V súzvuku aktuálnych okolností Žilina stihla odohrať štvrťfinále play – off proti Martinu. Aká to bola séria z vášho pohľadu?
Nikto sa nechce vyhovárať na rozhodcov, no viackrát som zažil počas sezóny, že naše zápasy boli ovplyvnené výkonmi rozhodcov. Cítil som krivdu v tom, každý sa vyhováral na každého a prakticky celý zimný štadión videl ten kopnutý gól korčuľou. Ešte viac ma hneval fakt, že z neho (videorozhodca Erik Neuzer – pozn. autora) pomaly spravili hrdinu, keďže ospravedlnením spravil veľké gesto. Nám to nevrátilo priebeh zápasu, možno by sme prehrali v predĺžení, no k tejto šanci sme sa nedostali. Pred štvrtým duelom som v kabíne videl na chalanov odovzdanosť, trápilo ich to a keby bol stav série 1:2, tak určite by sme neprehrali posledný zápas sezóny 0:6.
Je vaše rozhodnutie skončiť s aktívnou kariérou definitívne?
Túto sezónu ma hokej neskutočne zabával, tešil som sa na každý jeden tréning s týmto tímom. V mojom veku je to už o zdraví, momentálne sa cítim dobre, no za dva týždne môže byť horšie. Doktor mi neodporúča pokračovať v ďalšej sezóne a po rozhovore s manželkou som si povedal, že dosť už stačí. Na 99 percent končím s kariérou.
Nie je vám ľúto, že ste sa museli nútene rozlúčiť pred vyprázdnenými tribúnami?
Na tieto veci ohľadom posledného zápasu či osláv si nepotrpím. Dominik Rehák s mojou manželkou sa postarali o rozlúčku v šatni, za čo im ďakujem, no mňa štve vypadnutie z play – off. Ostatok sa vôbec netrápi. Nikdy som nepotreboval byť stredobodom pozornosti, ani na rozhovory s médiami som skôr posielal spoluhráčov. Beriem si z toho pozitíva, nájdite mi hráča, ktorý ukončil kariéru pred prázdnym hľadiskom?
Avšak prekvapili spoluhráči v šatni, prezradíte čo spískali?
Ešte počas sezóny som Dominikovi Rehákovi hovoril, že nechcem žiadne oslavy. To som mohol akoby hrach na stenu hádzať. Dostal som špeciálny dres s mojou fotkou, ten je krásny a dám si ho zarámovať. Rovnako aj koláž fotiek od útleho detstva až po koniec kariéry. Každá maličkosť poteší, no robili si s tým veľké starosti a potešilo ma to fakt viac než veľmi.
Veľkí chlapi neplačú či pri takýchto momentoch to jednoducho nešlo?
Nehanbím sa za slzy. K hokeju patria emócie, plakal som aj v Česku, keď sme prehrali vo finále extraligy. Teraz to bola nesmierne vďačnosť za ľudí, ktorí ma prekvapili a vyjadrili uznanie. Vnútorne si to nesmierne cením.
Splnili ste si počas kariéry všetky sny?
Svoje sny som si splnil. Tým najväčším sa bolo dostať na majstrovstvá sveta a mať originál slovenský dres zo šampionátu, v ktorom som hral. K tomu som hral do 43 rokov hokej, čo iní hráči len tak nezažili. Bola to pekná jazda, raz hore a raz dole. Nič ma nemrzí a nechcel by som ani žiadny moment vrátiť späť.
V jednom z našich rozhovorov vás vychválil súčasný tréner Vlkov Stanislav Škorvánek. Že vraj vaša kondičná pripravenosť je na úrovni 30 ročného hráča napriek mnohým zraneniam kolena či rôznym zlomeninám. Čomu vďačíte za túto vašu dlhovekosť?
Viete, naša generácia bola takto vedená. Celý život robím strečing, dodržiavam stravu, alkohol počas sezóny vypúšťam a celkovo životospráva je dôležitá. K tomu musí hokejista stále na sebe pracovať, nie si hodiť tréning a ísť domov s tým, že veď nejak bude a uvidíme. Nie každý má talent na hokej ako napríklad Žigo Pálffy, ostatní musia tvrdo drieť, aby niečo dosiahli. Práve na terajšej generácii mladých športovcov mi toto prekáža, vidím deti s čipsami a sladenými nápojmi v ruke. Neviem, či toto je správna cesta.
Ako si užívate druhý týždeň na športovom dôchodku?
Akurát som si dal týždeň voľno a začínam cvičiť s manželkou. Celkom sa zhrozila tejto predstavy, no budeme teraz spolu každý deň. Aj ona bude zvyknutá na denný rytmus počas môjho hokeja a musíme vymyslieť niečo ďalej, aby ma to napĺňalo. Niečo máme rozbehnuté a budeme sa venovať našim deťom. Predovšetkým všetci na svete potrebujeme upokojiť aktuálnu situáciu, pretože panika niektorých ľudí už nie je normálna.
Nebude z vás hokejový tréner?
Mal som už jeden telefonát, no nechcem to riešiť horúcou hlavou. Nič nevylučujem, no tréneri to majú dnes ťažké. Rodičia dosť zasahujú do kompetencií, nepáči sa mi tento systém a neviem či toho kolosu chcem byť súčasťou. Nikdy nehovor nikdy.
Predsa len ste akoby tréner vašich synov, ktorí idú vo vašich športových šľapajách. Je toto už iná generácia športovcov ako bola tá vaša?
