Mladý žilinský rodák spojil dva zdanlivo nespojiteľné javy – jódlovanie a hru na akustickej gitare. Ako sa mu to podarilo a ako to prebiehalo nám prezradil v rozhovore.
Ako ste sa dostali k hudbe?
S hudbou som spojený už od 15-tich rokov. Moji starší bratia mali osobitý vkus a niečo z toho sa prenieslo aj na mňa. Zvykol som tiež počúvať môjho brata, keď hral na gitare a spieval. Keďže som netušil, že viem spievať aj ja, najskôr som sa prihlásil na gitaru, ale noty a klasické piesne ma príliš nebavili, tak som sa začal učiť sám.
Aké boli vaše prvé skúsenosti s hudbou?
Prvé skúsenosti boli úsmevné a nesmelé. Skúsil som spevácky zbor. Pamätám si ešte na prvý telefonát s vedúcou zboru. Nechcela mi veriť, že mám 16 rokov, mal som na ten vek dosť hrubý aj hlboký hlas. V zbore som sa ale dlho neohrial. S pár chalanmi sme dali dokopy kapelu a náš prvý koncert bol pre mňa nočnou morou. Začiatky sú ťažké. Neskôr som sa prihlásil na ZUŠ Ferka Špániho, kde som študoval popri gymnáziu spev a neskôr klavír. Toho času som veľmi veľa cvičil. Našiel som si tiež novú kapelu. Volali sme sa Best Zeroes, bavilo nás hrať, aj vystupovať, kým neprišlo štúdium na vysokej škole a museli sme sa rozdeliť.
Kde a čo teraz študujete a aké máte plány do budúcna?
Študujem v Banskej Bystrici prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii anglický a nemecký jazyk a kultúra. Hlavne kvôli štúdiu som sa musel hudby vzdať. Či už to bol zbor, ZUŠ alebo kapela. Prestal som úplne cvičiť aj spievať, ale nikdy som na spev nezanevrel. Zostáva mi už len posledný rok. Popri štúdiu sa pracovať veľmi nedá, hlavne kvôli časovej tiesni, ale keď si nájdem pevné pracovné miesto, tak chcem nejaké peniaze investovať do hudby a nahrávania.
Ako vám napadlo vložiť jódlovanie do štandardnej pesničky?
Nikdy ma nebavilo držať sa jedného žánru, keď som v sebe objavil talent na spev, zvykol som spievať aj 7 hodín denne a postupne vás tradičný spev omrzí. Začal som cvičiť falzet, neskôr beatbox, dancehallový rap a jódlovanie. Jódlovanie je vďačná technika, pomocou ktorej dokáže spevák ľuďom vyčariť úsmev na tvári. Často si však jódlovanie ľudia spájajú len s folkom, rýchlym tempom, krojom a triviálnymi tancami. Práve takúto mylnú predstavu som chcel vyvrátiť mojou pomalšou a melodickou piesňou Lonely Yodel, pri ktorej som použil ako základ americkú školu jódlovania spojenú s country. Vytvoril som tak modernejšie znejúcu akustickú pieseň.
Priblížite čitateľom, o čom je text vašej piesne Lonely Yodel?
Text je pomerne smutný, vychádza z môjho života, ale vo všeobecnosti hovorí o tom, že hoci vás chce veľa ľudí od vašich snov odradiť a na ceste je mnoho prekážok, treba si ísť tvrdohlavo za svojimi snami.
Kde sa odohráva videoklip a ako sa vám natáčal?
Videoklip sa odohráva na vrchu Straník. Klip zahŕňa aj zábery na Malú Fatru a Žilinskú kotlinu. S prácami na ňom mi pomohli bratia Juraj a Ján Čerňanskí z videoprodukčného tímu JJ Video Slovakia.
Údajne ste spolupracovali s Petrom Bažíkom na piesni Protect. Aký máte pocit z výsledku?
Áno, Petra Bažíka som kontaktoval a pomohol mi. Ukázal som mu pár starších vecí, ktoré som zložil. Peťovi sa zapáčil Protect a povedal, že mi ho pomôže zaranžovať a nahrať. Protect bol práve prvou skladbou, ktorú som zložil ešte ako pätnásťročný, takže má táto pieseň pre mňa aj citovú hodnotu. Jedného dňa sme sa stretli, nahrali sme vokály a o inštrumentálnu časť sa postaral Peťo. S výsledkom som bol nakoniec veľmi spokojný, myslím, že sa podarilo vytvoriť dobrú rádiovú rockovú skladbu.
Môžeme ešte očakávať nejakú spoluprácu medzi vami a Petrom Bažíkom?
Išlo o jednorazovú záležitosť. Peťo bol natoľko ochotný, aby svoj čas, hudobnícke a zvukárske nadanie využil na pomoc niekomu cudziemu, za čo si ho nesmierne vážim. Ešte sa medzi nami nájdu ľudia, ktorí nehľadia len na finančnú odmenu. Peťo mi dal to najcennejšie, čo môže hudobník dostať, a to je motivácia venovať sa hudbe ďalej.
Ak si chcete Petra Kulicha vypočuť, tu je odkaz na video:
http://www.youtube.com/watch?v=LiSw__DrmTk&index=1&list=PLzZvVKntXdzk2YFLxc-a5yUsZ90413UxY
Petra Vörösová
Snímka JJ Video Slovakia
