Jedna včelia rodina stojí okolo 200 eur, no keď sa pália úle, škody sú nielen finančné, ale týkajú sa aj klímy a narušenia biotopu. Už Albert Einstein kedysi povedal, že ak zmiznú včely z povrchu Zeme, ľudstvu zostávajú štyri roky života. O to citlivejšia je dnes téma zdravia a dobrej kondície včiel, a vďaka za tých, ktorí sa o ne príkladne a s láskou starajú.
Včelí mor je totiž jedna z nebezpečných nákaz, ktoré tu síce boli aj v minulosti, no aktuálne sa na niektorých miestach v regióne natoľko rozmohol, že ide o výnimočne vážny stav. „Pri kontrole včiel na mor som našiel nákazu v jednej rodine v Kotrčinej Lúčke, jednu v Gbeľanoch a jednu v Belej. Epicentrum je však v Terchovej, tam som našiel 41 rodín nakazených morom. Táto lokalita je najviac postihnutá. To je doslova katastrofa,“ hovorí Pavol Obšivan, ktorý pracuje pre Veterinárnu a potravinovú správu ako asistent veterinárneho lekára a vykonáva klinické prehliadky včelstiev.
Tam, kde sa potvrdí pozitívny nález baktérie včelieho moru, sa v rádiuse 3,5 km od ohniska vyhlási karanténa. Žiadne včelstvá sa v tejto lokalite nemôžu prevážať, aby sa nákaza nerozšírila do ďalších krajov. Nasledujúcu jar asistenti znova vykonajú kontrolu ohniska. Ak sa znova mor nájde, karanténa potrvá ďalší rok. „Dnes je už dokázané, že baktéria moru dokáže prežiť stovky rokov v dreve úľa. Čiže tam nepomôže nič, len spálenie,“ dodáva odborník a dlhoročný včelár.
Takto vyzerá včelí mor - medzerovistosť plodu a prepadnuté viečka, či otvorené viečka s klinikou moru.
Nakazené včelstvo zahynie
Baktéria včelieho moru sa zisťuje nielen okom asistenta, ale i bakteriologickou skúškou v laboratóriách Veterinárnej a potravinovej správy. Táto baktéria sa rozmnožuje v tele včelej larvy. Mimo jej tela prečkáva v podobe neuveriteľne odolných spór. Ochorenie nastáva, keď sa tieto spóra dostávajú do potravy včelích lariev. V žalúdku včely vyklíčia a premenia sa na tzv. vegetatívne štádiá, ktoré sa rýchlo množia v tele hostiteľa, čiže včelej larvy. Larva hynie a jej telo sa rozpadne na kašovitú a zapáchajúcu hmotu. Preto včelári môžu jasne identifikovať mor aj čuchom. Včely robotnice nakazenú bunku rozoznajú a snažia sa ju vyčistiť, no samy sa pritom nakazia bacilmi moru. Roznášajú potom nákazu na ďalšie zdravé larvy, ktoré kŕmia. „Je to reťazová reakcia. Roznesú to sami medzi sebou, rozšíria a včelstvo zahynie. V akom časovom rozmedzí? Keď je dostatočne silné, dokáže si s tým poradiť, ale keď je oslabené a mikroklíma v úli nie je taká, aká by mala byť, to včelstvo veľmi rýchlo upadá,“ pokračuje.
Problém je, že keď už včely vidia, že je v úli nákaza a nedarí sa im vyčistiť infikované bunky, radšej ho opustia. Rojenie je prirodzená vlastnosť včiel, ale v prípade nákazy ide doslova o záchranný mechanizmus. „To je ozdravný proces, oni sa tiež snažia zachrániť - radšej odtiaľ ujdú a nájdu si nové miesto. Opustia úľ, ale nechajú v ňom časť zásob. Ten med však už obsahuje bacila moru. Iné včely tam zacítia potravu a odnesú si baktériu v tej potrave do zdravého úľa. A takto sa to šíri ďalej,“ dodáva Pavol Obšivan.
Preto je aj pre včelára nebezpečné chytiť a prisvojiť si cudzí roj. „Často sa vyroja práve nakazené včely. Včelár si ich umiestni do prázdneho úľa a je spokojný. Ale človek nikdy nevie, čo mu priletí. Bol som sa tak na jeden takíto úľ pozrieť, kde si včelár umiestnil odchytený roj. Otvoril som ho a tam už boli klinické príznaky, ten mor vytekal z rámikov, strašne to zapáchalo. Okrem toho, tým že si včelár prisvojil cudzí roj a včielky z tohto roja sa zaplietli do ďalších úľov, nakazil si ďalšie tri rodiny morom,“ opisuje.
Jeho medy majú známku najvyššej kvality.
Doktor včiel
Ohniská moru sa musia zlikvidovať, aby sa celá lokalita od nákazy vyčistila. Riešením je jedine vypálenie nakazených včiel. Na Slovensku platí zákon, že keď má včelár päť včelstiev a nájde sa jedno nakazené, veterinári mu spália všetkých päť. Pri počte šesť včelstiev a viac sa spáli len počet konkrétnych nakazených rodín. „My, asistenti, robíme, čo môžeme. Nám je tiež ľúto, keď sa úľ páli. Asi každému, kto má k tomu citový vzťah. Ale vysvetľujeme včelárom, že to je najrozumnejšie riešenie. Ak by sme to neurobili, bude sa nákaza šíriť ďalej a škody budú rozsiahlejšie. Už teraz sú veľké,“ podotýka Pavol Obšivan, ktorý má na starosti kontrolu až 600 včelstiev.
