Od apríla ste rodičmi malej Emmky. Ako vám príchod tohto malého človiečika zmenil život?
Obaja máme pocit, že malá Emmka zušľachtila náš rodinný život. Je to ten najkrajší zázrak. Pre Števka je zároveň „čističom“ problémov a starostí každodenného pracovného života. Vždy sme sa tešili s kolegami, ktorí prišli do práce ukázať svoje ratolesti, ale príchod Emmky je pre nás úplne iným a oveľa väčším zážitkom. Je naša, je s nami stále, každý deň a nie je to iba radosť na chvíľu. Robíme všetko pre to, aby od prvých dní bola šťastná na svete.
Andrea, ako si užívate materstvo?
Prvé dni boli pre mňa nádherné a zároveň náročné. Od začiatku sme sa potrápili s papaním, nešlo to tak ľahko, ako som očakávala. Teória z kníh je jedna vec a verte, že som ju mala naštudovanú. No prišla Emmka, bola maličká, s maličkou pusinkou a odrazu boli knihy naozaj iba teóriou a s realitou som sa musela vysporiadať. Našťastie som mala pri sebe laktačnú poradkyňu, ktorá mi pomohla. Na pocit, keď sme si Emmku priniesli domov a odrazu bola s nami, nikdy nezabudnem. Je krásne večer ju uspávať a ráno sa prebúdzať do nového dňa.
Malá Emmka v obklopení svojich hračiek. Snímka archív Šprochovcov
Štefan, vy ste sa ako vžili do roly otca?
V prvom rade bolo na čom stavať. S Andrejkou sme mali od začiatku krásny a hlavne úprimný vzťah. Keď sa objavili prvé nové starosti a zrazu sme boli otcom a matkou, každý sa ich snažil riešiť najlepšie, ako vedel a nie vždy sme mali rovnaký názor na tú istú vec. V prvých dňoch sa ukázalo, aký silný je náš vzťah, ako si vieme rozdeliť povinnosti a prácu, ako sa dopĺňame. Za veľa vďačím aj sestričkám z nemocnice, ktoré ma naučili prebaliť bábätko, správne ho držať pri kúpaní vo vaničke, ako ho nosiť bezpečne na rukách (mimochodom, najradšej mám nosenie na „tigríka“). Ostatné sme sa pýtali lekárov, Aďka prečítala veľa kníh o tom, čo všetko treba robiť pre pokoj bábätka. Novú životnú epizódu sme obaja začali vzdelávaním zo všetkých strán a stále je to tak. Aďka mi dôveruje napríklad v tom, že malú Emmku kúpem iba ja a uspávam väčšinou ja. Ako otec som veľmi pyšný na moje dievčatá, na našu rodinu.
Emmka má zatiaľ len tri mesiace. Dá sa už povedať, na koho sa podobá alebo sa navzájom doberáte, že nos má po tebe, oči naopak po mne...?
Štefan: V prvých dňoch sa podobala skôr na Andrejku, keď bola ešte bábätko, neskôr sa objavili aj niektoré moje črty. Úprimne, chvíľu sme sa aj doberali, ale iba v dobrom. Dnes má Andrejkine oči a môj skúmavý pohľad. Porovnávali sme ju s niekoľkými staršími fotografiami, na ktorých sme ako bábätká a z každého má niečo.
Vraj ste rodinu napínali s tým, akého pohlavia bude dieťatko. Potom ste im to oznámili naozaj netradičným spôsobom, ako?
Niekedy treba osudu trochu „pomôcť“, aby bol krajší, pestrejší, zaujímavejší, aby sme mali na čo spomínať. Úprimne, rodinu sme nechceli napínať, lebo krájanie torty bolo prekvapenie zároveň pre nás. Ani my sme netušili pohlavie bábätka. A keďže manžel Števko je dramaturg, všetko zorganizoval on. S inšpiráciou prišla obľúbená autorka mnohých kníh o živote žien – Lucia Kollárová. Je to americký zvyk. Gynekológa pri ultrazvuku poprosíte, aby vám neukázal a nepovedal pohlavie dieťatka. Ak to vidí, nech to napíše na lístok, vloží do obálky a zalepí. Obálku samozrejme nesmiete otvoriť, lebo by ste pokazili prekvapenie a prišli by ste o veľký zážitok. Patrí do rúk cukrára, ktorému dôverujete, že nevyzradí toto tajomstvo. Cukrár (v našom prípade obľúbený šéfkuchár Ľubomír Herko) upiekol tortu, ktorej plnka symbolizovala pohlavie dieťaťa. V našom prípade bola ružová, ale mohla byť aj modrá. Pozvali sme obe rodiny a blízkych priateľov na slávnostný obed a vrcholom bolo krájanie torty. Nikto z nás netušil, akej farby bude plnka. Videli sme to až vo chvíli prekrojenia a zážitok to bol neuveriteľne silný, neubránili sme sa slzám šťastia.
