HORNÝ HRIČOV. „Chodievam popri rieke na prechádzky, zbieram bylinky. Je tu také tiché prostredie, naraziť môžete na diviaka, srnčiu zver, laň, na rieke vydry i labute. Zvieratá si tu v pokoji nažívajú,“ opisuje bývalý lesník Marián Šáray oblasť hneď za obcou Horný Hričov, medzi prirodzeným a umelým korytom Váhu.
No a pred asi dvomi týždňami objavil niekoľko ohryzených stromov. Nemal pochybnosti, objavili sa tu bobry! „Žijem tu pri rieke celý život, ale bobry sme tu nikdy nemali. Ešte donedávna bol totiž Váh veľmi špinavý, doslova zapáchajúca stoka. Odvtedy, ako sa prestala používať horná čistička odpadových vôd, ktorá bola hneď pod Hričovskou priehradou, oveľa sa to zlepšilo. A odkedy stojí priehrada, rieka je oveľa pokojnejšia. Bobry zrejme prišli ako predvoj, aby zistili, či tu pre nich budú vhodné podmienky,“ doplnil dôchodca a milovník prírody.
Bobra síce dvojica nevidela, ale stopy, ktoré zanechali, sú evidentné. Ak by sa na Váh bobry vrátili, bola by to skutočne dobrá správa. Znamenalo by to, že si dokážeme životné prostredie vážiť a chrániť viac, ako to bolo v nedávnej minulosti.
Žilinský večerník preto oslovil riaditeľa Národného parku Malá Fatra, aby nám výskyt bobra na Váhu pri Hornom Hričove potvrdil. „Strom je jednoznačne prácou bobra. Tieto najväčšie hlodavce v minulosti žili takmer vo všetkých úsekoch pomalšie tečúcich vôd u nás. Vďaka priamemu prenasledovaniu a zhoršovaniu kvality vôd boli v priebehu 19. a začiatku 20. storočia vyhubené nielen u nás, ale i vo väčšine Európy,“ potvrdil Michal Kalaš.
Podľa jeho slov v posledných desaťročiach dochádza k prirodzenej rekolonizácii v minulosti obývaných tokov čiastkovými populáciami, ktoré prežili v iných krajinách, napríklad v Poľsku. Bobor postupne postupuje i proti prúdu rieky Váh. „Jeho výskyt v Hornom Hričove môže byť prekvapením pre verejnosť, no už z obdobia pred cca 5 – 7 rokmi evidujeme výskyt pri Bytči, ale i na Turci v blízkosti Sučian. Pred dvomi rokmi sme zistili prítomnosť aj na dolnej Orave, kam sa mohol dostať po rieke Váh, ale tiež z Poľska. Obsadzovanie pôvodných biotopov je z hľadiska biologickej diverzity vítané a mali by sme si to vážiť i preto, že po viac ako 100 rokoch sme generácia, ktorá získava opätovný kontakt so zaujímavým druhom, ktorého v minulosti práve naši predkovia nemilosrdne prenasledovali. O primeranú ochranu treba dbať. Dnešná doba prináša skôr definitívny zánik druhov, ktorého svedkom v poslednom desaťročí je i Národný park Malá Fatra,“ uzavrel Michal Kalaš.
Riaditeľ ocenil aj opätovný výskyt vydier. „V posledných rokoch, ako sa sprísnila legislatíva na úseku životného prostredia, je badateľný stúpajúci populačný trend u tohto predátora. Vydru možno považovať za určitý indikátor kvality vodných biotopov. Pochopiteľne, toto nemá nič spoločné s tonami komunálneho odpadu v brehových porastoch...“
Marián Šáray objavil bobriu prácu ako prvý.
Michal Filek
Snímka autor
