Štrajk učiteľov a výpovede zdravotných sestier, ktorých sme aktuálne svedkami, majú nádej rozhýbať verejnú diskusiu o tom, čo by malo byť prioritou tohto štátu. Riaditeľ nemocnice má už len necelý týždeň na to, aby odvrátil kolaps. Sestry sú totiž rozhodnuté začatý boj nevzdať. Ak je totiž pravda to, v akých podmienkach musia na oddeleniach pracovať, ak je pravda to, že počas nočnej je s pacientmi zatvorená jedna sestra, ktorej v prípade potreby nikto nepomôže. Ak je pravda to, že často ako jediná zodpovedná je vlastne jednou nohou v kriminále, tak sa niet čo čudovať, že svoj boj chcú doviezť až do konca. Veď v podmienkach, v ktorých už dnes pracujú, pri ich akútnom nedostatku, sú vlastne pacienti ohrození už dnes. To si však minister a premiér zrejme neuvedomujú. So sestrami vo výpovediach nerokujú, obviňujú ich z politikárčenia, spochybňujú ich úmysly. Peňazí vraj niet. Koľko ich utieklo v kauzách predražených nákupov CT prístrojov! Premiér sa vraj cez sociálne balíčky delí s občanmi o plusové výsledky hospodárenia štátu. Na systémové riešenie problémov v zdravotníctve a školstve však vraj nie sú peniaze. Takto to bude dovtedy, kým sa na stranu sestier a učiteľov nepridá verejnosť, v tomto prípade pacienti (čo sme potenciálne my všetci) a rodičia detí. A nepovieme jasne, že máme strach ležať v nemocnici, kde sa o 30 pacientov stará jedna sestra, keď v zahraničí sa o 10 pacientov starajú tri sestry. Že chceme, aby najlepší učitelia neutekali do súkromného sektora za lepšími podmienkami. Že chceme, aby naše deti dostali dobré vzdelanie a že k tomu sú potrebné kvalitné pomôcky. A že práve toto by mala byť priorita štátu, a preto treba na to dať viac peňazí. Preto autor tohto textu podporuje štrajk učiteľov a zdravotných sestier. Pretože bojujú aj za neho a jeho deti.
Michal Filek, šéfredaktor
Pozri aj článok Monika Kavecká: Peniaze sublimujú, nebude sa mať o nás kto postarať
