DOLNÝ HRIČOV. Rezort dopravy od leta 2012 posudzuje efektívnosť štyroch slovenských dopravných letísk – Piešťany, Žilina, Sliač a Poprad. Ministerstvo financií totiž zvažuje výrazne znížiť prísun dotácií pre malé letiská. Pre žilinské letisko by to znamenalo koniec.
Zrušenie by bolo krokom späť
Letisko v Dolnom Hričove má opodstatnenie, tvrdí to člen predstavenstva Letiska Žilina Ján Stehlík. „Navonok sú malé letiská akoby stratové, avšak generujú veľkú časť príjmov od dovezených cestujúcich, ktoré sa neobjavia v ich tržbách. Inkasujú ich subjekty, ku ktorým docestovali. Pre podporu prevádzkovania žilinského letiska je dôležitá skutočnosť, že klientelou sú najmä miestne zahraničné spoločnosti. Z týchto dôvodov by bolo veľkým krokom späť, keby bolo týmto spoločnostiam odstrihnuté letecké spojenie do nášho regiónu,“ tvrdí.
V Európe je prevádzkovaných vyše 600 dopravných letísk rôznej veľkosti, pričom vyše 60 % z nich dostáva na pokrytie svojich nákladov aj financie z verejných zdrojov.
Pomoc u zahraničného investora
Žilinský samosprávny kraj podnikol už prvé kroky na záchranu žilinského letiska. Hovorí sa aj o zahraničnom investorovi. „Regionálne letiská sa nachádzajú v neľahkej pozícii, no treba dodať, že majú svoje opodstatnenie. Napríklad Letisko Žilina dnes slúži aj na učenie letcov zo Žilinskej univerzity. Je potrebné hľadať všetky spôsoby, aby letisko dokázalo prežiť. ŽSK vyvinul už niektoré kroky. Našou snahou je pomôcť letisku nájsť strategického partnera. Zatiaľ sa uskutočnili prvé rokovania s potenciálnymi
záujemcami z Čínskej ľudovej republiky, zámerom žilinskej župy je predstaviť letisko aj iným investorom, ktorí oň prejavia záujem,“ potvrdila hovorkyňa ŽSK Hana Danová.
Konečné rozhodnutie o budúcnosti regionálnych letísk nebude podľa ministerstva dopravy možné prijať pred ukončením rokovania o rozpočte na rok 2014. Dovtedy nebude jasné, akú sumu si môžu dovoliť vyčleniť. „Rokovania o budúcoročnom štátnom rozpočte ovplyvnia len dotácie pre letiskovú spoločnosť, ktorá zabezpečuje prevádzku civilnej leteckej dopravy (vrátane tej medzinárodnej). Letisko ako také nezanikne, môže sa však zmeniť charakter prevádzky a prípadne prevádzkovateľ. Napríklad nie je vylúčená možnosť, že by ho v prípade záujmu mohla prevádzkovať Žilinská univerzita,“ spresnil Martin Kóňa, hovorca ministerstva dopravy.
O pravidelných letoch rozhodujú dopravcovia
Letisko Žilina je využívané na biznis lety zahraničných investorov a slúži na praktický výcvik študentov Žilinskej univerzity či športové lety aeroklubov. „V súčasnosti môže
mať verejnosť pocit, že v Žiline sa nelieta, keď bola zrušená pravidelná linka do Prahy. Nie je to pravda, medzinárodné dopravné a aj iné lety sa naďalej vykonávajú. Na letisku v Žiline je zabezpečený pozemný servis a obsluha všetkým dopravným lietadlám, ktoré na žilinskú dráhu priletia. Po certifikácii nových navigačných zariadení už odpadá aj riziko zrušených letov kvôli nepriaznivému počasiu. Je dôležité, aby naše spoločnosti informovali svojich zahraničných partnerov, že žilinské letisko je pre ich lietadlá otvorené,“ vysvetľuje člen predstavenstva letiska.
Otvorenie nových pravidelných letov pre verejnosť však závisí od samotných leteckých dopravcov.
Na letisku už pristáli aj zahraničné futbalové kluby, napríklad futbalisti FC Chelsea či švédska futbalová reprezentácia. Minulý pondelok priletela na žilinské letisko reprezentácia Bosny a Hercegoviny. „Zabezpečenie pristátia a obsluhy tohto lietadla vyžadovalo mimoriadne prevádzkové opatrenia vzhľadom na to, že typ lietadla ATR72 pre 72 cestujúcich je na hranici technických a prevádzkových možností žilinského letiska. Keďže prílet zo Sarajeva bol z územia „mimo Schengen“, na letisku si vykonávali svoje úlohy aj policajti z cudzineckej polície a colníci. Drobný dážď sťažil pilotom brzdenie na krátkej a mokrej dráhe, ale všetko prebehlo v poriadku,“ dodáva Ján Stehlík.
Veronika Cvinčeková
Snímka archív Letiso Žilina
