Sklo do zeleného kontajnera, plasty do žltého, papier do modrého, atď... Takto by sme mali správne separovať odpad už piaty rok. Napriek tomu nám to však stále veľmi nejde. Smetiari upozorňujú, že ak sa v triedení nepolepšíme, budeme podľa nového zákona platiť za separovaný odpad viac.
ŽILINA. Od roku 2010 už sklo, papier, plasty a kovy nepatria do bežného komunálneho odpadu. Vyhadzovať by sme ich mali do na to určených špeciálnych farebných kontajnerov, ktoré by mali byť rozmiestnené vo všetkých obciach nášho okresu. Najlepšie nám vraj ide triedenie papiera a skla, zlepšujeme sa už aj vo vyhadzovaní plastov či biologicky rozložiteľného odpadu. Stále je to však slabé a ak sa nezlepšíme, hrozí, že podľa nového zákona budeme platiť za separovaný odpad viac. Na túto skutočnosť upozornilo svojich obyvateľov aj vedenie obce Gbeľany vo svojich obecných novinách.
Do farebných košov vyhadzujeme všeličo
„Z firmy T+T nás neustále upozorňujú na nedodržiavanie komodít, ktoré sa nachádzajú v kontajneroch a nepatria tam. Na každom kontajneri je napísané, čo do ktorého patrí, aj nakreslené pre tých, čo nevedia čítať. Bohužiaľ, nachádza sa tam všeličo. Preto nás upozorňujú, že ak nedôjde k náprave, budeme platiť ako za komunálny odpad,“ píše starosta Jozef Martinček vo svojom príhovore.
Miloš Ďurajka zo spoločnosti T+T, ktorá v našom okrese zabezpečuje zber a spracovanie odpadu, vysvetľuje, že ak ľudia vyhadzujú do farebných kontajnerov aj komunálny odpad, najmä zvyšky jedál, dochádza k znehodnoteniu papiera či plastových obalov, ktoré sa môžu ďalej spracovať. „Nepolepšia sa, budú platiť,“ nie je naše vyjadrenie, to je znenie nového zákona o odpadoch, účinného od 1. 1. 2016, podľa ktorého ak je v zbernej nádobe určenej na konkrétny druh separovanej komodity viac ako 50 percent iných zložiek odpadu, náklady na nakladanie s týmto odpadom znáša obec z miestneho poplatku, ktorý platia obyvatelia,“ dodáva. Aj keď v súčasnosti miešame komunálny odpad so separovaným v rozpätí od 5 do 40 percent, pomaly sa blížime k pomyselnej hranici.
A ako je možné, že za separovaný odpad platíme menej, aj keď je s ním kvázi viac starostí? „Zber, preprava, triedenie na linke, následne lisovanie, resp. drvenie a odvoz odberateľom, tie náklady sú v princípe vyššie ako za komunálny odpad, ktorý končí na skládke odpadu. Vyššia nákladovosť separovaného zberu je kompenzovaná (znižovaná) výkupnými cenami niektorých druhotných surovín ako plastov, papiera a kovov,“ vysvetľuje Miloš Ďurajka z T+T.
Nový zákon by nás mal motivovať
Podľa Jany Gemeranovej z oprávnenej spoločnosti ENVI – PAK, ktorá každoročne vyhodnocuje vývoj v triedení odpadu na Slovensku, sa tento problém týka takmer každej samosprávy v krajine. Síce už odpad triedime piaty rok, stále máme čo doháňať. „To, že Slovensko zaostáva v triedení odpadu, je spôsobené predovšetkým tým, že málo prostriedkov sa vynaložilo na osvetu a vzdelávanie, a taktiež tým, že občania nie sú motivovaní odpad triediť. To by sa však novým zákonom o odpadoch malo zmeniť,“ povedala pre Žilinský večerník.
Podľa údajov spred dvoch rokov jeden Slovák vytriedi ročne 23 kilogramov smetí, pričom by mal raz toľko. Výsledky tiež ukázali, že sme leniví. Čím sú kontajnery ďalej od nášho domu, tým menej odpad triedime. A pre zaujímavosť, najlepšou triediacou samosprávou za minulý rok bolo mesto Liptovský Mikuláš.
Michala Stehlíková, snímka archív
