Tibor Cvacho z Varína sa viac ako 60 rokov venuje chovateľstvu poštových holubov. Za ten čas získal už niekoľko ocenení doma i v zahraničí, najväčší úspech však dosiahol práve v tomto roku, keď sa vo svojich 68 rokoch stal majstrom Slovenska v stredných tratiach.
VARÍN. Poštové holuby mali kedysi cenu zlata. Ich výbornú navigačnú schopnosť využívali už starí Egypťania, veľmi významnú úlohu zohrali aj počas oboch svetových vojen, kedy doručovali správy pre armádu. Dnes sa chovajú najmä zo záľuby a pre šport. Na Slovensku máme v súčasnosti okolo tritisíc chovateľov poštových holubov. Takmer celý život sa venuje holubom aj 68‑ročný Tibor Cvacho z Varína, ktorý v tomto roku dosiahol v chovateľstve svoj najväčší úspech, keď sa stal majstrom Slovenska v stredných tratiach. Tak ako mnohí ďalší holubári, aj on sa s láskou k týmto vtákom už narodil.
Namiesto učenia chodil za holubmi
„Môj strýko Karol choval okrasné holuby, čo sa mne už ako malému chlapcovi veľmi páčilo. Po ňom to zdedil syn Rudo, ktorý začal chovať poštové holuby a ja som túto vášeň pochytil od neho. Len čo som mal chvíľku voľného času, utekal som k nemu na dvor. Pamätám si, ako otec zalamoval rukami, kde som zas ušiel, veď som sa mal učiť do školy,“ spomína s úsmevom na tvári Tibor Cvacho.
Už v tom čase fungovalo vo Varíne silné chovateľstvo holubov. Každý chov ale musel byť prísne evidovaný na príkaz armády. Získať vtedy poštového holuba bol priam zázrak a pánovi Tiborovi sa to podarilo. Už ako 15‑ročný vyhral na súťaži mladých z Pardubíc tretiu cenu. „Naplno som sa začal holubom venovať, až keď som sa vrátil z vojny. Vtedy nás bolo asi 80 chovateľov, teraz je nás okolo 14,“ rozpráva.
Ako sám o sebe hovorí, má vraj jednu komplikovanú vlastnosť, a tou je chuť vyhrávať. A práve jeho súťaživosť ho dostala na desiatky oblastných, celoslovenských a medzinárodných súťaží, dokonca sa zúčastnil aj troch olympiád. „Za bývalého Československa som býval na majstrovstvách poštových holubov šiesty – siedmy. Potom som mal jednu vynikajúcu holubicu, ktorá mi niekoľkokrát vylietala tretie aj druhé miesto. Podarilo sa mi dostať aj na olympiádu vo Verone, čo bol môj prvý veľký úspech. Na poslednej – tretej olympiáde, ktorá sa konala v severnom Francúzsku, som skončil ako 17. najlepší zo 60 krajín v kategórii štandard H,“ vyratúva svoje úspechy.
Holub – majster mal byť vyradený z chovu
Najviac sa však teší z tohtoročného výsledku, o ktorom už ani nesníval. Najprv v rámci miestnej oblastnej organizácie získal oproti svojim „kolegom“ náskok o 592 bodov, čo sa vraj v histórii organizácie ešte nestalo, potom sa stal majstrom Slovenska stredných tratí. „Je to súťaž, kde si vyberiete 5 najlepších holubov, ktoré mali počas roka najlepšie koeficienty. Mám jedného mimoriadneho holuba, ktorý všetky tieto vyhodnocovacie preteky absolvoval v prvom percente, čo je zázrak. Ani sám nerozumiem tomu, ako to dokázal. Vlani som ho chcel vyradiť z chovu a tento rok mi vylietal majstra Slovenska.“ smeje sa.
Vychovať z holuba špičkového športovca stojí veľa námahy a času. Kvázi sa holuby na súťaže pripravujú po celý rok. Sezóna sa začína koncom apríla a končí sa v strede leta. Spolu musia absolvovať 19 pretekov. „Začína sa od najkratšej po najdlhšiu trať. Po piatich pretekoch sa to strieda. Kto chce dobre obstáť, musí absolvovať všetky preteky. Na konci sa zrátajú body a kto má najviac, ten je najlepší,“ vysvetľuje Tibor Cvacho.
Je to vraj neopísateľná radosť, keď sa holub vráti zo súťaže medzi prvými. „Vtedy by som ho najradšej vybozkával – veď letieť také obrovské vzdialenosti v čase aj nečase, to je obdivuhodný výkon! Keď doletí, treba mu dať prostriedky na zregenerovanie – napríklad glukózu, aby sa mu vyrovnal deficit energie. Potom oddychuje dva – tri dni a znova lieta,“ rozpráva chovateľ z Varína.
Na starostlivosť o holubynedá pán Tibor dopustiť. Holubník musí byť čistý, vyvetraný, holuby musia mať kvalitné krmivo. Dnes ich chová okolo tristo a vraj na jedno kŕmenie spotrebuje 15‑ až 20‑litrové vedro krmiva. „Hovorí sa, že polovica úspechu tkvie práve v chovateľovi,“ dodáva.
Jedna obrovská vášeň
Okrem výbornej navigačnej schopnosti, ktorá je dodnes veľkou neznámou, sú holuby aj spoľahlivými „rosničkami“. „Dva – tri dni dopredu viem, keď má prísť väčšia zima. Holuby začnú vtedy zobať viac krmiva, tvoria si vrstvičku tuku pod kožou, ktorá ich chráni pred chladom. Naopak, keď sa má otepliť, nespotrebujú ani polovicu toho, čo bežne,“ vysvetľuje.
Keď sa pána Tibora pýtame na to, čo ho na holuboch najviac fascinuje, reaguje takto: „Chov poštových holubov je jedna obrovská vášeň, kto si ju osvojí a obľúbi, sprevádza ho celým životom. Pritom musí vynaložiť veľké úsilie, aby ho korunoval kvalitnými výsledkami, čo je vlastne odmenou a príjemným zážitkom, “ dodáva.
Michala Stehlíková
Snímka autorka
