Čo vám ukázali tieto voľby všeobecne na celom Slovensku?
Mimoriadne vybičovaná predvolebná kampaň a politické sily, ktoré sa uchádzali o priazeň voličov na Slovensku v zásade odzrkadľovali trend, ktorý už dlhšie prebieha v podstate v celom západnom svete. Ide o protikladný súboj dvoch rozdielnych svetov. Na Slovensku dlhé predvolebné obdobie prebiehal stret týchto dvoch blokov. Na jednom „nacionálnom póle“ Kotlebovci a Vlasť, do ktorého sa takticky pripojili, resp. boli nútení sa pripojiť i SNS a Smer-SD. Na druhej strane opozičná koalícia vrátane Oľano pod vedením PS/Spolu. Paradoxne víťaz volieb OĽaNO bolo dlhé obdobie nevýrazné, no zmena vedenia kampane, vrátane posilnenia kresťanského krídla, dôraz na silnú protikorupčnú rétoriku a najmä realizácie samostatnej kampane bez opozičnej aliancie pod vedením PS/Spolu boli hlavné faktory víťazstva. Mimochodom, tesnou spoluprácou s PS/Spolu doplatilo najmä KDH. Kresťanský volič tento krok Hlinovi v slovenských podmienkach nemohol odpustiť a prešiel ku Kotlebovcom alebo OĽaNO. Druhé a štvrté miesto Smeru- SD a Kotlebovcov a ich percentuálny zisk však môže predznamenať nielen nové spojenectvo, ale i silnú pozíciu „neliberálneho“ politického krídla, resp. druhej zmienenej kategórie. Veľkým prekvapením je neúčasť PS/Spolu v parlamente.
Ako sa tieto mocenské politické bloky, resp. ich preskupovanie v predvolebnom súboji premietli do volebných výsledkov v Žiline?
Žilina sa stáva čoraz viac modernejším európskym mestom. Obyvatelia mestá (najmä tí mladí) sa čoraz viac občiansky angažujú a participujú na veciach verejných. Najmä v dôsledku globalizačných trendov sú tu ľudia viac otvorenejší a tolerantnejší k novým výzvam. Mnohí z nich cestujú do zahraničia, študujú a majú rozhľad. Už to nie je tá Žilina z 90. rokov 20. storočia a zo začiatku 21. storočia, kedy tu dominovali politické strany ako HZDS, Smer-SD alebo SNS. Podľa môjho názoru boli kľúčové voľby do VÚC v roku 2017, kedy Žilinčania dôrazne demonštrovali zmenu vo volebnom myslení. I preto som predpokladal, že tu uspeje niekto mimo SNS, Kotlebovcov, Smer-SD. Strana SNS bola totiž poznačená množstvom škandálov a káuz, ktorá bola v zásade bez šance sa prebojovať do NR SR.
Na strane Smer-SD bolo badať programové i osobnostné vyhorenie. Postupný prepad preferencií nezachránil ani zúfalý presun strany z polohy umiernenej sociálnej demokracie do polohy radikálnej ľavicovej socialistickej strany s dôrazom na vlastenectvo a patriotizmus, ani populistické schválenie 13. dôchodkov, ktoré napríklad zabrali na voličov v susednej Čadci. Kotlebova strana podľa štatistík v Žiline dlhodobo nedosahovala výrazné výsledky. Obdobne ako na celom Slovensku, i v prípade OĽaNO musím zdôrazniť, že Matovičovo víťazstvo v Žiline spočívalo najmä v tom, že jeho „guerilla marketing“ (najmä svojská verbálna prezentácia a výlet do Počiatkovej vily v Cannes) bol úspešný. Guerilla, teda partizánsky spôsob boja, predstavuje nekonvenčnú, šokujúcu a často kontroverznú formu komunikácie, ktorá je využívaná za účelom získania voličov. Tento typ marketingu slávil úspech.
Dalo by sa konštatovať, že dnes v dobe efektívnych digitálnych technológií a sociálnych sietí zvíťazí tá strana, ktorá najviac šokuje. Navyše na jeho stranu sa priklonili i moderní, resp. umiernení konzervatívni kresťania, ktorí sa na jednej strane nedokázali hodnotovo stotožniť s PS/Spolu, ale na druhej strane i s Kotlebovcami a Kuffovcami, ktorí sa pokúšali o vulgárne zneužitie kresťanstva a kresťanských ideálov pre politické účely.
Je pre vás prekvapením nízka voliteľnosť strany KDH v Žiline?
Percentuálny výkon okolo 4 % KDH v Žiline je realitou. Tesné spojenectvo s PS/Spolu nebolo pre KDH šťastné riešenie, navyše konanie a vystupovanie predsedu hnutia Hlinu bolo v mnohých prípadoch kontroverzné. Pre mnohých voličov Hlina nebol ten správny charizmatický líder. A čo tragédia PS/Spolu, líder Michal Truban pochádza z Kysúc. Strednú školu navštevoval v Žiline a v tomto regióne má pochopiteľne mnoho svojich rodákov, priateľov i známych.
Tých 900 chýbajúcich hlasov mu nemohlo uniknúť práve „doma“?
Ani Truban a Beblavý neboli charizmatickými lídrami. V mnohých aspektoch v kampani nebolo zrejmé, čo presne chcú, resp. čo chcú priniesť voličovi. Vo viacerých videách hovorili egoisticky len o sebe a nevedeli zmysluplne odkomunikovať voličovi základné posolstvo. Ďalším problematickým bodom pre PS/Spolu, a teda i pre ich lídrov mohol byť fakt, že s typom ich progresívnej politiky na (stále konzervatívnom) Slovensku nebola doposiaľ žiadna skúsenosť. V ich programe boli zakomponované pomerne novátorské a prelomové návrhy, ktoré mohli viacerých voličov odradiť alebo vystrašiť. Dôležitým faktorom neúspechu bolo i radikálne vymedzovanie sa nielen voči Kotlebovi (narúšanie mítingov), ale aj jeho vymedzenie sa voči jeho stúpencom, ktorí boli označovaní ako „fašisti“, čo nie je príliš vhodné označenie. Minimálne 2 až 3 percentá PS/Spolu strana stratila i pri nedávnom blokovaní Národnej rady SR, ktoré odsúdilo mnoho potenciálnych voličov, vrátane ich sympatizantov. Výsledky to len demonštrujú.
Kto je Martin Solik?
Martin Solik vyštudoval Fakultu politických a ekonomických vied v Banskej Bystrici. Doktorandské štúdium absolvoval na Ostravskej univerzite, počas ktorého absolvoval viaceré vedecké stáže v Kanade, Rusku alebo USA. Je autorom niekoľkých odborných monografií. Profesijne sa venuje medzinárodnej politike a ekonómii, najmä vzťahom medzi Ruskom a Západom a politickým ideológiám. Pochádza z Čadce a dlhodobo mapuje volebné výsledky žilinského regiónu.