Plnka torty prezradila Šprochovcom, že sa im narodí dievčatko. Snímka Peter Raždík
Ako sa malej Emmke momentálne darí?
Andrea: Emmka rastie ako z vody. Síce má len tri mesiace, ale je veľmi komunikatívna a aktívna. Zaujíma sa o všetko okolo seba, očká jej len tak behajú, všetko sleduje. Zaujímajú ju farby, pohyb, hrkotavé hračky. A keď má náladu, tak si už aj džavoce. Ale my si rozumieme, aj takto sa vieme porozprávať. Je úžasná. Jediné, čo nás občas potrápi, je bruško a papanie. Nie je to veľký jedák, aj tie dve kilá, čo od odchodu z pôrodnice pribrala, sú doslova vydreté. Ale nevzdávame sa, chcem Emmku dojčiť čo najdlhšie.
Andrea, aká ste mama?
Snažím sa byť tou najlepšou mamou, či sa mi to darí, neviem. Kiež by mohla Emmka povedať, aj mne by to pomohlo :-).Pod vianočný stromček počas tehotenstva som dostala tri knihy o materstve, ktoré som prečítala, ale teraz sa k nim nevraciam. Viac mi pomáha internet a skúsenosti iných mamičiek. Nakoniec však musím ja urobiť rozhodnutie a to nie je jednoduché. V mnohom sa aj názory lekárov líšia. Kým jeden trvá na prikrmovaní, lebo sa mu zdá priberanie pomalé, iný lekár je spokojný. A kým v nemocnici vás učia, aby ste nenechávali dieťa na prsníku dlhšie ako 15 minút, dula radí iné – dopraj dieťatku prsník tak dlho, ako chce a potrebuje. A tak je to aj s knihami...Takže najlepšie je používať svoj rozum a samozrejme srdce:-).
Na aký okamih rastu malej Emmky sa najviac tešíte a naopak, ktorého sa najviac obávate?
Andrea: V našom okolí je veľa rodičov, ktorí nám hovoria, aké to bude... Števko má asi najväčší rešpekt z puberty, ale veľkú zmenu čaká už na základnej škole, lebo zvedaví spolužiaci určite prinesú z domu veľa nových informácií. Asi si to vyžiada veľa trpezlivosti, vysvetľovania, usmerňovania, ale taký je život. A už teraz myslí na to, ako zareaguje, keď Emmka oznámi, že ten a ten ju požiadal o ruku... Ja o tom nepremýšľam, užívam si každý jeden deň. Hoci je pravda, že za obdobím, keď bola úplne malinké bábätko, mi je trochu ľúto. Každé obdobie s dieťatkom prináša radosť a niečo iné :-).
Snímka Peter Raždík.
Už ste boli s maličkou aj v Žiline?
Absolvovali sme jeden víkend u rodičov. Dokonca nám prepustili svoju spálňu, aby sme mali pohodlie a Emmka svoje miesto. Ďakujem im za to. Dobrovoľne nás dedko s babkou prichýlia aj cez leto. Chceme stráviť v Žiline dva týždne, zoznámiť Emmku s mestom, ktoré mám tak rada. Veď tam bude chodiť na prázdniny.
Andrea, ako dlho plánujete byť na materskej? Chýba vám práca v televízii?
Často sa ma ľudia pýtajú, kedy sa vrátim do práce. V tejto chvíli neviem. Emmka je maličká a vo všetkom odkázaná na mňa. Neviem si predstaviť, žeby som ju teraz niekam odložila. Nechcem nič plánovať, človek nevie, ako bude o mesiac a čo nám život prinesie. Takže tomu nechávam voľný priebeh, aj môj šéf Heňo Krejča to chápe a rešpektuje. Keď sa rozhodnem pracovať, určite sa to dozviete:-).
Michala Stehlíková
Snímky archív Šprochovcov, Peter Raždík
