Miroslav Štípala dlhoročne vedie hubársku poradňu Krajského kultúrneho strediska v Žiline a poznáme ho tiež z podujatia Dni zdravia. Jeho pult plný hubárskych úlovkov totiž vždy pritiahne zástupy návštevníkov. Tento rok však obľúbený stánok chýbal, sezóna im totiž v tých dňoch nedožičila. „Vlani bola tá druhá polovica augusta dobrá, mali sme na Dni zdravia dva plné stoly. To sme dobre trafili. Teraz sme nemali nič. Viacerí nás oslovili s tým, prečo nebola výstava, ale bohužiaľ. Čakali sme do posledného dňa, ale hora bola prázdna,“ vysvetľuje. Bol síce teplý september, ale chýbala vlaha.
Zároveň podotýka, že v júli už poradne ani nerobia. „Posledné roky je v žilinskej kotline júl tropický a huby nerastú. Teplo by neprekážalo, ale to sucho. Dlhodobo sa javí, že druhá polovica augusta a v podstate celý september, aj október sú dobré. Teraz bolo krásne babie leto, ale zase nezapršalo,“ dodáva.
Sušiť, predvariť, zamraziť
Milovníci hríbového rizota však nemuseli vešať hlavy. Minulý týždeň spadlo pár milimetrov blahodarného dažďa a napríklad v Hornom Hričove našli hubári zdravé „praváky“. Je to vôbec možné, nájsť v októbri pravé hríby? „Áno, tie rastú stále, akurát v septembri sú tvrdšie a s hrubšími nohami, také súdkovité – tak si to príroda zariadila. Už ani červíky do nich nejdú. Ale tie menšie teploty znesú aj rýdziky a suchohríby. Ak je dostatok dažďa a teploty neklesnú pod 7 stupňov, ešte ich môžeme nájsť. Nemám veľké oči, ale príroda môže prekvapiť,“ dodáva vášnivý hubár.
Akú mal sezónu on? „Poviem vám pravdu, mal som dvakrát praženicu a raz polievku. Aj keď som čosi našiel, už to bolo červavé. Nechávam si však liter nasušených húb z predchádzajúceho roka na Vianoce a mám aj zamrazené huby,“ pokračuje. Odporúča predvariť si ich v slanej vode - aby už boli jedlé, ale zároveň tvrdé a chrumkavé (cca do 10 minút). Potom ochladiť a uskladniť do mrazničky. Takto máte postarané o celoročný prísun hubového rizota alebo výbornej polievky.
Niektorí hubári sa orientujú iba na hríby. Hora však ponúka aj iné pochúťky, napríklad toľko obchádzané plávky. „Ja ich mám veľmi rád, to sú vďačné huby. Aj ich ľuďom nosím na ukážku, aké majú zbierať, lebo atlas nestačí. Plávok je veľa druhov. Zlé plávky pália a menej jedlé sú horké. Musíte mať istotu, že je to ozaj dobrá plávka. Vo väčších atlasoch je ich aj okolo 40-50, ale oplatí sa ich zbierať len zhruba šesť. To keď chytíte do oka, to sa nemôžete pomýliť. A viete aká je z toho polievka? Ja mám ženu spoza rieky Moravy a keď som si ju priviedol k mojej babke a ochutnala polievku z plávok, mala až hrče za ušami. A teraz mi ju robí už 40 rokov,“ smeje sa Miroslav Štípala.
Všeobecne každá príprava jedla z húb si vyžaduje dlhšiu úpravu. „Aj keď si robíme praženicu, najprv 20-25 minút na cibuľke podusiť a potom hodiť vajcia,“ odporúča.
„Modráky“ i na Vlčincoch
On sám spoznával huby odmala. „Deti treba naučiť spoznať najprv zlé huby, potom tie dobré. Ja som ako dieťa zbieral len pravé hríby, modráky, kuriatka a rýdziky,“ spomína si. Učil sa od svojich starých rodičov. Pochádza z poľnohospodárskej rodiny a vyrastal na salaši. Napriek tomu sa mu ešte nepodarilo nájsť gigantický vatovec. „On tu nezvykne rásť, aj keď pár rokov dozadu sa stala taká rarita v kasárňach, že ich našli pod gaštanmi - veľké ako hádzanárska lopta. Ale to je skôr náhoda. Tie obrovské vatovce sú unikáty. Najväčší našli na Morave a mal obvod 162 cm. Ale to nenarastie hocikde, majú svoje miesta a tie musíte poznať. Väčšinou ich nachádzali pastieri oviec a kôz,“ vysvetľuje hubár.
