BELÁ. Pred dvoma týždňami pohltil požiar v obci Belá storočnú drevenicu. Z domca zostala len hromada spáleného dreva a z jej obyvateľa Gustáva Štrkáča sa len vďaka duchaprítomnosti miestnych ľudí nestal bezdomovec. Osudnú a ďalšiu noc strávil v miestnom kultúrnom dome, kde mu ľudia prinášali náhradné oblečenie a jedlo. Najväčším prekvapením však bola unimobunka od nemenovaného darcu, ktorú pár dní po udalosti priviezli do Belej. Umiestnili ju za budovu obecného úradu.
„Má tu teplo, svetlo, posteľ, vodu na kávu si môže variť v rýchlovarnej kanvici. Stále však vyvíjame aktivity, aby sme ho umiestnili do nejakého sociálneho zariadenia,“ rozpráva prednosta Obecného úradu v Belej Peter Šugár.
So skromným bývaním je spokojný aj štyridsaťtriročný Gustáv. „Cítim sa tam útulne. Lepšie ako nič,“ hovorí. Spomienky na starý domov sú však stále veľmi silné. „Čo sa stalo, to sa stalo. Už sa to nedá vrátiť späť. Mal som to tam útulné a pohodlné. Celé som si to zariadil a udržiaval som si to,“ spomína so smútkom v hlase na drevenicu, ktorú zdedil po prastar ých rodičoch. Aby čo najskôr zabudol na nešťastie spred dvoch týždňov, dobrovoľne vypomáha v obecnom dvore zberných surovín. Doobeda trávi čas tu, poobede oddychuje, číta si knižku alebo počúva hudbu. Na otázku, ako vidí svoju blízku budúcnosť, hovorí: „Bol by som rád, ak by sa podarilo vybaviť, aby ma umiestnili ku bratovi, ktorý žije v domove v Hornom Vadičove. Je to môj posledný príbuzný,“ rozpráva.
Napriek celej nešťastnej udalosti však nestráca optimizmus a nádej. „Rád by som pomáhal starším, postihnutým a chorým ľuďom,“ dodáva Gustáv Štrkáč
Michala Stehlíková
Snímka autorka
