Čo keď sa rozpúta vojna? Alebo dôjde k chemickému útoku? Čo bude s nami? Pod Žilinou sa nachádza 99 krytov civilnej ochrany, ktoré by nám mali poskytnúť útočisko pri ohrození našich životov. Zmestí sa do nich viac ako 21-tisíc ľudí.
Čo keď sa u nás alebo v blízkosti našich hraníc rozpúta vojnový konflikt? Čo keď nepriateľ vytiahne tie najničivejšie zbrane? Kde sa schováme pred jadrovým či chemickým útokom? Účinnú ochranu by nám mali poskytnúť podzemné stavby, ktoré sú vybudované práve pre takýto účel. V našom okrese sa nachádza 106 krytov civilnej ochrany (CO), ktoré sú schopné ukryť celkovo 22 168 ľudí. Z toho väčšina je pod mestom Žilina. „Na území mesta je spolu evidovaných 99 ochranných stavieb (OS) CO s celkovou kapacitou 21 319 ukrývaných osôb. Všetky evidované OS CO by sa v prípade vzniku mimoriadnej udalosti dali využiť na ukrytie sa. Ďalej sú na území mesta vytypované vhodné podzemné alebo nadzemné priestory stavieb, tzv. Jednoduché úkryty budované svojpomocne (parkoviská, garáže, pivnice, pozn. redakcie), ktoré po vykonaní svojpomocne špecifikovaných úprav musia zabezpečovať ochranu obyvateľov v čase vojny a vojnového stavu pred účinkami mimoriadnych udalostí,“ vysvetľuje František Dudáš z oddelenia civilnej ochrany a krízového plánovania Okresného úradu Žilina.
Posledný úkryt bol postavený pri Gbeľanoch
Kryty civilnej ochrany boli budované najmä v druhej polovici minulého storočia. Najväčší sa nachádza v areáli Žilinskej univerzity a je schopný ukryť naraz tisíc ľudí. „V okrese Žilina bola ako posledná skolaudovaná ochranná stavba – plynotesný úkryt. V roku 2011 bola zaradená do centrálneho registra ochranných stavieb civilnej ochrany Ministerstva vnútra SR. Vlastníkom úkrytu sú Železnice SR a stavba je vybudovaná na Mojšanskej ulici v Gbeľanoch (Zriaďovacia stanica Žilina – Teplička nad Váhom, pozn. redakcie),“ hovorí František Dudáš.
Vo vlastníctve mesta je 24 ochranných krytov, z toho 14 odolných a 10 plynotesných. Najväčší mestský úkryt sa nachádza pod Ulicou Juraja Fándlyho a zmestí sa doň viac ako 500 obyvateľov. „Kryty sú použiteľné. Vykonávajú sa na nich pravidelné predpísané práce – údržba, vetranie, maľovanie atď. Filtroventilačné zariadenia, elektrické zariadenia sú zrevidované a funkčné. V súčasnosti prebieha rekonštrukcia niektorých častí krytov – betónové výlezy, nasávanie filtroventilačných zariadení,“ informuje hovorca Žiliny Pavol Čorba.
Každý CO kryt by mal obyvateľom poskytnúť úplné bezpečie pred vonkajším ohrozením. Stavby sú plynotesné, majú zabezpečenú dodávku filtrovaného vzduchu. Obyvateľom by mali poskytnúť dlhodobé ubytovanie, a to minimálne na 5 dní. V súčasnosti sa niektoré kryty využívajú aj na iné účely. V okrese Žilina môžete v CO krytoch nájsť nočný bar, výučbové priestory či sklady. Povinnosťou nájomcov je však v prípade ohrozenia zabezpečiť kryt na jeho hlavný účel do 12 hodín.
Upozornia nás sirénou
A ako by to vyzeralo v Žiline, ak by sme sa stali terčom zbraní hromadného ničenia alebo inej pohromy? Evakuáciu obyvateľov na území mesta má na starosti krízový štáb mesta Žilina, ktorý má vopred spracované niektoré scenáre ohrozenia a k nim vyhotovené postupy. „Všeobecné ohrozenie sa ohlasuje kolísavým tónom sirén – dve minúty. Informácia môže byť doplnená slovne priamo v programe spúšťania sirén. Napríklad, ak by došlo k úniku nebezpečnej chemickej látky, je možné spustenie sirény podporiť aj slovnou informáciou – „Pozor, únik chlóru!“, dodáva hovorca mesta Pavol Čorba.
V našom okrese sa okrem Žiliny nachádzajú ochranné kryty aj pri Vodnej elektrárni v Hornom Hričove, pod poliklinikou v Rajci, v areáli vápenky vo Varíne, vo Hôrkach aj v Dolnom Hričove.
Michala Stehlíková
Snímky autorka
