Šesťročný Šimonko z Belej sa narodil s poruchou sluchu. Jeho hendikep sa za posledný rok rapídne zhoršil, na pravé uško nepočuje už takmer vôbec. Pomôcť môže špeciálny aparát, ktorý by mu lekári voperovali za uško a vďaka ktorému by časom mohol zreteľnejšie počuť. Náročná operácia je však drahá záležitosť, preto jeho rodičia prosia o pomoc širokú verejnosť.
BELÁ. Toľko vyšetrení, koľko musel podstúpiť malý Šimonko od útleho detstva, absolvoval za celý život máloktorý dospelý. Narodil sa v 27. týždni tehotenstva, o dva a pol mesiaca skôr, ako bol stanovený termín pôrodu. Jeho mamička bola od začiatku na rizikovom tehotenstve, bojovala s vysokým tlakom. „Keď sa Šimonko narodil, mal 700 gramov a 33 centimetrov. Vyše dvoch mesiacov sme boli v Martine v nemocnici. Pustili nás 9. septembra, kedy bol predpokladaný dátum pôrodu. Potom nasledovala dlhodobá rehabilitácia, počas ktorej sme chodili na 2‑týždňové pobyty do Martina, kde sme s malým cvičili,“ spomína na komplikované začiatky mama Martina Ticháková.
Pomôcť môže implantácia špeciálneho prístroja
Aby toho náhododu nebolo málo, keď bol Šimonko ešte v inkubátore, začala sa mu odlupovať sietnica na očkách, čo si vyžiadalo operačný zákrok. Našťastie, všetko dobre dopadlo. V siedmich mesiacoch si rodičia všimli, že malý nereaguje na zvuky. „Poslali nás do Bratislavy, kde nám potvrdili, že tam naozaj porucha sluchu je. Stredne ťažká. Na jedno uško mu dali naslúchací aparát a po roku a pol aj na druhé. Každých 5 mesiacov sme chodili do Bratislavy na rehospitalizáciu, kde sa zhodnotil stav vývoja. Pri poslednej kontrole v máji tohto roku nám povedali, že na pravé uško je naslúchací aparát už nedostačujúci. Lekári navrhli kochleárnu implantáciu,“ rozpráva Šimonkova mama.
Čo to vlastne je? Ide o jedno- až dvoj-hodinový zákrok v narkóze, kedy sa za ucho do spánkovej kosti implantuje vnútorná časť protetickej pomôcky, tzv. prijímač. Vonkajšia časť pozostáva z rečového procesora, ktorý sa nosí napríklad vo vrecku a u novších typov sa dáva priamo za ucho. Slovenské poisťovne plne preplácajú práve ten starší, väčší prototyp z roku 2006, za novší, spred troch rokov, si musí poistenec istú časť sumy hradiť na vlastné náklady. „S manželom sme sa zhodli, že mu dáme voperovať radšej ten novší typ z roku 2011. Ten zvuk je podľa ľudí, ktorí ho používajú, oveľa jasnejší, slová lepšie počuť. Keby bol Šimonko dospelý a reč by už ovládal, tak by sme mu dali ten klasický štandard, ale on je dieťa a rozpráva doslova hrozne. S ním sa cudzí človek nedohovorí,“ vysvetľuje dôvod výberu finančne náročnejšieho variantu Martina.
Auto predať nemôžu, potrebujú ho
Operácia by mala stáť okolo 25‑tisíc eur. Poisťovňa Tichákovcom preplatí zhruba 20‑tisíc eur. Zvyšné musia uhradiť rodičia. „Povedali nám, že nás to bude stáť okolo 4-tisíc eur, k tomu treba ešte taký kufrík, kde sú nabíjateľné batérie a nabíjačka, bez čoho to nejde. To sa pohybuje v sume okolo 700 až 900 eur, preto potrebujeme čiastku cca 5‑tisíc eur.“
Rodičia malého Šimonka zvažovali bezúčelový úver. Banka im ho však neschválila. Martina je po 20. júni, kedy Šimonko oslávil 6 rokov, bez akejkoľvek pomoci od štátu a jej manžel nezarobí toľko, aby mohol splácať úver. Na dome, v ktorom žijú, je vecné bremeno, ten teda založiť nemôžu. „V krajnom prípade predáme auto. Máme 12‑ročnú Fabiu, takže možno by sme za ňu dostali 1 500 eur. Ale je to problém, pretože my auto potrebujeme. Každý týždeň chodíme so Šimonkom na rôzne vyšetrenia a rehabilitácie,“ opisuje nepriaznivú situáciu Martina.
Termín operácie sa však nezastaviteľne blíži. Je stanovený na 28. októbra, do toho dátumu musia rodičia zohnať potrebné množstvo peňazí. Preto poprosili o pomoc svojich príbuzných a známych, ktorí zas oslovujú svojich známych. „Ľudia nám pomaly prispievajú. Veríme, že sa nám podarí vyzbierať dostatok peňazí,“ hovorí mamička.
Dlhodobá rehabilitácia by mala priniesť ovocie
Ak by sa operácia podarila, je predpoklad, že sa malému Šimonkovi rapídne zlepší sluch. Samozrejme, časom. „To nie je tak, že po operácii bude hneď počuť. Najprv sa čaká približne mesiac, kým sa mu jazvička zahojí a telo aparát prijme. Potom sa chodí každé tri mesiace na nastavenia, kde sa mu po troške pridávajú decibely, aby to pre dieťa nebol šok, keď na uško dlho nepočulo. Ale čo som počula od druhých mamičiek, ktoré si prešli so svojimi deťmi tým istým, do roka badať zlepšenie výslovnosti a pozornosti dieťaťa. Dieťa začína napredovať intenzívnejšie,“ rozpráva Martina.
Umožniť Šimonkovi lepšie počuť, a tak sa plnohodnotne zaradiť do spoločnosti, môže ktokoľvek. Ak sa chcete do zbierky zapojiť aj vy, dobrovoľné príspevky zasielajte na číslo účtu špeciálne zriadeného na pomoc Šimonkovi: 2930472943/1100, IBAN: SK0511000000002930472943, SWIFT: TATRSKBX alebo vhoďte svoj príspevok do pokladničky na Obecnom úrade v Belej.
Michala Stehlíková
Snímka archív MT