Jeden syn hráva hokej za MsHK Žilina, druhý futbal za MŠK Žilina. Doba sa totálne zmenila, ja som ako malý dostal facku na tréningu, doma druhú a všetko vybavené. Teraz si táto mládež dovoľuje všetko, bol som nedávno v škole za starším synom a deti používali také nadávky, že som ich musel usmerňovať. Sám sa pýtam, či tieto deti nemajú žiadne zábrany a ja sa snažím vychovávať moje deti v slušnosti a pokore. Verím, že medzi ľuďmi mi nerobia hanbu.
Ste rešpektovaná osobnosť v Žiline, určite vnímate celú situáciu okolo hokeja. V akom je stave?
Práve túto sezónu mi prišlo, že všetko sa dalo na správnu cestu. Rozpočet šiel dole, hrali Žilinčania a na týchto základoch sa dalo stavať. Pri avizovanom predaji tu príde nový subjekt a robiť si to po svojom, teda podľa mňa to nie je správny krok. Žilina ako mesto by ten hokej mala mať, no terajšia situácia je pre každého neznámou. Uvidíme, čo sa udeje. Neboli veľké oči, mali sme veľa mladých chlapcov a túto sezónu som si užil. Niekde to celé smerovalo, len mesto chce to celú predať. Budeme držať palce, aby to nedopadlo zle a neuškodilo to žilinskému hokeju.
Zaznamenali ste pozitívnu odozvu o vašom konci kariéry aj od bežných ľudí?
Neradím sa medzi žilinské celebrity. Hokejoví fanúšikovia ma občas zastavia aj teraz pred play – off s prianím, aby sa nám darilo proti Martinu. To ma dosť potešilo, no v poslednej dobe za mojich čias v Žiline sa v hľadisku nadávalo. Sedel som na tribúne, keď som bol zranený a musel som ísť na iné miesto, aby som sedel sám a nepočul tie nadávky od ľudí. Nechápem, prečo chodia na hokej a potrebujú iba šíriť negatívnu energiu. Avšak vážim si každého priaznivca, ktorý vedel oceniť moju každodennú robotu.
Mnoho športovcov sa po aktívnej kariére nevie zaradiť, nemáte z toho mierne obavy aj vo vašom prípade?
Obávam sa, že na to si budem dlho zvykať. Nemôžem zostať doma a ľutovať sa, že som skončil s hokejom. Budem sa udržiavať, pretože by mohli prísť časom ľahšie mnohé zranenia, čo mi potvrdili bývalí hráči, keď prestali s pravidelným pohybom. Nechcem prísť do štádia, že za dva roky sa nebudem vedieť jedno ráno postaviť z postele.
Takže ako amatéra vás ešte uvidíme pri nejakom športe?
V Považskom Chlmci si chodím s deckami zahrať futbal na ihrisko, tak od nich už nejaké ponuky prišli. Rovnako hokejoví amatéri z tímu Carolina si ma už doberajú, že mám dres nachystaný a mám prísť. Tiež ma volali kamaráti z Púchova, že či s nimi nepôjdem na rôzne turnaje, takže ponúk mám fakt dosť.
Vizitka Petra Húževku
Stav: ženatý, manželka Katarína, synovia Filip (14) a Samuel (8), žije v Považskom Chlmci
Typická vlastnosť: som mimoriadne pokojný človek, občas sa podarí ma vytočiť jedinej mojej manželke
Na ľuďoch neznášam: nemám rád falošných ľudí
Životný sen: mám všetko, športový sen som si splnil a mimo športu mám zdravú rodinu. Nebolo by zlé mať ďalšie vízie do budúcnosti, no všetko som si splnil.
Obľúbené jedlo: mám rád talianske jedlá, najviac keď manželka navarí cestoviny s prosciuttom
Cestovateľský sen: komunikujeme doma o Ománe, no svet rieši iné starosti ako cestovanie momentálne
Športový vzor: Peter Sagan, lebo je typický „makač“
Ak by nebol hokejista: možno by som robil niečo s autami, celkom som aj zručný človek či snáď by som vedel robiť športového manažéra
Hokejová kariéra Petra Húževku v Žiline:
1999/2000 – 37 zápasov (10 gólov, 11 asistencií)
2000/2001 – 40 zápasov (16 gólov, 21 asistencií)
2001/2002 – 52 zápasov (3 góly, 9 asistencií)
2002/2003 – 42 zápasov (10 gólov, 2 asistencie)
2003/2004 – 41 zápasov (3 góly, 11 asistencií)
2004/2005 – 34 zápasov (5 gólov, 2 asistencie)
2016/2017 – 53 zápasov (9 gólov, 16 asistencií)
2017/2018 – 36 zápasov (6 gólov, 10 asistencií)
2018/2019 – 34 zápasov (5 gólov, 10 asistencií)
2019/2020 – 46 zápasov (13 gólov, 23 asistencií)
Okrem Žiliny obliekal dres rodného Púchova, Topolčian, Dubnice, Trenčína, Piešťan, Košíc, Vitkovíc (Česko), Pavlodaru (Kazachstan) a Olomouca (Česko). V roku 2008 si splnil svoj sen, keď sa predstavil na majstrovstvách sveta v Kanade, kde odohral 5 stretnutí pod vedením trénera Júliusa Šuplera a pripísal si jednu asistenciu.
