Ktorý zážitok považujete za svoj prvý cestovateľský?
Ako sedemnásťročná študentka som mala ísť Žilinský kraj zastupovať na modelové zasadnutie Európskeho parlamentu v Bratislave. Keď som zistila, že mi povedali zlý čas odchodu vlaku zo Žiliny, nemala som sa už ako dostať z Kuneradu na stanicu v Žiline. Veľmi som tam chcela ísť, no mama nebola nadšená, bola som študentka, skúsenosti s cestovaním som nemala žiadne, maximálne len v rámci presunu za nejakým cieľom. Napokon ma na stanicu zaviezol bratranec a aby som vlak stihla, išiel naozaj rýchlo. Tam som sa nejakého chlapca spýtala, či nejde do Bratislavy. Keď povedal, že áno, tak som sa pri ňom držala celú cestu a on ma odprevadil až na miesto. Študoval vtedy na vysokej škole v Žiline za pilota.
A zážitok, čo sa podpísal na tom, že sa cestovanie stalo vašou vášňou?
Hlavným impulzom bol rozchod s priateľom. Cestovanie bolo vtedy pre mňa ako liečebná terapia. Potrebovala som odísť z miesta, kde som sa dovtedy pohybovala, kde na mňa padali spomienky, chcela som získať nadhľad, zistiť, že aj inde je svet krásny a žijú tam úžasní ľudia.
Mnoho ľudí tvrdí, že na cestovanie nemá peniaze. Vy cestujete lowcostovo, teda s minimálnymi nákladmi, takže im zrejme budete oponovať...
Určite. Cestovanie v dnešnej dobe vôbec nie je o peniazoch. Je to skôr o chuti a odvahe vydať sa na cesty. Cestujem zväčša sama a viem byť preto flexibilná. Letenky aj ubytovanie sa dajú zohnať veľmi lacno. Keď si kúpim letenku, rezervujem si ubytovanie v hosteli. Stačí mi posteľ, miesto, kde sa môžem umyť, vyspať a nabiť telefón. Viac nepotrebujem.
Koľko krajín ste precestovali a aké sú vaše plány?
Rada by som navštívila všetky európske štáty. Mám aplikáciu, kde si svoje cesty zaznamenávam. Keď do nej nazriem, vidím, že v rámci Európy som prešla 29 štátov, 30. sa chystám navštíviť. Zostáva mi teda 13 krajín, do ktorých chcem vycestovať. Ak však Turecko začleníme do Európy a nie do Ázie, tak 14.
Vaše prvé cesty zrejme viedli do okolitých štátov, však?
Samozrejme, väčšinou človek navštívi to, čo má najbližšie - Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko. No v Škótsku, keď som už mala za sebou aj škandinávske krajiny, som si prvýkrát povedala, že budem cestovať. Práve v čase, keď som si liečila ubolenú dušu, som bola v Londýne, Edinburghu a odvtedy som cielene vyhľadávala destinácie a hľadala tipy na cestovateľských blogoch.
Ako také nízkonákladové cestovanie vyzerá?
Zo začiatku, keď som videla lacnú letenku do zaujímavej európskej destinácie, tak som si povedala, prečo tam neísť? Zabookovala som si letenku a ubytovanie v hosteli a odletela. Teraz si cielene vyberám krajinu, kde som ešte nebola a hľadám lacnú letenku alebo iný druh dopravy.
Koľko dní sa v krajine zdržíte a podľa čoho vyberáte, čo v nej chcete vidieť?
Závisí to od toho, kedy mám spiatočnú letenku. Niekedy je to napríklad od utorka do soboty, niekedy mi na európske mesto stačia aj dva dni. Vytipujem si oblasť, kde chcem ísť, čo v nej chcem vidieť, booknem si letenku, hostel a pozerám, čo je v meste, okolí a postupne si zostavujem itinerár.
Cestujete výhradne sama. Nikdy ste nemali strach?
Môžem povedať, že Európa je bezpečná. Možno naposledy v Bruseli som sa cítila trošku diskomfortne, keď som na dvoch miestach videla večer nadrogovaných hlučných ľudí, tak som sa im radšej vyhla. Inak nie, európske krajiny sú veľmi prívetivé. Niekde sa občas nájdu ľudia, čo vás chcú obtiahnuť o peniaze, napríklad na Mallorke som si v autobuse po anglicky vypýtala lístok, ktorý stál asi 2 eurá, bolo to na ňom aj napísané, dala som šoférovi 5 eur a nič mi nevydal. Keď som sa domáhala výdavku, povedal mi, že ak sa mi nepáči, môžem ísť neskorším autobusom. Zaskočí vás to, znechutí, ale nič s tým neurobíte. Netreba však generalizovať. Je to len skúsenosť na tom mieste v tom čase, a na budúce môže byť iná. Na druhej strane v severnom Macedónsku keď sme raz chceli platiť za autobus do Kaňonu Matka, šofér nás poslal sadnúť si bez platenia, aj ďalšieho cestujúceho z Južnej Kórey, ktorý bol z toho v poriadnom šoku. Napríklad v Luxemburgu , kde je verejná doprava zadarmo, by sa to dalo pochopiť, tu to však bolo nedobrovoľné cestovanie načierno.
