Žilina sa pomaličky mení. Viac sa začala orientovať na rozvoj turistického ruchu, viac sa chce ukázať pred svetom. Aj keď to zväčša nie je zásluhou miestnej samosprávy. Rosenfeldov palác síce zrekonštruovalo toto vedenie mesta, nápad ale skrsol ešte v minulosti. Architektonická pamiatka – športová hala na Bôriku sa rozpadáva a primátor sa bráni priložiť ruku k dielu, aj keď je to stavba jedinečná v celom stredoeurópskom priestore. A bola by to večná škoda, keby mesto nevyužilo jej potenciál. Rekonštrukcia Novej synagógy je dielom občianskeho združenia. Budatínsky hrad je zase v správe Žilinského samosprávneho kraja. Tu by som sa však pristavil. Každý návštevník Trenčína, najmä hradu a podhradia, musí Trenčanom ticho závidieť. Tú jedinečnú atmosféru, ktorá dýcha históriou. To Žilina nemá. Ale nemusí to platiť dlho. Žilinský samosprávny kraj je totiž mimoriadne úspešný pri získavaní eurofondov na rekonštrukciu Budatínskeho hradu. Ten nám pomaličky rastie a opeknieva pred očami. Jeho súčasťou bude jedinečná expozícia slovenského drotárstva, zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva. Už čoskoro. A tiež expozícia o histórii hradu a mesta. Bohatej histórii. Samozrejme, rímsky nápis na skale by sme tu hľadali márne. Ale také bohaté expozície, ako má Budatín, nám môžu závidieť aj Trenčania. Viem, o čom hovorím, na Matúšovom hrade som bol nedávno. Historický a turistický potenciál Žiliny v posledných rokoch a mesiacoch neuveriteľne vzrástol. Treba sa naň sústrediť a využiť ho. To by malo byť cieľom všetkých ďalších primátorov a poslancov mestského zastupiteľstva. Len nie tak, že bude klásť pod nohy prekážky hotelierom, ktorí majú parkoviská v pešej zóne, kde ich hostí pokutujú policajti. Radšej tak, že im všemožne pomôžeme pri lákaní klientely a rozvoji služieb na území mesta. A nielen im. S tým súvisí výška daní a poplatkov najrôznejšieho druhu. A iné. Potenciál tu je, len ho treba využiť.