Spáliť sa pritom musí aj všetko náradie, a dokonca oblek samotného včelára. Med od nakazených včiel nemôže ďalej predávať (hoci po zdravotnej stránke je pre človeka nezávadný), no najmä ním nesmie zakrmovať ostatné včelstvá.
Táto nákaza je nebezpečná najmä pre včely. Človeka ako takého neohrozuje, ale v súvislosti s Einsteinovým tvrdením, predsa s tým aj my súvisíme. Starostlivosť o včely je preto gro tejto ušľachtilej záľuby. „Každý včelár je vlastne doktor včiel. Tých včelích chorôb je veľmi veľa, napríklad hniloba včelieho plodu, nosemy, vírusy, vápenatenie... Preto by sa mal včelár neustále a celý život vzdelávať. My sa snažíme robiť osvetu, pretože nerozumiem tomu, ako niektorí včelári ten mor vôbec nerozpoznali. A najviac ma hnevá, že niektorí si to robia sami svojím nezodpovedným správaním. Veľmi totiž záleží aj na hygiene a obnove včelieho diela,“ hovorí.
Včelár musí pravidelne obmieňať včelie dielo. Úľ sa skladá z desiatich rámikov a každý rok by mal do plodiska, kde sa zdržuje matka a kladie nové generácie včiel, vymeniť aspoň tri rámiky s medzistenou. „Ak chce mať včelár zdravé silné včely, musí minimálne jednu tretinu diela obmeňovať. Aby boli včielky v čistom. Hoci sa môže stať, že aj pri najlepšej starostlivosti niektorá včela, bohužiaľ, ten mor do úľa zanesie. To už neovplyvníme, no robíme všetko preto, aby sa mor výrazne zredukoval, “ dodáva.
Nakazené včely sa tiež špecificky správajú. „Pri zdravých včelách je tá letová aktivita úplne iná ako v úli, kde sem tam vyletí nejaká včela. Tam je včelstvo oslabené v dôsledku choroby. Skúsený včelár to zbadá. Podľa intenzity letu, ako včely nosia peľ, ako prilietavajú... Ja mám veľké množstvá včiel, takže už mám oko vycibrené,“ vysvetľuje.
V súťaži o najchutnejší med v Tepličke nad Váhom získal Pavol Obšivan prvé miesto.
Med je len sladká bodka
Včely majú ešte jednu typickú vlastnosť, s ktorou sa spája aj známe prirovnanie. Potrebujú veľa roboty. Majú radi veľa priestoru, aby mohli stavať nové dielo a kde ukladať med. „Oni nevedia, kedy je dosť. Jedna rodina môže doniesť aj sto kíl medu. Včelár musí s tými včelami žiť a vnímať, ktorá rodina potrebuje ďalšiu nadstavbu. Keď to človek vie, bude mať aj dosť medu. To nie je len tak, že si kúpi včely, umiestni ich do záhrady a bude mať med. To je už len sladká bodka na záver. Včelárstvo je hlavne o starostlivosti,“ hovorí Pavol Obšivan, ktorý išiel robiť veterinárneho asistenta najmä kvôli tomu, aby si vedel skontrolovať včelstvá v dolete svojich včiel. On sám má päť včelníc a na každom stanovisku okolo 20 rodín.
Bude v dôsledku moru aj medu menej? „Samozrejme, keď si vezmete, že sa spálilo už okolo 50 úľov a každá rodina vyprodukuje okolo 20 – 30 kg medu, ale to záleží aj na prírode a aká bude jar. Teraz bola taká, že naraz prišlo ochladenie – už boli nanosené plné medníky a polovicu včely zjedli. Hodne záleží aká bude zima. Tuhá zima je pre včely lepšia,“ pokračuje Pavol Obšivan.
On sám praktický celé dni trávi pri včelách. Za deň si prejde aj tri včelnice a k tomu robí vlastný chov včelích matiek, čo už je vyššia úroveň včelárenia. Je členom Slovenského spolku včelárov. Spolu s manželkou Ivetkou sa včelám venujú naplno a ich medy pravidelne vyhrávajú celoslovenské súťaže. „Viete, dnes už včely bez starostlivosti človeka neprežijú. Ale ani my bez nich. Včely neopeľujú len ovocné stromy, ale prakticky aj trávu. Je napríklad dokázané, že keby včely neopelili lúky, tá tráva by sa za pár rokov nedala konzumovať a pre dobytok by bola prakticky nepoužiteľná. To je reťazec,“ hovorí dlhoročný včelár, ktorý sa s malými usilovnými robotnicami aj často rozpráva. „Tie včely majú neuveriteľnú energiu. Toto sa nedá robiť len pre peniaze, to musí jednoducho človek robiť so srdcom,“ uzatvára.
