnosť prezentuje.
Doterajšími laureátmi boli filmový režisér Dušan Hudec, filantrop Peter Kurhajec, stredoškolská profesorka histórie Ružena Kormošová a spisovateľ, maliar, človek s obrovským umeleckým záberom Daniel Hevier. Za laureáta piateho vyznamenania za rok 2014 vybrala porota novinára, publicistu a spisovateľa Petra Gettinga. Ako sa hovorí v zdôvodnení návrhu – citát: „Peter Getting vo svojej tvorbe a občianskych aktivitách sa venuje problematike nacionalizmu, antisemitizmu a extrémizmu, poukazuje na zhubný charakter rasistickej antisemitskej ideológie fašistického Slovenského štátu v rokoch 1939 – 1945, odhaľuje súvislosti genocídnej politiky tohto štátu proti židovským občanom, úlohu konkrétnych predstaviteľov ľudáckeho režimu v prenasledovaní židov, prináša svedectvá o utrpení židov počas Slovenského štátu.“
Laudácio predniesol politológ, analytik a náš priateľ Grigorij Mesežnikov. Laureát prijal vyznamenanie s veľkou pokorou a skromnosťou. Príhovor Petra Gettinga ako aj beseda účastníkov stretnutia s laureátom, ktoré nasledovali ukázali, že vyznamenanie je v správnych rukách. Peter Getting sa predstavil širokým záberom tém a ohromnými vedomosťami v jednotlivých oblastiach, ktorým sa venuje. Prezentovanými názormi dokazoval, že má veľmi prísny rebríček hodnôt, ktorý zodpovedá univerzálnym hodnotám humanizmu. Stretnutie bolo veľkým duševným obohatením všetkých účastníkov.
Michal Filek
Snímka archív
