Je všeobecne známe, že cintoríny, najmä v stredoveku, vznikali priamo pri kostoloch. Táto pôda bola posvätná. Cintoríny boli pre ľudí nielen miestom posledného odpočinku, ale aj útočiska. Kostoly boli v tom čase často opevnené a múr predstavoval bezpečie. Obrazne aj pred svetskými záležitosťami, lebo na posvätnej pôde už vládla cirkev.
Zaniknuté cintoríny
Najstaršie cintoríny na našom území by mali byť preto tie, ktoré vznikli pri kostoloch postavených v stredoveku. Cintoríny, ktoré poznáme dnes a nachádzajú sa pri katolíckych kostoloch, do svojej podoby vznikli na konci 19., respektíve začiatkom 20. storočia. V okrese Žilina je približne 80 katolíckych cintorínov, z toho len v samotnej Žiline bez mestských častí sa nachádzajú tri: starý, nový a vojenský. Cintoríny sa pritom nachádzali aj pri Kostole sv. Štefana – kráľa v Závodí a pri terajšej katedrále. Najstaršie hroby pri Kostole sv. Štefana-kráľa sa podľa archeologických nálezov dajú datovať na rozhranie 12. – 13. storočia. Hroby pri katedrále sa síce nenašli, ale pri jej rekonštrukcii objavili kostrové pozostatky v krypte. Tieto v súčasnosti skúmajú pracovníci Považského múzea a niektoré pozostatky pochovali na Vojenskom cintoríne na Bôriku. Mestský cintorín – terajší starý cintorín, zriadili v roku 1707, pričom sa však na tomto mieste pochovávalo už od roku 1697, kedy mesto postihla morová epidémia.
Cintoríny mimo obcí
Kostoly sa všeobecne neskôr budovali mimo intravilánu obce, respektíve ďalej od ľudských obydlí, najčastejšie však na vyvýšených miestach. Bolo to z viacerých dôvodov – praktický kvôli spodným vodám, duchovný kvôli nebožtíkom, aby mali „výhľad“ smerom k pozostalým. Takýto cintorín sa nachádza napríklad v obci Konská pri Rajeckých Tepliciach. Zaujímavý je aj cintorín v obci Stránske, ktorý obklopuje zrúcaninu gotického Kostola sv. Heleny zo 14. storočia. V obci Čičmany cintorín postavili za miestnym Kostolom Povýšenia Sv. Kríža z roku 1669. Najstarší hrob tu pochádza z roku 1850.
Krasňanský starý cintorín
Na cintorínoch sa stavili aj kríže na pamiatku rôznych tragédií. Epidémiu cholery pripomína napríklad kamenný kríž na starom cintoríne v obci Krasňany z roku 1831. Tejto chorobe vtedy podľahlo 35 osôb. Tento cintorín sa nachádza mimo obce pri frekventovanej ceste smerom na Terchovú. Pomyselné oplotenie je tvorené zo stromov. Uprostred cintorínu rástla 250-ročná lipa malolistá, ktorá bola zapísaná v katalógu chránených stromov. Bola zasadená na hrobe bývalého grófskeho záhradníka Jerábka. Lipu však mala zlý zdravotný stav a v roku 2013 sa dokonca vplyvom silného vetra zlomil jeden z hlavných konárov. Lipu preto na odporúčanie príslušných orgánov v roku 2015 vyťali. Na cintoríne tak nájdete už len jej torzo.
Krypty pod varínskym kostolom
Kostol Najsvätejšej Trojice vo Varíne síce pochádza z 13. storočia, nevieme však, či pri ňom existoval cintorín. Ten súčasný sa nachádza asi 800 m od kostola smerom do Žiliny. Zaujímavé sú však krypty, ktoré sa nachádzajú pod kostolom na niekoľkých miestach. Najstaršie hrobky grófskeho rodu Pongráczovcov sa nachádzajú priamo pod oltárom, pod sakristiou sú pochovaní kňazi, ktorí tu pôsobili. Pod stredom kostola je krypta s detskými truhlami. Ďalšia krypta sa nachádza pod bočnou kaplnkou. Tá bola otvorená pred dvadsiatimi rokmi. V roku 2004 tu umiestnili urny manželov Pongráczovcov, Walburgu a Alberta, ktorí ako poslední zo šľachtického rodu obývali kedysi kaštieľ v Krasňanoch. Walburga svoje posledné roky života už ako vdova strávila vo Varíne, kde aj zomrela vo veku 96 rokov. Okrem Pongráczovcov sú tu pochované aj iné rody: Nedeckí z Nededze, či rodina Ilovay z rodu Rakovských. Do všetkých krýpt sa vchádzalo cez podlahu kostola, len do krypty pod bočnou kaplnkou je vchod zvonku.
Pomník francúzskym partizánom
Okrem cintorínov a krýpt sa na Slovensku pochovávalo aj pod rôzne pomníky. Najčastejšie išlo o významnú osobnosť alebo slúžila ako hromadný hrob. Takýto hrob je napríklad známy Pamätník francúzskym partizánom, ktorý stojí na vrchu Zvonica pri Strečne. V kryptách pod týmto pomníkom je pochovaných 24 partizánov. Slávnostne ho odhalili 29. augusta 1956. Posledný francúzsky bojovník Roger Naël, ktorý patril k 200-člennému práporu Foch bojujúcemu v SNP, sa neskôr stal čestným občanom obce Strečno. Zomrel v roku 2020 vo veku 96 rokov. Počas SNP mal iba 19 rokov.