Ktorá krajina vás nečakane očarila?
Je ťažké vybrať niektorú, lebo vo viacerých je veľmi pekne. Mne sa páči Grécko, Taliansko, Španielsko, ale najväčšiu emóciu som zažila v Portugalsku. Keď cestujete, takmer všade stretnete Slovákov, Čechov, Poliakov a tam v tom čase, bolo to v roku 2016, nebol nikto z týchto národností. Mala som ísť vtedy do Bruselu a odtiaľ do Lisabonu. Keďže v Bruseli boli v tom čase teroristické útoky, tak sa veľa vecí menilo a letela som priamo do Lisabonu. Bola skorá jar, no tam bolo teplo a slnečno. Lisabon je čisté, krásne, otvorené a farebné mesto s úžasnou atmosférou a nezabudnuteľnými žltými električkami. Dokonca tam na uliciach ľuďom leštia topánky, to som nikde inde nevidela.
Na mieste sa pohybujete sama alebo sa kontaktujete aj s miestnymi obyvateľmi?
Nevyhýbam sa kontaktu s ľuďmi, dokonca sa aj sama prihovorím. V hosteli sa so všelikým zoznámite a dáte do reči, poviete si medzi sebou, kde kto ide na výlet a neraz sa pridáte vy k niekomu alebo niekto k vám. Je to slobodné, otvorené a spontánne. Minule mi ale jeden pán trošku objasnil , ako je to s tou našou slovanskou povahou. My, Slovania, sme rodinne a ľudsky založení a nemáme problém viesť bezprostrednú nezištnú komunikáciu, za ktorou nevidíme nič konkrétne. A táto otvorenosť a úprimnosť sa asi ľuďom páči. Ja osobne sa nevnucujem, nie som ten typ, čo príde a začne sa hneď s veľkým úsmevom so všetkými kamarátiť. Ale príležitosti pozhovárať sa sa určite nevyhýbam. V Slovinsku som sa napríklad rozprávala s jednou Luxemburčankou, ktorá tam hľadala svoje korene. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé, pretože som mala o Luxemburgu predstavu ako o luxusnej krajine s vysokou životnou úrovňou, no ona hovorila o veciach, ktoré sa jej tam nepáčili a, naopak, oceňovala niektoré práve v Slovinsku.
Ako sa dohovárate?
Anglicky a nemecky, jedlo si viem objednať aj v taliančine, čítam aj azbuku, čo mi veľmi pomáha, keď idem do niektorých balkánskych krajín, kde ju používajú, napríklad v severnom Macedónsku. Pracovala som v prekladateľskej spoločnosti, mala som na starosti kontrolu textov po korektoroch a prekladateľoch a kvôli jednému špecifickému zákazníkovi som sa naučila čítať aj grécku abecedu. Zaujímavá je aj moja skúsenosť zo Srbska. Kolegyňa keď hovorila po slovensky, dostala normálnu cenu, ja som hovorila stále po anglicky a mne dali cenu vyššiu. Poradila mi, nech rozprávam pomalou slovenčinou, aby zistili, že som Slovanka a nechceli ma obtiahnuť o peniaze.
Vrátili ste sa do niektorej krajiny alebo to máte v pláne?
Keď absolvujem európske kolečko, tak určite sa do niektorých budem chcieť vrátiť. Napríklad do Francúzska, hoci som nikdy nebola v Paríži, pretože ma nelákal. Zato je pre mňa krásne Alsasko, v Holandsku je čo pozerať a určite je nádherná Škandinávia. Páči sa mi Švédsko, v Kodani som bola dvakrát a tiež v Slovinsku som bola dvakrát. Slovinsko je nádherné a máme sa čím u nich inšpirovať
Oslovuje vás škandinávska mentalita?
Veľmi. Sú uvoľnení a hoci pracujú tak ako my, nie sú vystresovaní, neberú veci príliš vážne. Napríklad Dáni sú úžasní v tom, že aj napriek tomu, že milujú nové technológie a pokrok, stále ostávajú prepojení s prírodou. Veľmi citlivo a vyvážene. Dbajú na duševné zdravie a uvedomujú si, akú má hodnotu. My sa v práci vyšťavíme a vôbec nemyslíme na to, že sa niekde musíme dobíjať. Kodaň má krásne parky, dokonca vodnú mestskú dopravu. V Dánsku som vyskúšala stopovanie, špeciálne nám to v tejto krajine odporučili. Prišla za nami asi 70-ročná pani a v dánčine, nemčine a angličtine sa nás spýtala, akým jazykom hovoríme. To bol pre mňa šok. Bola otvorená, absolútne bez predsudkov, nepoúčala, nementorovala. Zavolala svojho syna, ktorý nás potom odviezol, kam sme potrebovali. Tam som zažila aj dump-ster diving, keď obchodné reťazce vykladajú ovocie zeleninu a pečivo v takej kvalite, ktorá sa u nás ešte bežne predáva. V kontajneroch sa naozaj nachádzali kvalitné potraviny. Príde mi to ako šikovné riešenie. Neviem, či u nás je strach z toho, že ľudia by to počas dňa nekupovali a prišli by len večer na takého potraviny, oprávnený.