Na hubačku má svoje obľúbené lokality. „Ja som z Bystričky pri Martine, z partizánskej obce, tam som dlhé roky chodieval. A tu chodím do Diviny, Dlhého Poľa, medzi Kamennú Porubu a Ďurčinú, do Zádubnia a Zástrania. Tu sa dá ísť hocikde. Tento rok bolo aj po Vlčincoch bolo veľa modrákov prvého typu, teda hríb siný, lebo ten má rád lipy a brezy,“ podotýka.
Neskôr rástol hríb zrnitohlúbikovitý. A smrekový, ten je tvrdý, tmavý a doň nejdú. Tie ale išli hlavne vlani, to ste mohli kosiť.
Satana tu nenájdete
Odmala by sme sa teda mali učiť spoznávať huby, aby sme sa z lesa vracali iba s chutnou hríbovou úrodou. Zásada je vyhýbať sa jedovatým a nejedlým hubám. Najznámejšie sú muchotrávky, avšak smrteľne jedovatá je iba zelená, biela a tigrovaná. Najznámejšia z nich, muchotrávka červená, je „iba“ halucinogénna.
Pozor, ľahko si však niekto pomýli chutnú jedlú bedľu s jedovatými bedličkami. „Podobajú sa, ale bedličky sú takej divnej farby, že to je až nápadné. A stane sa mi, že niektorí ľudia donesú „modrák“ v domnienke, že ide o satana. Ale toho tu nenájdete, on potrebuje vápnité pôdy. Hríb satan sa úplne celý podobá modráku, ale má striebristú až bielu hlavu,“ opisuje Miroslav Štípala.
Najzákernejšia huba je však pavučinovec plyšový. „Po jej požití sa až po 2-3 týždňoch môžu prejaviť príznaky a zomriete, ani neviete prečo,“ upozorňuje.
Ľahko sa vám v košíku môže ocitnúť aj podhríb žlčový, takzvaný „horkáč“. Vyzerá príjemne, ale jeden plátok tejto huby pokazí celý hrniec polievky. Podľa ľudového názvu ste asi uhádli dôvod. Jeho horká chuť nie je pre žiadneho konzumenta lahôdkou.
Kuriatka u nás miznú
Na severe máme vraj málo druhov hríbov. „Na juhu, napríklad na Záhorí, je pestré druhové zloženie hríbov, aké u nás nenájdete. Sú to zväčša teplomilné druhy, ktoré majú rady listnaté lesy. My sme horná časť stredného Slovenska, najbohatšia čo sa týka výskytu bielych hríbov - najmä smrekových,“ dodáva.
Máme tu však aj dubáky, „brezáky“ či krásne kozáky osikové s oranžovými hlavičkami, suchohríby i masliaky. To sú všetko úžasne chutné jedlé huby. Obľúbené sú aj kuriatka. Ak obľubujete hubárčenie, možno ste si všimli, že v našich končinách ich ubúda. „Kuriatka sú veľmi citlivé na spád popolčeka a tam, kde sa príroda zhoršila, kuriatka pomaly, ale isto miznú. A keďže nám smrekové lesy napadol lykožrút, došlo k ich odlesňovaniu a tým pádom sa aj tam kuriatka strácajú. Ja som pred 20 rokmi v Divine nazbieral tri kilá kuriatok. Mal som krásne miesta pod lieskami a dubmi, ale dnes už pre výrub neexistujú. Dnes mám problém nájsť ich päť,“ hovorí Miroslav Štípala.
A na záver ešte jedna rada, ako zbierať hríby: „Ľudia robia chybu, že ich zrezávajú. Zrezať môžete rýdzik alebo kuriatko. U hríbu je to škoda, ten treba vykývať alebo vytočiť von, a vytiahnuť celú nožičku.“