Skúste načrtnúť povahy ľudí v navštívených krajinách...
U Dánov by som vyzdvihla rozhľadenosť, ochotu počúvať, ale aj spätosť s prírodou a to, že si ju vedia vážiť. Naopak, v južanských krajinách mi prekáža neporiadok. Napríklad aj pri rekonštrukciách domov som si všimla, že to robia neodborne, lajdácky. Akoby im nezáležalo na tom, ako vyzerá prostredie, kde žijú. Zato si ale vedia užívať čaro okamihu a bytia ako takého. U nás sme stále niečím limitovaní, predháňame sa a stále niečo musíme. Viem si predstaviť, koľko pohoršenia by vzbudili ľudia, ktorí by u nás pol dňa presedeli v kaviarni a debatovali s každým, kto tam príde. Na Angličanoch sa mi zas páči noblesa, uhladenosť, spôsob prejavu, majú v sebe niečo inšpirujúce, čo zrejme vyplýva z toho, že tam sú aristokratické vrstvy obyvateľstva. Najväčšiu koncentráciu krásnych žien som videla v Kyjeve. Bola radosť sedieť na lavičke a pozorovať ich. Sú upravené, vkusne nalíčené a skutočne som tam nevidela obéznu ženu. Ale ani som v inej krajine nevidela taký priepastný sociálny rozdiel, pretože napríklad vedľa najnovšej Tesly stála na križovatke Lada polepená lepiacou páskou.
Máte nejakú nepríjemnú skúsenosť?
Áno, z Francúzska. Cestovali sme napríklad odtiaľ do Anglicka a bolo pre mňa nepochopiteľné, keď na nás colníci na hraniciach hovorili po francúzsky. To akoby slovenskí colníci vyžadovali od turistov, aby hovorili po slovensky. Na to predsa slúži angličtina. V jednej situácii, počas generálneho štrajku, kedy sme potrebovali pomoc ma tiež zarazilo dosť zištné konanie istého pána.
Navštívili ste aj pobaltské krajiny?
Z Pobaltia som navštívila Litvu. Vilnius je s veľmi moderné hlavné mesto s maličkým historickým centrom a množstvom cyklotrás. Lotyšsko a Riga sú úžasné. Nikdy by som nepovedala, že taká malá krajina má toľko zaujímavostí.
Ste s niekým z ciest v kontakte?
S istou Hankou z Bratislavy, s ktorou sme sa zoznámili na hosteli v Rige. Občas si napíšeme alebo sa z času na čas stretneme. Väčšinou sa ale pohybujem sama.
Dáte na rady blogerov alebo nepíšete niekde vy svoje zážitky?
Keď idem do nejakej destinácie určite si vyhľadám, čo by tam stálo za pozretie a rada sa nechám inšpirovať. Ja osobne nepíšem, nemyslím si, že by to niekoho zaujímalo. Veď veľa ľudí už cestuje a môže to zažiť na vlastnej koži.
Tridsiatou krajinou bude ktorá?
Rozhodujem sa medzi Rumunskom, Bulharskom alebo Bosnou a Hercegovinou. To by som chcela ešte tento rok na jeseň stihnúť. Do jesene je síce veľa času, ale chcem ísť ešte do Talianska a najbližšie mám namierené do Grécka. Tam som už tiež bola, ale chodím vždy na iný ostrov a teraz pôjdem na Mykonos. Taliansko a Grécko sú pre mňa topky. Navyše, v týchto krajinách, aj v Španielsku, ma hneď berú medzi seba a prihovárajú sa mi ich jazykom, pretože som bruneta a vraj typ podobný tamojším ženám.
Koľko vyjde lowcostová dovolenka?
Letnú dovolenku viem absolvovať za 300 eur. V tejto sume je letenka, hostel a občas nejaká strava. Ak mám na hosteli raňajky, stačí mi káva, minerálka a neskorší obed za pár eur. Nechodím k moru kvôli jedlu, ale kvôli zážitkom. Zbalím si ruksak, karabínou si k nemu pripnem zrolovanú piknik deku, aby som nemíňala peniaze za ležadlo, rozprestriem si ju, vezmem knihu, poslním sa a pokračujem. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som v lete spala na lavičke, napríklad na Malte či v prístave napríklad na Sardínii, a tiež viackrát na letisku.
Aký je váš cestovateľský sen?
Jordánsko - Petra, čo by sa mi mohlo budúci rok splniť a určite Peru, Arménsko a Gruzínsko.
